Ahojte, riešim v sebe vnútorne veľkú dilemu. S priateľom sme spolu cca 6 rokov. Vychovávame môjho 8-ročného syna z predchádzajúceho vzťahu. Spolu máme syna, ktorý má 9 mesiacov. Priateľ je dobrý otec, snaží sa, stará sa, pomáha mi, pracuje, vôbec nepije. Medzi deťmi nerobí rozdiely, myslí na mňa ( napr mi prinesie obed či kúpi obľúbený časopis). ALE. A tu prichádza to veľké ale. Máva záchvaty hnevu,ktoré trvajú pár minút. Niečo ho veľmi nahnevaná a prestane sa ovládať. Napr včera som ho nechala vyspať,mal náročný deň,ľahol si poobede a dve hodiny pospal. Ja som varila,robila úlohy so synom atď. On vstal a išiel hneď fajčiť čo je ďalšia pol hodina ( videl ma že stojím pri hrncoch a malý sa mi šplhá po nohe). Keď sa vrátil mu hovorím, že jemine teraz musíš chodiť preč keď tu mám najviac roboty, vezmi malého. Jeho to strašne rozčúlilo, zdrapil ma za ruku a metal so mnou ( malého som mala na rukách) a kričal na mňa že roz*ebem ťa a podobne. Keď som sa rozplakala tak kričal že sa nemám hrať na obeť lebo ho provokujem. Dnes zasa starší syn mu odpovedal na otázku,že nie to nie je pravda, ja som to zjedol a on ho zdrapil za krk a kričal že mu utrhne hlavu keď bude odvravat... Potom sa ukľudní, vysvetľuje normálne potichu. Ja si myslím, že to nie je normálne ale on mi povie že ho vždy provokujem a som precitlivená. Sama som zmätená či teda ozaj preháňam.
Áno, si kus precitlivená. Podľa popisu je to fajn chlapík. Jemný, citlivý pohoďák, ideálny kandidát na spolužitie a otcovstvo.
@heleninamama on taký je, vo všetkom pomáha, snaží sa, dopraje nám,neflaka sa kade tade, nepije. Len mu raz za čas takto prepne a mne začína byť z toho zle ( stupňuje sa to posledný rok). Začína sa mi znechucovať. Ale teda on mi tvrdí,že to je normálne a občas stratí nervy,že ho to mrzí. Neviem to porovnať s inými vzťahmi. Pred tým som bola vydatá za jedného muža, ktorý ma opustil pár mesiacov po pôrode kvôli inej žene. O syna sa ale stará. Takže ja som normálny vzťah nezažila a nemám to s čím porovnať. Sama o sebe začínam pochybovať,že ozaj len preháňam.
Sama vies, ze svojim spravanim davno prekrocil hranicu. Zvladnes to aj sama, aj s dvoma detmi. Zajtra zavolaj rodicom ci starkym, ci mozes prijst byvat k nim...ak je to tvoj byt, zavolaj zamocnika a vymenit zamky...
Tie amoky sú určite nepríjemné. Mali by ste s tým niečo robiť.
nie toto rozhodne nie je v poriadku
Zdrapil syna za krk?????? 😱 no, skvelý náhradný otec to je 👍
Ty si uvedomujem,že ohrozujes na živote vlastné deti? Uvedomujes si,že raz mu môže prepnúť tak,že vás zabije?
@anonym Veď to z Teba priam kričí, že normálny vzťah si nevidela ani z rýchlika. Ten chlap sa správa ako magor k Tebe aj ku Tvojmu decku. Na takéto niečo neexistuje ospravedlnenie. A to, že sa vôbec pýtaš, či to je ok, je smutné. Pretože nie je. Nie je - čítaj si to dookola a spamätaj sa.
Autorka, nepochopila si ako to
@heleninamama myslela.
Utekaj od neho.
To mu ozaj dovolíš zdrapiť tvojho osemročného syna za krk? Keď bude starší,tak sa ti poďakuje.
Ja premýšľam či to nie je nejaká psychická porucha napr. Lebo ako píšem, on napr aj staršiemu synovi dopraje, vozí ho na tréningy, podporuje ho, rozpráva sa s ním,robí srandy a zrazu CVAK a ten neprítomný pohľad,vynada mu, strašne vrieska,trasie s ním ( parchant nevychovany atď.) Ja si ho zastanem samozrejme tak sa ukľudní a už mu normálne milo vysvetľuje..to ako keby dve osoby v ňom. Žijeme bohužiaľ v spoločnom byte takže nemám svoj. Ja premýšľam či by mu možno nejaká liečba nepomohla,či niekto podľa popisu nespozná (že mal niečo podobné doma)
Ale samozrejme že sa pripravujem aj na odchod ( šetrím peniaze atď), mám len rodičak, mladší ešte veľmi malý. Nejde to zo dňa na deň,ale mám záložný plán. Skôr som sa chcela uistiť že to nie je ok. My sa po takomto výstupe vždy dlho rozprávame a on ma vždy presvedčí,že je to normálne,v poriadku a že mal dôvod na to
Pokial on sam nebude chciet vyhladat pomoc, nasilim ho k psychiatrovi nedotiahnes. Lebo bud ma naozaj nejaku diagnozu, zacinajuca schizofrenia, ktovie (nie som psychiater, ako hovori klasik), alebo bol k*k*t vzdy, len si bola slepa.
