Ahoj. Obraciam sa na Vás, milé dámy, žienky, dievčatá, kamošky. Prosím vás, vyjadrujte sa iba tie, ktoré to zažili, videli. Nie je mi to príjemné ani písať, aby obhajovať sa pred niekým, kto v takých topánkach nikdy nechodil.
Mám 25 rokov, pracujem na teoreticky celkom dobrej pozícii v PP. Pred pol rokom som spoznala na firemnom večierku jedného muža. Sympatického, šarmantného, inteligentného. Oslovil ma a začali sme byť v kontakte. Po čase mi prezradil, že má dieťa - 3 ročné. Keďže pracujem ako lektorka anglického jazyka aj pre detičky v podobnom veku a mám ich rada, nemala som s tým problém. Potom sme sa znova stretli, až sa nakoniec vykľula láska. Trvá už rok.
Zo začiatku som problém v dieťati nevidela, keďže nevidela som pozadie toho celého. No v poslednom čase, mi bohužiaľ, začína jeho dieťa vadiť. Jeho dieťa a všetko okolo toho. Matka dieťaťa tiež robí problémy - príde mi ako paranoidná, stále mu vyvoláva, vypisuje. Majú medzi sebou problémy, neustále na neho nadáva, posiela na neho právnikov a vyhráža sa mu. S priateľom mali iba krátke vzplanutie a ani po pôrode sa ich vzťah neustálil. Dohodli sa tak, že sa rozídu a budú sa starať o dieťa striedavo (1 deň s nocou každý týždeň a jeden víkend za 2 týždne) + on platí nejaké výživné.
Neviem kde je chyba a neviem kde sa ten hnev voči tomu celému vzal, resp. čo ho vyvolalo a odštartovalo. Ale vadí mi to dieťa. Vadí mi, keď sme spolu a sa muckajú, hladkajú, láskajú a neviem čo. Jednoducho žiarlim (áno, hanbím sa za to a fakt sa s tým snažím pracovať tam v tom momente, ale vo chvíľach keď som doma, dobre že nevybuchnem). Môj priateľ ho obskakuje ako indián (aj celá rodina), nevie si papuče vyzuť, hračky odložiť do krabice, kus banánu dať do úst, atď., celý deň na ňom visí - kde je ocko/ kam šiel ocko. Ak náhodou odíde na WC hádže sa o zem, cirkus ako keby z neho kožu trhali. Beriem, že vo mne ešte nemá takú dôveru, ale nie je schopný ostať ani s babkou, keď potrebuje/me niekde odskočiť. Keď toto chce dieťa robiť, toto sa robí, keď tam chce ísť tam sa ide, keď nechce ísť, nasleduje hodinové prosíkanie sa (3 ročnému dieťaťu). Celý deň (víkend) je iba o ňom. Povedala som to priateľovi, že keď chce aby sme boli spolu 3 a rozvíjali náš vzťah, tak musí svoju pozornosť rozdelil paralelne medzi nami. Snaží sa, nehovorím ale vytočí ma aj 10 minútové ignorovanie kvôli obskakovaniu a muckania dieťaťa. Mňa má to dieťa v paži, otca má ako Boha a cítim sa naozaj čudne. S deťmi skúsenosti mám (máme ich v rodine plno) a zvyčajne ma mávajú radi. Aj jeho dieťa má niekedy stav, keď sa usmieva, je spontánne a super a som vážne šťastná. Ale keď má svoju pochmúrnu náladu (70% spolubytia) a visí na svojom otcovi, obskakujú ho, ide ma urvať. Naháňa mi strach a hnev to, že do konca života on v našom vzťahu bude. A nerada si to priznávam, ale stále bude na 1. mieste nadomnou (prepáčte ak som sebecká, no som úprimná aj keď ma to bolí). Stále to bude dieťa inej ženy, ženy ktorá nás podľa mňa preklína, nadáva, možno aj dieťa naschvál hucká. Stále to bude dieťa, ktoré nie je moje, ktoré ma nebude nikdy rešpektovať (ani vlastných rodičov nerešpektuje v jednoduchých pravidlách) a možno mi jedného dňa vykričí aj to, že som macocha a pod. Vadí mi častosť stretávania (neviem posúdiť či to je všeobecne veľa, no na moju psychiku je to dosť). Mám pocit, že nevieme rozbehnúť náš vzťah naplno, lebo každý týždeň sa objaví jeho brigáda otcovstva. Vadí mi, že stále bude niekto v pozadí aj keď budem ja a naše deti. Stále bude v pozadí jeho matka a ich rodičovský vzťah, jej poznámočky, komentáre, vypisovania (podľa mňa nie je vysporiadaná s rozchodom).
