Som majetnícka voči kamarátkam?
Neviem ako sa tej vlastnosti zbaviť. Som v meste nová a konečne som si na materskej našla kamošky. Najskôr jednu a potom cez ňu aj druhú. Som smutná, keď mi niektorá z nich hovorí, ako boli s tou a tou kamoškou niekde a podobne. Ja som introvert a kamarátstva si budujem ťažko. Pre mňa sú tieto dievčatá najlepšie kamošky a ja som pre ne len jedna z mnohých. A tak som to mala celý život. Ľudia ma vo všeobecnosti majú radi, ale vždy som bola len taká kamoška do počtu. Bútľavá vŕba, poradkyňa, podporovatelka... Aj ja už chcem nejakú spriaznenú dušu, ako ju mám nájsť?
Nemyslím si, že Ťa majú "do počtu". Tie kamarátky mali zrejme pred Tebou a je normálne, že keď si prišla do mesta a spoznali Ťa, tak nepretrhnú všetky predošlé priateľstvá a známosti a nebudú len s Tebou. Ale necíť sa menej ako ostatné. Ak sú s Tebou, znamená to, že si pre ne dôležitá. Inak by s Tebou neboli. A možno s Tebou budú môcť preberať témy, aké s inými nemôžu atď...Nerieš to, koľko majú kamošiek okrem Teba. 🙂
Pozri. Sú ľudia ktorí nemajú žiadnych priateľov. Žiadnych. Ľudia ich neakceptuju a nechcú ich vo svojom živote. To, že si si našla dve kamarátky v novom meste je skvelé. Buď vďačná za to. Vo vyššom veku ( asi nemáš 16 ) je ťažšie nájsť takú kamošku na život a na smrť , pokiaľ ju nemáš z detstva. Ženy už nemajú na seba toľko času, netravia spolu čas nakupovanim a dlhými rozhovormi.... Každý už má svoju rodinu
Na to mas manzela. :D
No myslela som to tak ony si vedia nájsť nové kamošky hocikde. Napr idú s babatkom na plávanie a už tam majú kamošky. Ony dve sa poznajú z pôrodnice. Ja si takto nikde nikoho neviem nájsť. Ale ano som vďačná za ne.
Tiež to mám tak od detstva. Vždy či na ZŠ alebo SŠ som mala 2-3 ale ony mali húf ďalších...teda ja som bola len taká do počtu😒 a tiež ma mrzelo, keď som sa dozvedela, že tá a tá bola s tou a tamtou..a mňa nikto nezavolal :(
Tak ale to by som nenazyvala pravym kamaratstvom, ked sa baviš so 100 ľuďmi, to sú známi, ktorý sa tiež radi stretavaju s inymi ľudmi, ale v ťažkych časoch ani jeden z tých 100kamaratov ti nepomôže, to robia iba ozaj blízky kamarati do nepohody a nečasu. Si vezmi, kolko ludi maš na fcb za priateľov. a keby sa niečo stalo, na koľkych sa môžeš obratiť, V tomto by som bola skor za kvalitu ako kvantitu. Na tvojom mieste si preosejem všetkych znamych, blizkych kamaratov a podčiarknem si toho, na koho sa da spolahnuť komu sa môžeš zdôveriť s haklivymi vecami, a ostatnych bez ako znamych, možte sa stretavať, ale nič hlbšie to neznamená. Mne naprl. lezie na nervy, kolko ludi mam na fcb za priateľov, rada napíšem niekde svoj názor a furt sa musím krotiť, aby som nikoho neurazila a písala ako neutralne, najradšej by som tam nemala nikoho a písala verejne, čo si myslím,,
Však aj na koniku maš milion ľudí, sem tam hľadajú nové kamošky, alebo ti osud prinesie do cesty niekoho, len musíš byť komunikatívna a aj opatrná, niektore kamaratsva pretrvajú veky, niektore sú na rok a vaše cesty sa rozídu...Ja ked som videla v Pošte pre teba ako sa po 20 rokoch stretli spolužiačky a tam sa hádžu na seba a plačú - no to by sa mne nemohlo stať, ja som absoulutne neni s nikym z minulosti v kontakte a mala som tam super kamošky, ale len po dobu strednej
Poznam poznam☹️
Ja som na tom rovnako
Ale aj spriaznenej dusi musis nechat vlastny priestor, unak ti ujde.