Som extrémne hanblivá, ničí ma to
Prajem krásny deň dievčatá...
Mám taký problém, ktorý sa márne snažím vyriešiť. Ide o to, že som extrémne hanblivá. Pokiaľ sa dobre pamätám, bola som taká už v škôlke, pokračovalo to na základnej a aj na strednej škole. Vždy som mala v triede len 1-2 kamošky, inak som sa bála. Bola som tichá, nepriebojná. Radšej som ani slovko nepovedala, hlavne sa nestať stredobodom pozornosti.
A som taká doteraz. Nič sa nezmenilo. Hanbím sa snáď ešte viac. Napríklad dnes. Telefonovala mi pani personalistka kvôli práci, potešila som sa, prácu potrebujem. No ten rozhovor... to bola hrôza. Koktala som, zadýchavala som sa.. A to bol len rozhovor cez telefón! Musela som pôsobiť hrozne. No nič, zajtra ma čaká pohovor. A to je ďalšia vec. Strašne sa hanbím ľudí, neviem, ako to zvládnem.
Ja niekedy viem pôsobiť sebavedome, ale to sa pretvarujem. Vnútri trpím, som vystrašená. Neust ále rozmýšľam, čo si o mne asi tak myslia, určite niečo zlé. Prídem prvý deň do práce a všetci na mna budú pozerať, pretože som nováčik a je to normálne, ale pre mňa nepredstaviteľné utrpenie. Okamžite sa mi v hlave zapne radar, že ma ohovárajú, smejú sa mi a tak podobne. Začnem sa triasť a potiť. Hanbím sa za seba, niekedy si ani nevezmem oblečenie ktoré chcem, veď čo keď sa mi budú smiať. Neviem čo s tým robiť, neskutočne ma to obmedzuje nielen v pracovnom živote, ale aj osobnom. Cítim, že moje pravé JA je schované niekde vnútri a hanbí sa prejaviť. V práci nemám šancu nikdy nikam postúpiť, takže vždy budem len niekde za pásom vo fabrike. Myslím, že nie som hlúpa, ale z ľudí mám strach a veľmi sa pred druhými hanbím.
No... Treba na tom pracovať. Mala som ten istý problém, a čo mne pomohlo bolo sa tým zlým situáciám nevyhýbat... Mala som problém aj na úrad si ísť niečo vybaviť, vždy som sa musela veľmi prekonávať stretnúť niekoho cudzieho. Odišla som žiť do zahraničia kde som sa musela sama zaobstarať a to mi najviac pomohlo. Ako bolo to pre moju psychiku extrémne ťažké hlavne zo začiatku, lebo aj jednoduché veci ma extrémne stresovali. Ale proste ísť a donútiť sa. Takisto mi pomáha keď si sama hovorím že to dám hah. Začala som aj pracovať v práci kde mám každodenný kontakt s ľuďmi... Zo začiatku to bola fakt katastrofa ale teraz s odstupom času, štyri roky sú tomu... Som oveľa viac sebavedomejšia a priebojnejsia. I keď jasné stále časť toho vo mne zostala a keď som dlhšie sama že sa uzatvorím tak sa to horší a znovu má niektoré veci stresuju. Takisto si často ešte neviem povedať svoje pred sefovcami ale aj to je už na dobrej ceste. Chce to čas a proste čeliť všetkým nepríjemným situáciám, nevyhýbat sa im. Držím palce na pohovore, musíš si aj uvedomiť že ty ako osobnosť máš cennu hodnotu, máš nejaké pracovné skúsenosti, proste opri sa o to o čom si myslíš že si dobrá... Myslí hlavne na to aké pozitíva máš, nie negatíva... A ono to pôjde. Lebo tým utláčaním samej seba vzniká tento pocit... Aspoň u mňa to tak bolo.
@nikpa Zatiaľ nie, ale začínam nad tým uvažovať. Nie každý to chápe
Začni sa vystavovať co najviac situáciám, časom si zvykneš. Skus viac pohovorov, aj prácu ktorú nechceš, len pre to nacvičenie situácie. 20 ty pohovor ti príde ako malina. Zamestnaj sa v bare, kaviarni, medzi ľuďmi, to ťa vytrénuje. Alebo ako telefonistka.
Robila som chvíľu ako sprievodkyňa, myslela som si ze nemám problém vystupovať pred ľuďmi ale poviem ti ze na 1 prehliadke som sa skoro posrala, sucho v krku, na nič som si nevedela spomenúť, koktala som no trapas ako hovädo. Prvé dva týždne mi pri pohľade na veľkú skupinu ľudí až prišlo nevoľno.... No musela som sa prekonať a potom som si zvykla, kľudne som sa postavila pred 70 ľudí a blabotala.
Pomohlo mi nedovolí hlave znova opakovať všetky ustrachane myšlienky, snažila som sa sústrediť na niečo iné, počítala som do 10 po francuzky, španielsky len aby som zamestnala hlavu.
A neviem, toto je možno na psychológa keď si nevieš sama so sebou poradiť. Každý vidíme na sebe nedostatky, každý sa občas hanbí niekoho osloviť ale tebe to prerástlo cez hlavu. Aké máš oblečenie že sa ti budu ľudia smiať, čo chceš chodiť v pyzame?