Čítala som rôzne články - navrhovali aby také ženy utekali z takého vzťahu. No milujem ho a som odhodlaná čeliť tomu celému. Aj on miluje mňa a plánujeme spoločnú budúcnosť, keďže keď fungujeme iba dvaja je to ako zo sna, ale je to iba dovtedy, pokým nemusí byť zo svojím dieťaťom.
Viem, že všeobecný recept na toto neexistuje, no prosím poraďte mi ako ste sa ku tomu stavali vy, čo ste zažili, ako ste sa s tým vysporiadali, ako ste si pomohli.
Utekaj......
@anicka22222
Ahoj. Ja som tiez ,, macocha,, ale mi mame z detmi manzela velmi dobry vztah. Aj ked sa to teraz trochu pokazilo ale dolezite je rozpravat sa z partnerom. A hlavne deti za nic nemozu ked dospely maju zle vztahy. Ako pises ze byvalak robi problemi. Rozpravajte sa. Ale dieta by malo respektovat.
Fakt to nestojí za námahu.....
Musis si uvedomit, ze dieta bude u neho vzdy na 1.mieste. VZDY. Ak s tym nevies zit, tak to radsej ukonci.
Ma 3 roky, vidno, ze nemas deti, takto sa u niektorých prejavuje obdobie vzdoru abyva rozne, ty mas 2 moznosti, bud odist od priatela, aleboto rirsit s odbornikom.
Mne raz jedna psychologicka povedala ze aj keby ma manzel opustil pre nejaku inu zenu stale bude nase dieta a ja na prvom mieste. Stale bude zivot podradzovat a prispôsobovat dietatu a tym padom aj mne. Tak sa s tym bud zmier alebo utekaj.
@anicka22222 nezažila som, ale vidno, že deti ešte nemáš, trojročné sa ešte len nedávno vymanilo zo svojho bábätkovského obdobia, to ešte nie je nevychovane dieťa a áno, jeho otec bude pre neho na prvom mieste, bohužiaľ, ty si pre neho len votrelkyna, ak už teraz máš voči nemu takúto averziu, nevidím to ružovo, inak ja by som tiež žiarlila, aj keď na dieťa, takže ťa chápem a práve preto buď ty zmenis prístup, alebo to nechaj kým ťa to nebude tak bolieť
Podla mna ak by si mala vlastne dieta, pochopis. Mat deti v rodine a stravit s nimi par hodin na navsteve alebo ucit ich na kurze par hodin, je uplne ine ako stat sa rodicom.Moja sestra sa velmi skoro rozviedla, a kazdy vikend som bola s nou a malickymi synovcami, no aj tak si myslim, ze som ten zazrak - dieta - pochopila az pri mojej dcere, ked som sa sama stala mamou. Male dieta vyzaduje celodennu starostlivost , nemozno ho odlozit nabok. Je na rodicovi zavisle. Nemyslim to voci tebe karavo, vobec nie. Praveze asi chapem tvoje pocity. Ak ti to pomoze - moze ich preziivat aj rodic vo fungujucom vztahu - ked si dietatko vyzaduje pozornost toho druheho. Ked rodicia zrazu nemaju na seba ako muz a zena cas, pretoze sa vsetko toci okolo dietata. Prve 3-4 roky je to tak, take male dieta treba stale striehnut, chodit za nim, ticho pri hre je prilis podozrive 🙂 Este nema usudok... Chces tomu celit, to znamena, mala by si sa to snazit co najlepsie prijat. Ak ti to nejde samej, hladaj pre seba psychologicku pomoc. Lebo to dietatko vzdy bude jeho dietatkom, tak ako by raz bolo vase vlastne. Ani vtedy by si nemala uplne to vlastne uprednostnovat. Lebo to pokazi aj vas partnersky vztah.
