Som 21 ročný muž a nevidím svetlú budúcnosť, nič ma nebaví
Dobrý večer. V prvom rade ako začnem o niečom písať, tak viem, že tieto diskusie su najmä pre ženy, mamičky alebo mladé slečny. Ale nikde inde som nevidel, kde by som sa mohol skúsiť vyjadriť niekde na internete ako muž - chalan, tak dúfam že to nevadí a pochopite prečo sem píšem.
Teraz k téme. V poslednom čase sa cítim veľmi zle. Nevidím pred sebou svetlú budúcnosť, nič ma nebaví. skoro všade kde som sa cítim nekomfortne - nepohodlne, ci uz je to v práci, doma alebo v niekde na verejnosti ako sú obchody alebo nejaké verejné služby ako bary, reštaurácie atď. Práca ma nebaví, doma už to nie je doma ako kedysi keď som bol o niečo mladší. Keď mám aj voľný čas, úplne ho zabijem buď na mobile alebo ničím nerobenim. Mam problém spoznať nových ľudí ci uz kamošov alebo aj dake baby. Problém asi nie je vo vzhľade, ale v mojej povahe, kde mám pocit že ľudia vycitia zo mňa, že je niečo vo mne zlé alebo niečo čo ich odláka odomna alebo nemám toľko odvahy osloviť niekoho. Cítim sa tak osamote ako nikdy predtým. Viem ze je to moja chyba ale aj tak to píšem. To že som doma s rodinou neznamená, že sa cítim že som s nimi. Iba som to chcel niekde vypísať. Ak sa chce niekto vyjadriť budem rád aj za pozitívne aj negatívne odpovede, len nech si nikto nerobí z toho srandu. Viem, ze toto je diskusia pre ženy, ale aj tak som to mal potrebu niekde vyjadrit. Vďaka a pekný večer.
@roman9763 a nemoze to byt zdravotny problem? Zacinajuca depresia alebo nieco podobne? Nechcel si ist k psychologicke? Mozno by ti pomohla.
A inak pocitaj diskusie tu na konikovi, denne sa tu nieco deje. 🙂 Clovek sa tu veru nenudi. :D
nebude Problem v mobile, ked si na nom nalepeny cely volny cas? Chodis sportovat?
Keď som ja mala 21 bola som.na tom rovnako. V úplných sr*ckach, všetko zlé, ale ja som si za to mohla sama...mne pomohla úplná zmena prostredia, vystúpenie z komfortnej zóny a postavenie sa na vlastné nohy
Dovodov moze byt viac.....
Si este mlady cize je tazke povedat co konkretne to moze sposobovat u teba. Ja mam podobny problem, ale troska ineho charakteru. Ja uz mam podanu ziadost o dobrovolne znizenie pracovnej pozicie pretoze stres a povinnosti maju negativny efekt na moj pracovny aj sukromny zivot......hovori sa tomu aj syndrom vyhorenia.
Ten chvalabohu nemam, ale nasliapnute k nemu celkom ano. Syndrom vyhorenia postiahuje nielen ludi v praci ale aj v sukromi. Dokaze ti to uplne prevziat cely zivot. Nic ta netesi, si viac pesimisticky, citis sa osamelo aj ked mas ludi okolo seba, vyhybas sa spolocnosti, rano mas problem vstat z postele atd. Ak si introvert este k tomu tak to dokaze byt pekne peklo.
V tvojom pripade by som mozno skusil vyhladat odbornu pomoc. Ked som mal 21, takto som sa urcite necitil. V 21-tke ti zacina life. Najlepsie obdobie po ukonceni skoly
Myslím, že by sa ti zisla nejaká cesta okolo sveta
@roman9763 Máš 21 rokov, si dospelý muž. Už si vyrástol z bezstarostného detstva, v ktorom pre uspokojivý život postačovalo dobre sa učiť, vychádzať s rodičmi, hrať sa počítačové hry, športovať, atď.
Dospelý človek v plnej sile nie je skutočne šťastný, pokiaľ nerobí šťastnými iných. To znamená, pokiaľ máš zdravé ruky a nohy, buď za to vďačný, lebo nie je to samozrejmosť a začni pre niekoho žiť. Potrebuješ zažiť, že ťa niekto potrebuje, byť užitočný pre druhých, pre spoločnosť. Len pod tou podmienkou budeš pociťovať životné naplnenie a pravú radosť zo života.