@lujza123 To ma rozosmialo, ze chodit v pyzame 🙂 Nie, len som vysoka (176 cm) a aj za to sa hanbim.
Vieš koľko slávnych umelcov, spevákov ma príšernu trému? A nikto to o nich nevie, proste sa prekonajú, všetci to občas robíme.
A skus si pomôcť aj bylinkami. Čaj z pamajoranu, tinktúra z Valeriany naozaj ukludni nervy. Meditácia.
No a? Ved to je normálna výška akú majú modelky! A tie predsa každý obdivuje. Co ty vidíš ako nedostatok, druhý možno obdivujú.
A ver tomu ze aj tichý, hamblivy ľudia sú obľúbení, keby je každý sebestredna papula tak sa to nedá vydržať. Maj sa rada, nebojuj proti sebe ako vyzeras, iba proti tomu hlasu co ti stále rozpráva v hlave ako co nedáš, ako sa strapnis
Len ti chcem napísať, že ja to mam podobne. Kým som nemala dieťa dali sa to vydržať, ale teraz je to utrpenie niekedy. Chcem malého socializovat, má rád ľudí, ja som pravý opak. Cez leto sme vždy hľadali prázdne ihrisko po celom sídlisku, len aby som sa so žiadnou mamičkou nestretla. Občas je to hrôza. Ale ako píšu baby vyššie, asi sa Netreba vyhýbať situáciám, aj keď je to ťažké. Chcela som s malým chodiť plávať, nakoniec som si povedala, že nie. Ale stále som nad tým rozmýšľala a vyhecovala som sa dáko. Aj keď pred každým plávaním som mala kŕče v bruchu. Aj von sme začali medzi deti chodiť, ved ho predsa nemôžem ukracovat, hoci ja som takáto. Len pre neho sa snažím. Aj teraz som dohodnutá úst s nim zajtra do materského centra k jednej známej a rozmýšľam, ze to zruším. Príde mi zle, len keď na to pomyslím. Dúfam, že to zas prekoná dáko. Držím palce 🤪
Raz som citala vyrok: "Vobec sa netrap tym, co si o tebe myslia ini, oni maju dost starosti s tym, co si o nich myslis ty"
Ked je to take vazne ako pises, tak by som to riesila so psychologom.
@lujza123 Ten hlas je silnejsi :( A vzdy sa stane nieco, co ma presvedci, ze som k nicomu, napr neuspech na pohovore..
Ty potrebuješ popracovat na sebahodnoteni a to buď u psychológa, alebo tým, že sa tomu postavis a pozitívne situácie ti postupne dajú sebadôveru, ktorá ti veľmi chýba. Ideálne, keď obidvoje skombinujes. Preco sa hanbis za svoju modelkovsku výšku? Buď na to hrdá, vyprs sa poriadne, uvolni ramena, vystrc spomedzi ne hlavu a usmej sa na seba, aj okolitý svet.
Myslíš si, že sebavedomí ľudia neúspechy v živote nezazivaju? Zažívajú ich rovnako, len namiesto toho, aby sa tým vnutorne zozierali, obvinovali sa a zozierali, si radsej povedia nevadí a život ide dalej. Ved aj ide 😉
Ja som bola, ked som zacinala v praci taka ista, ale pani ktora ma prijmala bola veľmi milá, čiže som sa cítila celkom ok, na zaciatku keď ma ale poslali niečo vybabiť len do iného kanclu napr.. nesla som, neviem preco.. ale postupne sa to zlepsovalo, trvalo to dlhsie ako iným luďom, ale čím viac som o tej práci vedela a získavala prehľad, tým viac som si verila, nakoniec som ja zaškolovala nových ľudí, za mnou išli ak niečo potrebovali vybabiť, zdvíhanie telefókov bolo OK, aj keď boli volajúci nervózny a kričali. Raz som jednému pánovi do telefónu povedala: tým, že kričíte na niekoho kto je na úrovni asistenta naozaj nič nevybavíte. On sa zarazil a ospravedlnil. Vtedy sa to asi zlomilo.
A ohováraju všetciba každého hlavne v ženskom kolektíve, tvrdiť, že nie by bolo naivné, proste si to netreba všímať a riešiť, do podobných debát sa nepúšťať. Pozri sa na to tak, že tí istí, ktorí ohovárajú teba, sa ohovárajú aj navzájom 🙂 a aj tak spolu pijú kávu s úsmevom
Podla mna nemas sebavedomie a riesis hluposti...nestaraj sa o to co si o tebe myslia..myslis ze ich trapi co si myslis ty?nie nikoho..zalezi ti na ostatnych? A z akeho dovodu?oni budu zit tvoj zivot ci ty si ho budes zit? Naozaj mas potrebu sa niekomu pacit? Nevravim ze teraz mas byt hulvatka alebo robit nieco zle...ale bud konecne sama sebou,takto zabijas svoju osobnost 🤷😊
ziaden clovek sa nerodi hanblivy, hnablivym sa stava...existuju sice extrovertnejsie a introvertnejsie typy ludi, ale hanblivost nie je nieco, co clovek dostane narodenim "do kolisky". Skus sa povenovat vlastnej sociobiografii a hladat momenty, ktore mozno sposobili, ze sa nerada vyjadrujes na verejnosti, ze nerada stojis v centre pozornosti. Zial, vacsinou ma hanblivost povod v rodine - ak si bola vychovana v zmysle hesla "bud poslusna", "bud ticho", "nerob problemy"...tak je mozne, ze aj v dospelosti je toto tvoja strategia "prezitia". A hanblivost/nehanblivost suvisi s vlastnym obrazom o sebe samym - skus, najlepsie s pomocou odbornika, na tomto obraze popracovat...drzim palce!