@anicka22222 navyše otec aj cíti podľa mňa súcit, že nedokázal dať svojmu dieťaťu fungujúcu rodinu a preto bude dieťaťu vždy všetko tolerovať a "rozmaznávať ho"
@anicka22222 a prečo si nežiješ svoj život keď má partner dieťa. Chod von stretavaj, kamošky. Choďte na wellnes, lyžovať, alebo rob čo ta baví. Nebuď taká závislá na partnerovi.
Navštívi aj psychologickú , poradí ti ako zvládať žiarlivosť. Dieťa zato nemôže.
ahoj chápem ťa bola som v situáci ako ty len ked som mala 22 rokov tiež rozvedeni s dieťaťom a pokiaľ nebola dcérka s nim bol vzťah v poriadku akonahle prišla cirkusy, krik, vysela na ňom to iste čo aj ty preživaš čas plynul uplynuli 2 roky vtedy mala 3 roky ked som si s nim začala ked sme sa rozišli mala 5 rokov bolo to ťažke ako pišeš nikdy tvoja dcéra to nebude a otec ked je s ňou aj málo snaži sa jej všetko kúpiť vynahradiť a tak nezabudaj vždy to bude jeho dcéra moja rada pre teba odstup s kratšej cesty ty budeš bojovať stále s jeho dieťaťom aj tak bude na prvom mieste ona tým že s ňou nije každý deň sa jej to snaži tak vynahradiť a prosim never že sa to zlepši z vlastnej skusenosti viem že ako sa povie mála som obute tvoje topánky viem sa vciťiť čo preživaš tak to musiš prežiť aby si pochopila ked som mu ja navrhla že budeme mať spolu aspoň jedno dieťaťa neskôr tak nechcel o tom ani počuť tak to bol jeden z dôvodu rozchodu a aj ine veci vždy jeho dieťa bude prve pred tebou nenahovaraj si že to prejde neprejde iba stratiš zbytočne čas a roky najdi si bezdetného už nikdy by som nešla do vzťahu ani z rovedenym chlapom ktorý ma čo i len jedno dieťa jeho deti budu vždy prvé a ty na druhej koľaji to mi ver koniec koncov vydiš to aj teraz zvlašť dievčata vysia na otcoch ja by som sa s nim rozišla nemá to vyznam aj ja som ho milovala lenže ked som chcela ja niečo od ňeho vždy mi povedal musim isť za dcérkou idem s dcérkou na výlet ked chceš pod s nami a vždy bola len ta dcérka moja rada rozijd sa s nim budeš zbytočne trpieť aj vtedy ked budete mať vy spolu dieťa vždy ta dcéra bude uprednostnene lebo jej bude chcieť nahrádiť všetko aby jej nič nechybalo.
za 1. si prehnane žiarlivá a chlapa by si najradšej mala len pre seba
2. to dieťa je žial úroveň nad tebou v postavení vzťahu k jeho otcovi
3. nevieš vôbec pochopiť to dieťa...malé 3 ročné dieťa nieje dosť vyvinuté na to aby sa osamostatnilo v niektorých veciach
4. keď chceš chlapa musíš prijať aj jeho dieťa, to že ma matku na houby mu aspoň ten otec nejak láskou kompenzuje aj keď ty by si možno bola asi rada aby to dieťa išlo do ústrania
5. nemáš ešte ani vlastné deti a už si namýšlaš sprostosti dopredu, máš kopu času vela vecí napraviť a naučiť sa vychádzať stým malým dieťaťom ved to nieje nejaký 13 ročný trucujúci puberťák
6. bud to rešpektuj nájdi nejakú cestu k tomu všetkému alebo sa zbal a chod preč ...k niekomu bez detí a starostí
No, v prvom rade, je fajn ze si uvedomujes ze je problem, ale bohuzial sklamem ta.. Nemyslim si ze sa to da napravit.. Skor si myslim ze ta nenavist voci tomu dietatu sa bude len prehlbovat, ziarlivost rast a jendoducho sa to odrazi aj na vasom vztahu.. Negativne pre teba.. Teda v pripade ze tvoj frajer nieje uplny debil a nevymeni dieta za frajerku.. Lebo to dieta bude vzdy jeho dieta a jeho ex, nech sa ti uz zda byt akokolvek sialena, paranoidna,.., vzdy bude matka jeho dietata a v tomto spoluziti budete vsetci styria.. ty, frajer, jeho dieta a jeho ex.. Takze sa s tym budes musiet bud zmierit, co teda pochybujem, alebo sa jednoducho rozid a urobis dobre pre seba, pre frajera, jeho dieta aj ex.. A este nieco, to male ma len 3 roky, to co opisujes nieje nevychovanost, ale su to jednoducho vrtochy trojrocneho dietata, ma to skoro kazde a je to normalne, a neda sa porovnavat dieta ktore ucis anglictinu, lebo s tym si hodku denne.. nezijes s nim, nestaras sa o neho, len ho ucis anglictinu...
