Šoférske začiatky

ruthike
10. apr 2016

Ahojte baby,

Prosim poddelte sa o svoje skusenosti. Zacala som soferovat 10 rokov od zvladnutia testu. Mala som aj tri mesiace kondicnych jazd a zatial co s instruktorkou mi to ide fajn, uz sme skoro kamosky - jazdime, klabosime a ona mi hovori kam ideme (aby som mohla sledovat tabule) - zriedkavo ma na nieco upozorni - ze jazdim prilis blizko k zaparkovanym autam alebo usmerni parkovanie. Teraz uz jazdim sama v aute a rano som prvy raz sla naostro do mesta. Zijem v Londyne a a hoci je to len moj treti pokus, dnes som len so stastim neodrazila bocne zrkadielko. Po takychto zazitko mi je nevolno. Mali ste podobne zaciatky?

bonaqa2013
10. apr 2016

jááj Londýn. Ja jazdím už pekných pár rokov, bez auta pomaly nespravím ani krok z bráničky, ale jazdiť po Londýne by som si asi netrúfla. Ja tak MT, ZA....popr. menšie mestá na Sk.

ruthike
autor
10. apr 2016

No nemam na vyber;) a ako ti bolo ked si zacala jazdit. Islo to hladko?

bonaqa2013
10. apr 2016

@ruthike hej ja som rodený šofér... aj v autoškole som podľa inštruktora jazdila najlepšie....

ruthike
autor
10. apr 2016

@bonaqa2013 tak vidis, ani ten Londyn by nebol taky tazky

bonaqa2013
10. apr 2016

@ruthikeje trozdiel jazdiť v meste ktoré poznáš a v meste ktoré nepoznáš.... ale Londýn je aj pre mňa veľa...

slnecnica174
10. apr 2016

@ruthike Neboj, nadobudnes prax a pojde to v pohode😉 Proste sa musis viacej sustredit.

bubelko
10. apr 2016

@ruthike chce to len cvik. ja ked som dosla do svajciarska, tak som v zürichu permanetne jazdila cez dva pruhy, lebo su tu uzsie cesty a trvalo mi kym, som si zvykla. 😉 takze klud a trenovat a jazdit dalej. a zrkadlo je nic, to sa mi stalo na posledy so susedou v podzemke - sme sa rozpravali a potom sme sa rozlucili a pohli bez toho, aby sme si uvedomili, ze sme tesne pri sebe a sklopila som jej zrkadlo. sme sa obe zasmiali a povedali, ze sme dobre truby a bolo 😀

jeannna
10. apr 2016

To das, chce to len cvik. Ja som zacala jazdit 13 rokov od vodicaku a bolo to strasneeeee. Bruchabolenie kazdy den. Auto som mala kupene uz 3 mesiace a furt nic, len narastajuca depka, ze jazdit uz asi nebudem 😝 Ale jednoho dna to utalo, rozjazdila som sa, sice nie som spickovy sofer, co zvladne kazdu situaciu lavou zadnou, ale co potrebujem, si odjazdim. A zlepsila som si pritom postavu, tym strachom som zhodila 5 kg 🙂

ruthike
autor
10. apr 2016

@bubelko kym nie je rozbite, je to dobre🙂

bubelko
10. apr 2016

@ruthike presne 😉 a ked som bola tehu, tak som v garazi odrela pol boka auta a pri druhom vytrhla pri parkovani cely predny naraznik. som ho tam s bruchom montovala spät. to bol pohlad 😀
takze klud. skoro je len skoro 😉

marica61
10. apr 2016

Moja dcéra bola 1 rok v Anglicku, veľa jazdila a od nej viem, že spätné zrkadlo tam má veľmi málo áut, také sú tam úzke cestičky a uličky, že ona sama poodbíjala niekoľko. Ja mám vodičák 10 rokov, ale bruchabolenie mám pred každou jazdou. Držím ti palce.

marcelatje
10. apr 2016

@ruthike ja som bola 19 ročná šťanda s trojdňovým vodičákom a absolútne žiadnou praxou v treťom najväčšom meste Belgicka. 😕 mapa na volante a ideš 😕 nemala som na výber ale bola to výborná škola. Jazdím jak pán 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

ruthike
autor
10. apr 2016

@marcelatje blahozelam! Dufam, ze ja budem po case obstojna. Chcem hlavne jazit bezpecne, nikoho neohrozit

marcelatje
10. apr 2016

@ruthike neboj das to 😊

emakiki
10. apr 2016

Fu, tak ja som teda šoférka milovníčka áut a šoférovania, ale na Londyn by som si netrúfla... 🙂 už teraz si dobrá!!!

bridgetfidget
10. apr 2016

@ruthike drzim velike palce, bola som v podobnej situacii, po mnohorocnom nejazdeni a par mesiacoch kondicnych jazd som si obstarala starsie auto, za ROK a pol soferovania (nie denneho) sa moje umenie nezlepsilo- ale to je vo mne, mam zo soferovania stres, a neviem sa ho zbavit. Pre vacsinu ludi je to Len otazka praxe a zvyku. Hned pri mojej prvej jazde bez instruktorky som mala scratch s doubledeckerom, sice uplne malicky, ale SME vsetko museli spisat, a to som myslela, ze skolabujem, jednoducho uzka lane a autobus sa supol aj cez moju; nastastie po pol roku rozhodnutie prislo, ze to bola vina autobusara. No ale confidence mi to nepridalo. Nakoniec som po roku a pol auto predala. Mala som ROK pauzu, a momentalne Momentalne sa znova odhodlavam-tentokrat ale s automatickou prevodovkou. Ja som si na odhad sirky cesty nezvykla, vzdy mam pocit, ze som blizko obrubnika aut a neustale sa kontrolujem. Mam ale kamosku, ktora kvoli praci musela zacat dochadzat autom, a to dost narocna cesta aj mimo Londyna, a po par mesiacoch bola uz profik 🙂 a poznam vela dalsixh takych happy endings ;) vela stastia, zvladnes to!

ruthike
autor
10. apr 2016

@bridgetfidget urcite to zavisi aj od psychiky. Moja mamina to tak mala tiez. Fuha, necudujem sa, ze ta to traumatizovalo,ale aspon si opatrna, niekedy ked to ide prilis dobre, clovek sa pozabudne. Urcite odporucam automatiku - hlavne v cudzom velkom meste. Ja som manual milovala, ale napr tu maju skoro vsetci manual a preradovanie znevyhodnuje (pokial nie je clovek profik). Drzim palce!!

ruthike
autor
10. apr 2016

@ruthike preklep - prepac - skoro vsetci maju automat

jeennyv
10. apr 2016

@ruthike samozrejme odbit spatak nie je nic prijemne, ale nie je to smrtelna nehoda...takych malych zakolisani moze byt este mnoho a stavaju sa aj skusenym vodicom...urcite si nerob z toho pre svoju psychiku ziadnu mega tragediu, na ceste musis reagovat na vseliake situacie, toto je to najmenej a tak to aj musis brat, lebo co budes robit, ked pride nieco ine...pustis volant, nechas auto a utecies....