Šoférovanie po desiatich rokoch

@neznakaramelka 10 rokov je dlha doba, najlepsie je ist do autoskoly na kondicne jezdy, popripade zopakovanie teorie...alebo nech s tebou par jazd ide nejaky tvoj znamy/a, kto jazdi, nech ta trosku instruuje...a prejdi si vyhlasku a znacky 😉

@neznakaramelka mala by si zakupit aspon jednu kondicnu jazdu v autoskole.tam kde som si robila vodicak stala 20 eur a trvala 90minut

@neznakaramelka hmmm, ja som mala podobný problém minulý rok, keď som sa rozhodla nenechať sa voziť mm ale byť samostatná čo sa týka auta a tak som si vygúglila autoškoly v meste a urobila som si prehľad aké majú ceny za kondičné jazdy.....bola som nakoniec na dvoch jazdách a potom som už začala šoférovať sama. MM nevedel že som si spravila tie kondičné a tak keď sme raz boli v nákupnom centre, povedala som mu že domov odšoférujem JA. Nezabudnem na ten jeho výraz v tvári - nestačil sa čudovať 😉 .... a ani nevieš ako sa mi to potom hodilo, keď mm ochorel a ja som si malého drobca nosila autom do jasličiek v januári a februári v snehu pekne autíčkom a nie peši s kočíkom 🙂
Určite si daj tie kondičné, učiteľ ti objasní aj nové veci vo vyhláške a získaš viac istoty 😉
držím palce 🙂

@neznakaramelka ...po takom dlhom case si do auta urcite nesadaj sama ... odporucila by som tiez bud kondicne jazdy alebo niekoho kto aktivne soferuje aby si vedla teba sadol a pomohl ti v zaciatkoch ... ja som zacala soferovat minuly rok v zime asi o takom case a tiez to bolo asi po 7 rokoch ... vedla mna sedel manzel ktory je vyborny sofer ale mna skor znervoznoval ako ma stale len poucal ... takmer stale sme sa pocas jazdy pohadali a niekedy som myslela ze sa na to cele vykaslem ... ale potom som si povedala ze tak to teda nie a zacala som ho normalne ze ignorovat ... teda tie jeho narazky 🙂 🙂 🙂 jasne ze mi v zaciatkoch pomohol ale keby som si mohla vybrat druhykrat tak asi nezvolim manzela ale niekoho ineho mozno aj kondicne v autoskole ... 🙂 .... ked som zacinala prestudovala som si vyhlasku, presla znacky , popytala som sa v praci kolegov co a ako .... najskor som sadla do auta na jednom velkom parkovisku a tam som si s manzelom poboku vsetko presla ...startovanie, brzdenie, prevodovku kde sa co zapina a vypina aby som potom nemala pocas jazdy stres kde mam aky gombicek 🙂 hladat ... jazdit som zacala najskor skoro rano cez vikedn ked bolo svetlo a este malo aut na ceste ... najskor cesty ktore som potrebovala najviac (praca, skolka, obchod a pod.) no a postupne som pridavala ... ale nikdy nezabudnem na ten pocit ked som sla prvykrat uplne sama do prace ... rano to bolo este fajn lebo bolo skoro rano a aut malo ale na obed pocas najvecsej spicky to mi nebolo jedno .. ale aj ked s rostrasenymi rukami zvladla som to a odvtedy soferujem denne ... kedze aj musim 🙂 takze nicoho sa neboj ... daj nejake kondicne a uvidis ze nakoniec sa ti to aj zapaci 🙂 aspon teda verim ... drzim silno palce aby sa podarilo 🙂 a hlavne bez stresu a strachu .... 🙂

zaplat si zopar cvicnych jazd.uz je to par rokov ale tiez som uz mala vodicak a zaplatila som si este 10 jazd normalne v autoskole🙂

Pokial mas niekoho kto ma rad adrenalinove sporty a navadi mu pripadne oskrenie auta tak si sadni do auta s takym odvazlivcom ale pre tvoj klud by som si zaplatila kondicne jazdy 2-3 a ptom najprv zname cesty a postupne predlzovat cas aj komplikovat cestu 😉

@neznakaramelka ja som začala po 12 rokoch, zaplatila si kondicne jazdy a instruktor mi ponukol, že možme ist v mojom aute a šli sme moje trasy, ktoré v tom čase som mala denne jazdit. Najskor sme vybrali jednoduchsie trasy, ajked dlhšie, neskor som sa odvážila aj po cestách, kde je vela preradovania na krátkých usekoch.

ja si myslím, že zabudnúť sa to nedá, ale nebude to už všetko také automatické, veľa budeš musieť premýšlať nad tým, aby si vedela ovládať auto-čo kedy treba urobiť, preto na začiatku určite jazdiť hlavne ked je menšia premávka-napríklad cez víkendy a postupne pridávať náročnejšie trasy a aj v dopravných špičkách trasy ktoré budeš mať párkrát odjazdené.
lebo na začiatku nebude mať prehľad o ostatných vodičoch na ceste, lebo veľa energie ti zaberie to, aby si vôbec to auto ovládala a išla.

Toto som absolvovala pred štyrmi rokmi - nastúpila som po MD do práce a keďže ma prestalo baviť chodiť s malým a kočiarom pešo v daždi (malý mal 1rok a trištvrte) a auto mi stálo vo dvore, oprášila som 10-ročný šoferák. Medzitým mal mm snahu ma zaučiť jazdiť, je skúsený šofér a nie je nervák, problém bol môj strach. No potom som sa rozhodla ja sama, začala som opatrne u nás v obci a potom do mesta pre staršie deti do školy. Tiež si pamätám ten pocit z prvej jazdy, potom cestu z práce, keď počas pracovnej doby napadlo 15-20cm snehu, išla som pekne pomaly, s rešpektom, no zvládla som to 😉. Teraz po štyroch rokoch si hovorím, aká som bola hlúpa, že som nezačala jazdiť skôr. Na dedine je to pre mňa obrovské plus a ešte ma to aj baví 🙂 .
Hlavne sa neboj! Držím palce!