Ahoj, píšem Ti ako žena, matka a dieťa ktoré má macochu. V prvom rade Ti chcem povedať, že nie si zrelá na takýto vzťah. Ak sa nevieš zmieriť stým, že dieťatko bude VŽDY na prvom mieste tak nepokračuj vo vzťahu.... Vždy bude dieťa na prvom mieste a vždy to bude jeho dieťa..... To sa nikdy nezmení..... Ty môžeš byť a nemusíš.... Toto si zapamätaj, ale to pochopíš až keď sa ty sama staneš matkou. Žiarliť na dieťa je také .... no neviem ako to slušne napísať. Píšeš, že máš skúsenosti s deťmi.... ale asi nie dostatočné, keďže si nevieš uvedomiť, že dieťatko je vo veku 3 rokov takže to správanie ktoré opisuješ, je úplne normálne..... V tom malom človiečiku je úzkosť, strach, zmena.... nevie ovládať ešte svoje emócie a k tomu sa strieda medzi mamkou a ockom, každý má inú výchovu... iné nároky... a k tomu je pri ockovi ešte čudná, nervózna ženská.... no chúďa dieťa... takže z toho vyplýva : buď pochopíš že dieťatko bude vždy viac ako ty a akceptuješ to, pochopíš to a budeš milovať to dieťa tak ako svojho priateľa, lebo je to je súčasť alebo odstúp a daj možnosť aby boli šťastní obaja.... Ver že ak sa nezmeníš a ostaneš vo vzťahu, časom nebude ani priateľ šťastný ani ty a ani dieťa.
@ali_inzercia presne tak môj nazor máme rovnaký ho rovnaký
Ja len zo svojej životnej skúsenosti:
Mala som úžasného chlapa 5 rokov - jedna chyba - rozmaznaná dcéra z prvého manželstva (6 rokov mala) a jej nevyrovnaná matka. Stratila som 5 rokov života, len preto, že som milovala a nedokázala sa rozísť. Pokazené dovolenky, víkendy..... Ako jeho dcéra rástla (stihla som aj časť jej puberty - amen), dávala mi vyžrať v každej situácii ...... Čo varím, čo mám oblečené, že mám celulitídu (a to som ju vtedy ešte nemala🙂... Žiadna vďaka... Bola som na druhom mieste - celých 5 rokov. Dnes by som to už neurobila, láska je pekná vec, ale ak máš mať takéto pocity v prítomnosti jeho dieťaťa, lepšie nebude, len horšie.
Po našom rozchode si potom našiel druhú a tá s ním tak zamávala a urobila sebecky poriadky, že dcéru prestal úplne vídať a s tou ženou je dodnes.
A ak si odhodlaná tomu čeliť čo píšeš, tak zmeň seba, svoj postoj, lebo partnera a to dieťa nezmeníš.