Skús sa zamerať nie na to, čo si kto o tebe pomyslí, ale skôr na to, ako môžeš druhým zlepšiť deň. Niekedy stačí aj obyčajný úsmev, otázka "ako sa máš" a nielen to, aj človeka naozaj vypočuť, nekritizovať, len počúvať, byť tu pre druhých. Nerieš ľudí, čo si myslia, konaj to, čo uznáš za vhodné, vždy tu bude niekto, kto bude kritizovať.
Skús byť pre druhých nápomocný, či už v práci, alebo vo voľnom čase, daj sa na dobrovoľníctvo. Je veľa seniorov, ktorí potrebujú pomoc, či už nakúpiť, upratať, čokoľvek, len buď vnímavý k druhým. Odlož mobil a začni si všímať potreby druhých ľudí, navrhni im pomoc a uvidíš, ako ťa to naplní radosťou.
Začni sa venovať športu, pravidelne aspoň 2x týždenne a nejakému koníčku. V tomto veku už nie je dobré bývať s rodičmi, chápem, kým nie si v manželstve, je to lepšie z ekonomického hľadiska, no mal by si sa pomaly pripravovať na osamostatnenie.
A pri tom všetkom, ani nebudeš vedieť ako, stretneš tú pravú. Dovtedy vo svojom živote priprav pôdu pre ňu, pre ženu svojho života. Ona bude potrebovať samostatného muža, schopného postarať sa o rodinu a obetovať sa pre druhých.
V dnešnom svete stretávam veľa mladých mužov, ktorí neprestali byť teenagermi. Niektorí, aj keď zarábajú slušné peniaze, majú byt, priateľku, auto a pokojný život, nie sú šťastní. Prídu z práce a hrajú sa hry. Cez víkendy podnikajú výlety, v lete dovolenky, a predsa nie sú naozaj šťastní.
Aj ja som mala "prechodovu" depku. Nieje to depresia, ktoru treba liecit u specialistu, je to len take blbe obdobie, kedy som sa z pubertacky stavala dospelou osobou, ktora sa musi postavit na vlastne nohy. Doma sme da uz jeden o druheho s rodicmi zakopavali. Dospela zenska v detskej izbe? To uz bolo treba zmenit. Tak som si nasla pracu, byvanie a osamostatnila som sa. Chvilu to bolo cudne no ale neskor? Najlepsie rozhodnutie, ake som vcas spravila 🙂
@roman9763 Máš príliš veľa voľného času. Toto je klasický problém dnešných ľudí, nemusíš sa báť, že si v niečom vadny 🙂 Ja som mala rovnaké obdobie, kým sa mi narodili deti, len robota, nuda, večery v kaviarňach...nebolo čo, nebolo s kým, o čom...Ja sa najlepšie cítim, keď mám život"rozbehnutý", keď sa niečo deje, sťahujem sa, rodim deti (😃). Proste vtedy nemám čas a zvyšnú energiu uvažovať nad tým, že život je sám osebe nezmyselný. Je to len útek, ja viem, ale tak to u mňa funguje.