V Poľsku pred necelým týždňom takto otec podrezal krk dvom dcéram a manželke. Potom zabil seba. Takisto vraj starostlivý, "normálny" chlap. Ženská, na čo čakáš? Veď toto je taká "red flag",že ... 🤷🏼♀️
Dovod na pouzitie nasilia iny ako v sebaobrane/krajnej nudzi neexistuje. To urcite nebol pripad, ze si mu povedala nejaku poznamku alebo ze syn odvraval.
Sama si musíš odpovedať ci trosku vypenit znamena zvýšiť hlas alebo chytať niekoho pod krk. Ak na to nájdeš odpoveď budeš vedieť ci to je alebo nie je normálne. A nezabudni ze násilie sa vo vzťahu vždy stupňuje.
Ešte takto. Z jeho pohľadu je problém vo mne.. Vraj sa neviem ovládať a komandujem ho, obťažujem svojim negatívnym prístupom,neviem si kusnut do jazyka atď. Že on pozná vzťahy úplne bez hádok a keby som vedela ako na neho, nemusíme sa hádať. Lenže mne to príde normálne povedať,že sa mi niečo nepáči napr. Predtým to takto intenzívne nebolo, zhoršuje sa to posledný rok a preto myslím že to bude nejaká diagnóza.
Normálne?
Normálne sa je nahnevať,pripadne zvýšiť hlas,yresknut dverami ....alé zdrapit niekoho a vyhrážať sa, ze mu hlavu utrhne ci teba rozj*bé je ďaleko oD normálneho...podľa mňa netaka porucha a sana píšeš,že sa to stupňuje...naozaj utekaj...
Nie,tvoja vina to nie je.....
Vies co, diagnoza by to bola, keby to mal tak ako si popisovala zo zaciatku, ze z nicoho nic zachvat, inak super chlap... Ale co pises dalej, tak to je arogantny nasilnicky chmulo, ziadna diagnoza, prepac.
Kedze sa to zhorsuje tak ocividne ho vnutri nieco brutalne hneva. Mozno si to cele inak predstavoval, alebo si ho v niecom sklamala a neda sa s tym nic robit a preto obcas vybuchne. Vybuch hnevu je dosledok a neries dosledok ale pricinu.
Málokto zvládne ziapať a nadávať celý deň. Typické sú práve záchvaty hnevu a výbušnosti. To že je medzitým normálny neznamená že je také správanie v poriadku.
Ďakujem za všetky vaše názory. Jednoducho to nie je normálne správanie a nenechám to tak. Je čas na ten môj záložný plán.
Uff.. Ja by som sa ho na tvojom mieste normálne bála! 😲 😟 Akoze človek môže sem tam stratiť nervy a trochu zvýšiť hlas, použiť miernu (!) nadávku, ale takéto fyzické prejavy nasilia, to v žiadnom prípade. A určite ho neprovokujes, to je jeho úžasná výhovorka na jeho hulvatske správanie. Blbe je, že on ani spätne nevníma, že robí niečo zlé.. Radšej sa ty veru pripravuj na odchod od neho..
Nemyslím si, že to bude nejaká diagnóza. Stačí mi čítať, že si ho vyprovokovala, že nevieš s ním jednať, že ak by si ty urobila inak on by sa aj inak choval a môžem pokračovať. To je čistý manipulátor, ktorý sa ti snaží vsugerovať, že zlá si ty.
áno, včera ma napr donútil aby som priznala,že keby to inak sformulujem napr že miláčik,vezmi malého na ruky teraz ty tak by mu nervy nepraskli a nič by sa nestalo. Že keďže robím z komára somára tak jeho to rozčúli.
Toto určite nie je v poriadku.A reči, že ty nevieš ako naňho a podobne je len sebaobhajovanie.Viem pochopiť, že je pod tlakom náročný deň v práci, spal išiel si zapáliť tebe rupli nervy a hneď bola hádka, ale to, že tebou kmasal a syna chytil pod krk je za hranicou.Aj ja viem rýchlo vybuchnúť,keď mám toho veľa, ale toto je zle.Mal by sa niekde ventilovať.A také vulgárne vyjadrovanie pred deťmi je úbohé.
Narcizmus zrejme. Nebezpečny magor, chrán svoje deti a zbav sa ho
Nie,nie...rýchlo preč od takéhoto chlapa.Bez debaty