@anicka22222 utekaj kade lahsie, s tymto sa neda bojovat, v tomto si velmi naivna (v dobrom), dieta za to sice nemoze, ale nikto ta zaroven nema pravo do konca zivota davat do kuta, odsuvat na druhu kolaj, diktovat ti ako budes zit svoj zivot. To ta totiz caka, stoji ti to za to? Ty si jeho / budes jeho partnerka, a mas pravo byt na minimalne takej urovni ako to dieta, kto to nezazil nepochopi... To, ze to teraz nevies spracovat, nikdy nebude lepsie, bude to len horsie a to mate to dieta relativne malicko do tyzdna... Ty ho mozno milujes, partnera, ale on Ti nikdy nebude vediet ponuknut taku istu bezhranicnu lasku, velmi malo rozvednych chlapov so zavazkami toto vie ☹
Bude toto horšie...škoda energie
@anicka22222 Ahoj, chcela si, aby Ti písali iba ženy, ktoré sú tiež v Tvojej situácii, ktoré zažili to, čo Ty. Tak neviem, či Ti mám vôbec písať, lebo som v Tvojej situácii nikdy nebola, hoci som dvojnásobná macocha. A to, čo som nezažila, je tá Tvoja nevraživosť k jeho dieťaťu, nepochopiteľná žiarlivosť, strach, že jeho dieťa bude už navždy prekážkou vo vašom vzťahu... Teraz si ešte pomerne čerstvo zamilovaná, preto máš pocit, že sa ho nevzdáš, že budeš za váš vzťah a vašu spoločnú budúcnosť bojovať, ale osobne si myslím, že by si si mala radšej nájsť niekoho, kto nemá deti. Myslím si, že nie si osoba, ktorá by zvládla byť macochou.
Když jsem se ve 28letech rozvedla,tak mi všichni říkali,že si určitě někoho najdu,že v našem věku bude možná už mit děti,ale že to přece nevadí.Ja jsem ale věděla,že to nedám. Jsem učitelka a děti miluju a věřím,že zpočátku by mi to třeba ani nevadilo,ale jsem si jistá,že ve chvíli,kdy by se mi narodily vlastní děti,tak by se můj vztah k nevlastním dětem změnil. Právě proto,že to nikdy, nebudou moje děti a ta láska k vlastnímu dítěti je jiná (klobouk dolů před těmi,kteří dokážou milovat nevlastní děti stejně jako ty svoje). Navíc jsem věděla,že nechci celý život žít s bývalou manželkou za zády. Nebylo by to fér vůči partnerovi a už vůbec ne k těm dětem. Ty už dost trpí tím,že nemají úplnou rodinu a ještě aby musely bojovat s ženskou,která je nedokáže stoprocentně přijmout. Já jsem znala své limity a tak jsem si našla bezdětného chlapa a spolu teď máme dvě úžasné dcery. Jsi mladá a jestli to takhle citis,tak se to naopak bude zhoršovat - puberta a tak,budou ti dávat najevo,že nejsi jejích máma atd. Mám kamarádku,co do toho šla,chlap s dvěma dětma, doufala,že to zvládne,pořídila si sním další dvě.A sama přiznává,že kdyby se měla rozhodnout znova,tak by do takového vztahu už nikdy nešla. Je vděčná za svoje holky,o nevlastní děti se o víkendech stará,má je i svým způsobem rada,ale čím jsou starší,drzejší,nevychovanejsi,tím víc je to náročnější a vztah s partnerem to narušuje. A boj s bývalou manželkou tam samozřejmě je taky. Ve chvíli,kdy si dva lidi pořídí děti,zůstanou navěky propojeni,chtě nechtě,i kdyby to byla největší krava pod sluncem,tak s ní ten chlap kvůli dětem musí být v kontaktu a musí s ní alespoň nějak vycházet... To se prostě nezmění! Takže za mě, dej šanci sobě i jim na šťastný život,moc nevěřím tomu,že spolu to dáte.
Som macocha už 15 rokov. Ty sa len priateľka otca dieťaťa. Bojujes so sotva odrastenym batolatom. Odid z tohto vztahu, to dieťa príde do puberty, bude horšie a keď sa do toho primotaju aj tvoje deti, je to zahul aj pre neziarlivu a veľkorysu ženu. Nemôžeš v sebe niečo celý život len potláčať, budeš nešťastná ty a prenesie to aj na ostatných.