skus sa niecim zamestnat, skus najst nieco, co ta bude bavit, co ti bude robit radost 🙂
Si introvert? Mozno ti pomoze uvedomenie si toho, co to znamena byt introvert. Ze je pre nas introvertov prirodzene byt osamelejsi, a neznamena to, ze sme vadni, cudni... Extroverta spolocnost nabija, introvert sa po spolocenskej udalosti potrebuje utiahnut do samoty a dobit si baterky. ---> Kniha Sila introvertu alebo kniha Susane Cain Ticho. Alebo staci si najst prednasky o tom na youtube. Spominas, ze chodis do prace - to znamena mas nejaky prijem a to je super, mozes si dopriat nejaky jazykovy kurz alebo aj iny odborny kurz alebo nejaky tvorivy kurz - malovanie a pod. Poriesi to dve veci - tvoju samotu a vyplnenie casu. Na jazykovych kurzoch sa to zvacsa zvykne vyvinut dobrym smerom, ludia sa stretavaju aj mimo nich... Tak isto rozne tvorive kurzy mozes brat priamo ako arte terapiu - tvorenie akehokolvek druhu velmi pomaha. Alebo sa nauc napriklad varit - tiez na to staci pozerat recepty na youtube... A potom mozes obcasne varit doma vasim, nachystat v nedelu rano ranajky, prestriet stol... Budes mat radost, ze si druhym urobil radost. AJ im to daj dopredu den vediet: Zajtra robim ranajky ja. Mam podobne stareho synovca a jeho bavi azijska kuchyna. Navari, vsetci si pomnamkaju, sice sa mamina smeje, ze kuchyna je potom hore nohami, ale to nevadi - to je presne o tom, ze potrebujes niekomu nieco davat. A neboj sa nezdarov, aj na tom sa da zasmiat. Zacni vasim vypekat kolace, alebo nieco co lubia... mamina bude rada, ak ju odbremenis a oceni to aj nejaka tvoja buduca manzelka, ak budes vediet piect... 🙂
Ja mozem napisat za seba, taketo stavy mavam, ked nemam ziadny ciel, ziadnu napln duchaplnu celych dni. Treba ti projekt.. sport, prekonat sa a vypadnut von, citat, vzdelavat sa, upratovat, prerabat, varit alebo cokolvek... najst si inu pracu ;) Hlavne pocitac a telefon sa nerataju do tychto aktivit ;) Ja napr. nevyhladavam hromadne akcie, nemusim s niekym sedeit kazdy den na kave, ani kazdy vikend skakat na party (patrim k introvertom uplne ako z ucebnice), ale sledujem, ze ked sa tomu uplne vyhybam, kontaktu so svetom a aktivitam s niekym, mam tendenciu dostavat sa do takychto "nebavi ma nic" stavov, cize neberiem to ako vyhovorku "som introvertka, tak budem zavreta sama doma, je to ok", lebo nie je.. nadvazovanie kontaktov je ine kafe.. cize ja sa skor vedla niekoho zveziem (tj. napr. mam spolocensku polovicku, alebo kedysi jeednu dve kamosky a s nimi som potom spolocensky zila, nakolko vsetci su spolocenskejsi ako ja - okrem toho, ze nie velmi ma to bavi, ja velakrat neviem ani co si s nimi povedat, pripadne som prilis priama a to vela ludi nemusi :D ). Cize ja odporucam, zacat sa niecomu venovat... ci sa ti chce, alebo nie..
No hej, ja sa ti ani nedivím ved kam sa dlao posledné 2 m. Ísť a spoznávať nových ludi 🤣
Kašľať na reči ako sa treba postaviť na vlastné nohy ved to vieš.
Treba si nájsť zábavu a potom sa aj ľudia pridajú.
Len nájsť niečo čo ťa baví.
My napr. Sme rybári, dnes začala privlacova sezóna, neveril by si koľko ľudí bude teraz pri vode, čistý masaker 🤣 tam spoznáš toľko ľudí až ti zle z nich bude.
🤣
Príklad. Alebo sa prejdi okolo domu s vreckom na odpad a zbiera, niekto sa zakeca minimálne psickar sa vždy nájde nejaký co si chce pokecat. Alebo len tak okoloidúci pripadne s ak tebe niekto pridá.
Alebo ak sa hrajkas na mobile hru tak šup spraviť stretko... Mali sme take z trávianu a bol to mega zures a priateľstva trvajú už dobrých 15 r. ...
Treba hľadať cestu, nie výhovorky 🤣👍
Alebo dajte stretko zo školy, trosku sa opiť na terase keď už sa dá, alebo sa pridaj na fb do lokálnej skupiny a zorganizuje si susedsky vilet v okolí, piknik alebo barz co.... Véd je toľko moznosti
@roman9763 Svetlú budúcnosť v tomto stave asi ani moc neuvidis, musíš začať niečo robiť, keď pohnes niečím, čo je prospešné pre spoločnosť, aj tá budúcnosť sa trochu zmení (k lepšiemu). Nie sú to frázy, vravím to z vlastnej skúsenosti, z okruhu mojich priateľov a známych je 90% ľudí aktívnych v dobrovoľníckych organizáciách.
psycholog, psychiater - bez ironie, chod aspon na konzultaciu, ale HLAVNE dlhodobo fyzicku robotu, alebo sport, poriadne sa unavit a dobre sa vyspat. Si mlady, a si muz, na tieto psych. stavy este nemas narok.