@popolusska Dakujem. Ako som pisala, bola som uz v skolke velmi hanbliva, neviem kde sa to vzalo.
@miiriaam Ja toto vsetko viem a opakujem si to stale dookola. Som odhodlana, ale nakonuec to stroskota a vyhraju tie zle myslienky.
Tak ale s tym ti mi nepomozeme..skus citat nejaku motivacnu literaturu 😊
@miiriaam To chapem.
Dlhé roky som pracovala na osobnom oddelení a prijímala nových pracovníkov, z pohovoru vôbec netreba mať obavy, oni majú záujem len vybrať najvhodnejšiu osobu na miesto a videli už rôzné typy ľudí. Videla som aj takéto typy, dá sa to poznať, treba byť prirodzený, byť sám sebou, nikto nie je dokonalý, na niektoré miesta sú vhodní práve takéto typy ľudí. Výška je skôr prednosťou.
znies ze ta to dost obmedzuje v zivote. urcite ti radim kvalitneho psychoterapeuta.pripadne tvoj vseobecny ta vie predpisat na 10 sedeni co hradi poistovna k psychologovi. tiez si myslim ze by ti mohli pomoct mindfullness techniky a meditacie. pripadne joga. mas nejaky konicek ktory zboznujes nieco co si vzdy chcela skusit? chod do toho aj to ti pomoze budovat sebavedomie. nepises nic o vztahoch s muzmi s rodicmi... aky mas vztah sama k sebe ci sa mas rada a ci s aprijimas. ked zacnes pracovat na vztahu samej k sebe zlepsia sa aj vztahy s okolim. skus aj afirmacie a rozne ine. drzim ti palce.
aj ja mam ten isty problem .. vzdy som bola hanbliva a mala jednu blizku kamaratku (kvalita, nie kvantita) .. a asi som si nejak na seba zvykla alebo co, som spokojna, ale nezmenila som sa na extroverta, som to JA .. a s vyskou postavy sa netrap, aspon nie si nudny priemer (ja mam 152 🙂 )
Som rovnaká tiez som kazdu skolu prezila s dvomi-tromi kamaratkami..a tie pohovory tiez...hrôza😁a telefonaty ...😁
Neboj nič ja mám 177 a teda tiež som si vravela jedno obdobie, že boháča aká som žirafa, ale teraz to beriem ako výhodu jediné čo teda nenosím vysoké topánky, a zistila som, že je plno pekných na nízkom, a mala som tiež nižšie sebavedomie ale po rokoch v práci nemám absolútne problém dokonca základ je pekne sa obliecť a byť spokojná so sebou potom ti všetko pôjde tak hlavu hore povedz si že si šikovná a ideš na to, hlavne pozitívny prístup robí veľa
ako su na tom so sebavedomim tvoji rodicia? dostavala si dost uznania od rodicov? pamatas sa na nejake situacie, ked ti niekto v detstve podkopaval tvoju sebahodnotu?nejaky dovod to urcite ma. Ziadne dieta nestrati sebahodnotu a sebadoveru bez dovodu. Bud to bol vonkajsi vplyv (v skolke, v rodine, ucitelky), alebo odkukal od rodicov. ja som s tym mala velky problem a viem aj z coho to prameni. Moj otec je taky ustipacny ironicky typ, rad rype, to je jeho styl humoru, ale aj vysporiadania sa so zivotom a jeho tazkostami. teraz uz viem, ze si robi srandu, ale ako dieta som ironicke podpichovacne poznamky nepochopila ako zart a zobrala som si z toho jedine- nie som dost dobra. Otec nemal s nami trpezlivost, casto nas na navsteve zahriakol, aby sme boli ticho, lebo rozpravame hluposti. Z toho pramenila moja trema hovorit pred ludmi. teraz si uz uvedomujem, ze vsetko to bol nauceny zly program.
Opisujes sa ako hanbliva, ale mne to pride skor nesebavedoma. A prameni to najskor z vychovy, hoci ta nepoznam. Treba robit vela toho, v com si dobra, aby rastlo to sebavedomie.
@pasikavamacka úplne ako by si opisovala toho mojho :(
Podľa mňa trpis sociálnou fóbiou, nikdy si neskúšala zájsť za psychológom alebo terapeutom? Existujú na to rôzne cvičenia ako s takými pocitmi pracovať a narábať.