@codal Ahoj, Tvoj príspevok ma zaujal,ale mám trochu iný pohľad. Mám 2 nevlastné dcéry a 1 vlastného syna. Nikdy som netvrdila, ani sa netvárila, že ich mám rovnako rada. Veď to sa ani nedá, k synovi, ktorého som porodila a som s ním stále, musím mať zákonite oveľa bližšie. Ale, našťastie, nie je to žiadny problém. Iné by bolo, keby oni mamu už nemali a ja by som ju mala nahradiť. Ale oni ju majú. Nesnažím sa ich vychovávať, nekecám im do života. Mám ich veľmi rada a dovolím si tvrdiť, že máme super vzťah. Vždy sa teším, keď majú prísť, aj keď idú s nami napríklad na dovolenku, ani vo sne by ma nenapadlo, že by ma to nejako obmedzovalo. Oni cítia, že ich mám rada a že ich rešpektujem. Aj keď v mojom srdci sú až za mojím synom. Lebo sú len veľmi tesne za. 😉
Toto co si tu napisala daj precitat partnerovi. Myslim,ze v rychlosti blesku bude mat rozhodnute. Alebo mu to povedz. Jedno z toho odporucam.
Kedže si lektorka a s detmi si len po pár hodin, nemôžeš tvrdiť ze to vies s detmi. A to dieta ta možno na truc bude brat negatívne. Nerozumiem to nie je dost bezdetných chlapov?
@lenka1993 tak psychologicka nemala celkom pravdu.... Mne sa môj ex teda že vôbec neprispôsobiví a vôbec sme neboli na prvom mieste. A môj druhý muž sa tiež prispôsobil mne a nášmu dieťaťu
Nie kazda zena ma na to vychovavat dieta,kt neporodila. Taketo deti sa ti rodia v srdci.Je to uprimna ,nezistna laska. Bez srandy mu to povedz . Ak nie si sebecka a mas aspon trochu ucty k tomu dietatu.
@anicka22222 Si mladá a inteligentná žena! Do akej miery?! To si fakt nedokážeš nájsť seberovného muža? Keď som slobodná a bezdetná, tak si takého chlapa hľadám! Keď som kresťanka, tak si hľadám kresťaňa! Áno, môžeš samozrejme aj zadaného trebárs moslima mať, keď chceš... Potom sa však nečuduj, že nefunguje to a to ...! Inak koľko má rokov tvoj priateľ?
@anicka22222 To dieťa je malé, potrebuje veľa pozornosti. A ty asi nie si na takýto vzťah zrelá. Žiarliš a nastupujú klasické námietky na nenormálnosť ex, ktorá z pohľadu "tej druhej" nikdy nie je ok a nikdy ten kontakt podľa druhej ženy nie je primeraný, vždy je ho príliš a ex proste preháňa, ale reálne je to obvykle tak, že jednoducho komunikovať potrebujú, zvlášť kým su deti malé, je to nevyhnutné. Či je ona vyrovnaná z rozchodom, ty asi ťažko objektívne posúdiš. Je ale zjavné, že ty nie si vyrovnaná so situáciu a projektuješ to na ex a na dieťa. Ak ťa vytočí 10 minút plnej pozornosti, ktorú on venuje dieťaťu a tebe nie, tak nemáš asi ani najzákladnejší predpoklad, aby si takýto vzťah uniesla. Chceš byť preňho úplnou prioritou, ale evidentne ňou nikdy nebudeš a začínaš si ty naplno uvedomovať. Holt, úskalia vzťahu, kde jeden deti má a ten druhý nie. Sú typy ľudí, ktorí si tak silno zakladajú na výlučnosti vo vzťahu, že záväzky z minulosti sú pre nich neprekonateľnou prekážkou.
@anicka22222 A ešte doplním! Moja babka vždy vravela, že do 20 rokov prichádza krása a do 30 rokov rozum! To platilo v minulosti. Teraz už je plastika a aj psychológ! Ľahšia forma rozdávania rozumu (trebárs MK). Srandujem, ale zamysli sa nad sebou! S odstupom času by si zistila, že ani tento nemá tiež guľe a srdce zo zlata! Ťažko sa radí, keď máš ešte okuliare zaľúbenosti na sebe.
Chod k psychologicke, aby ti pomohla najst cestu k dietatu.
To ze na to dieta žiarlis nie je OK, je to negatívna emócia