No, detstvo skoncilo a citis sa bezradny ako dospely. Neviem, ako sa to dnes moderne oznacuje, najskor bola stratena generacia X, Y, Z, potom mileniali, teraz to bude asi WXY mixnuta s coronou a karantenou. Detstvo na online games a youtube, ziadne konicky, malo kamaratov, jedine virtualni.
Bud je to naozaj depresia a potom smer doktor, alebo je to bezradnost a znudenost.
Stanov si ciele - aku chces skolu, aku pracu, ako hodnotenu, v akom odbore. Potom si vyber nejaky muzsky konicek - skialpinizmus, bojove sporty, posilovna,...
Ked budes mat zmysluplne, cielovoorientovane a vyplnene dni, v skole, praci, na konickoch budes stretavat ludi s rovnakymi zalubami a s nimi nebudes mat casom problem sa vediet bavit.
sport - beh, basketbal, fitko, korcule, beach volej, turistika, cokolvek, co ta prinuti cistit hlavu, najst si konicky, zacat viac pomahat doma. proste sa vypnut od mobilu.
@roman9763 mobil a nič nerobenie Ti má dať aký impulz?Nič iba nuda, porovnávanie sa s druhými voľakedy ľudia nevedeli kto bol kde v reštaurácii, na dovolenke, že má nový bazén a boli šťastní.Strasne vela ľudí sa porovnáva a myslí si ako ostatní žijú super život a on je nula.
Prečo máš pocit, že ľudia z teba vycítia niečo zle??
Ak sa budeš strániť nových ľudí okolo seba pokoj nenájdeš.chod na bicykel, korčule len tak na Kofolu vonku je život nie doma na posteli s mobilom.Chyba Ti spriaznená duša niekto blizky.
Asi máš takú povahu introvertnu melancholicku, ale takých je veľa.Mas prácu, máš kde bývať budeš úžasný partner skús si dať inzerát spoznas baby natrenujes svoju hanblivosť budeš mať s kým skočiť von.Doma Ta nikto nenájde😊
Nerozmýšľal si kúpiť psa je to nereálne?ja chodím veľa na bicykel stretávam strašne veľa ľudí v tvojom veku osamote na korčuliach, športovať behať ..začni tým😊
Treba vyhľadať odbornú pomoc ak máš také stavy, že ťa nič nebaví. Musíš sa ale niekedy aj donútiť a potom keď pocítiš ten super pocit, tak uvidíš, že už aj sám sa budeš ťahať niečo robiť.
davnejsie som niekde citala, ze tridsiatnici su ovela stastnejsi ako dvadsiatnici. u mna to teda uplne sedi a myslim, ze u mnohych ludi tiez. je to taky zly vek, casto to vrcholi okolo tej 27-ky, vid aj dost ludi v hudbe atd, co pozomieralo. neskor uz je clovek oplieskany a prestane vecne riesit hovadiny. aj vztahy uz su stabilnejsie.
a este v dnesnom svete internetu... no blbe.
pokial to nie je vyslovene, ze ani nevstanes z postele, tak psychiatra by som neriesila. keby to spravil kazdy, tak 70% ludi je na antidepresivach
@danielinaa na konci minulého roka som tam bol asi 2 krát u nej a na prvom stretnutí mi povedala ze jej cieľom je aby sme sa čo najmenej krát spolu stretli, tak som z toho pochopil že asi moc nemá záujem preberať somnou osobné veci. Ked som jej hovoril o problémoch len si pisala poznámky a ani da moc nevyjadrovala na to len sa stále pýtala
@leuchtturm chodím behať, sem tam hrať tenis, hokej alebo hokejbal. V športovaní neni problém
@mamkabeika hlavne ta prvá polovica toho co si napísala je asi môj veľký problém. Si to vystihla presne.
@eliska13 neviem ci je to pocit ze nieco vycitia zle, to si asi len namyslam ale asi vycitia že sa jednoducho nechcú somnou viac baviť alebo spoznať. Ano chýba mi niekto, mal som ak krátko frajerku ale ako to zacalo tak to aj rýchlo skončilo. Psa mame doma ale aj ked idem s nim von tak niekedy sa az donutim ísť von s ním inak by som nešiel.
Nie si sám ja mám 25 a tiež som natom úplne rovnako ako ty.