Pred vyše 2 rokmi mi zomrel otec. Mali sme pohodový vzťah. Od tej doby, nie je deň, čo na neho nemyslím, nespomeniem si na neho. Večer zaspávam ťažko, v noci sa mi s ním sníva.
Dnes mi jedna známa povedala, že je to preto, lebo zostal so mnou. Ja veriaca nie som, myslím, že je to iba moje podvedomie.
Čo robiť?! Cítim sa už unavená, nič ma nebaví.
prve dva roky som to mala rovnako. Teraz, treti, uz su dni kedy na neho nemyslim....
rozlucila si sa s nim na pohrebe dostatocne? neutapas sa v niecom ze co jeby si nieco urobila inak?
@kaktusik007 nie, nevyčítam si nič. Vieš, ani neviem, ja som bola na pohrebe hotová. Umrel cez Covid dobu, aj keď nie na Covid.
@minenkas keby to bolo tak lahke a prave ked idu Vianoce je ta bolest este vacsia
@ autorka prezivam to iste kazdy den, budu to uz 3 roky :(
Aj ja to mám. Mne zomrela mama je to uz piaty rok. Nesníva sa mi často, ale keď tak sú to veľmi živé sny a ja sa akosi neviem celý deň upokojiť.
mne otec zomrel náhle vlani. Sny s ním mávam vtedy, keď naňho intenzívnejšie myslím čiže u mňa to funguje vrámci podvedomia. Mám to tak aj s inými snami
Zajtra bude 15 rokov, čo im zomrel otec, náhle na infarkt, vo veku 58 rokov. Zo začiatku som pri takých snoch s ním plakala, smútila.. Teraz sa teším, keď sa mi s ním sníva, že ho opäť vidím, aspoň vo sne...
Ja mávam dní, ako aj dnes, že celý deň plačem.
boli nás to veľmi. mam to iste. musíme sa naučiť žít s bolesťou
Tiež mi zomrel otec pred necelými 3 rokmi a mávam svoje dni, keď mi je otrasne. Keď viac na neho myslím, tiež mám kadejaké sny. Ja si tiež nevyčítam nič, ale určite sú veci, čo by som chcela vrátiť a zmeniť.
ak nie si veriaca, zapáliť sviečku a poďakovať sa mu, odpustiť mu všetko zlé a nechať ho ísť....ono to chce čas...ak by si bola veriaca, tak vždy večer sa za neho pomodliť a dať za neho odslúžiť zádušnú omšu.....ak je to naozaj každý večer, daj odslúžiť gregoriánske omše - sú presne na tento účel....
aj mne otec chýba, ale zas smrť je súčasťou života, ty si živá, musíš žiť ďalej a musíš, proste MUSÍŠ sa s tým naučiť žiť. Trošku sebaovládania, vieš? Máš partnera, deti? Ako vysvetlíš deťom, prečo celé dni preplačeš? Ako si myslíš, že to na ne pôsobí? A partnerovi pôjde tiež pomaly na nervy žena, čo sa vyše dva roky po smrti (akokoľvek blízkeho a milovaného) otca nedokáže pozbierať a neutápať sa v smútku. Veď sa absolútne nemôže spoľahnúť, že dokážeš zvládať krízové situácie, ktorých v živote ešte bude dosť. Navyše, zbytočne trápiš sama seba, je to smutné, ale otca ti už nič nevráti. Mne pomohlo vždy to, že som myslela na to, že otec bol vždy šťastný vtedy, keď som bola šťastná ja, tak by som mala prestať fňukať, aby sa na mňa nehneval
My sme prisli pred vyse mesiacom o tata,deti chlapci maly skolkari o otca, mal 49 ,podlahol tazkej chorobe,zije sa mi z kazdy den velmi tazko,zviera mi srdce kade chodim,nariekam ked ma deti nevidia,kazdu noc pravidelne ako ledva zaspim,nocne mory pravidelne, kricim zo sna,dusim sa,to taak lahko este nepreboli ,ubehne vela casu ale pochybujem ze to prejde,lebo cim dlhsie ho niet,tym je to horsie.....,
Moj tatino zomrel pre 15 rokmi a tieto sny mávam, keď som mu dlhšie nebola na hrobe- bývam stovky km, kde je pochovaný. Ale ak pôjdem prejdú sny, mam fotku jeho doma vystavenú na očiach ale je to iné,ako keď idem na hrob.
Treba ho nechať ísť,nech ma on pokoj,už si ho zaslúži,treba sa s ním s láskou a úprimne rozlúčiť a na mŕtvych treba spomínať len s úsmevom, myslieť na ich smiech ,veselé oči