Snaha zmeniť sa
Ahojte. Ak sa niekto niekedy snažil zmeniť, v správaní, v reakciách na veci, ludi... proste taka osobnostna zmena, ako ste sa o to pokúšali? Vydržalo vám to? A co ste robili v ťažkých situáciách? Keď sa aj napriek vašej snahe podarilo niekomu vás vytočiť a ublížil vám.? Ja si už fakt neviem rady a príde mi to ako neustály kolotoč...točím sa v kruhu.... a neviem ako z toho von... zmením svoje chovanie, reakcie, atď. A niekto ako keby naschvál sa snaží ma nalomit a bohužiaľ sa to občas aj podarí a ja som zas na seba naštvaná.... a fakt netuším ako sa stať splachpvaciou a nereagovať na podryvanie... teraz keď tak nad tým uvažujem tak neviem dostatočne rýchlo vyhodnotiť kam dane situácie smerujú, že smerujú k hádke. A neviem to dostatočné rýchlo stopnúť...poznáte to? Ako v takých situáciách reagujete? Co myslite, dá sa naučiť alebo natrenovat vlastné reakcie...?
Nestačí chcieť zmeniť niečo štýlom “budem kašlať nato” , treba zmeniť zmýšľanie. Reálne sa prestavit na myslenie, - a veriť tomu - že to nemá cenu riešiť lebo …(každý si doplní podľa seba). Napríklad ľudia, ktorí veria v karmu. Skutočne v nej veria a preto konajú tak ako konajú, lebo sú tak nastavení mysľou i vierou. To, že si povieš “Karma to vyrieši.” ti ešte nezaručí, že ťa to nebude trápiť.
Ja som byvala velmi vztahovacna a moj muz extremne vyryva, vacsinou zo zartu. Ale v zaciatkoch vztahu sme sa kvoli tomu vedeli dohadat na smrt, ked ma zastihol v zlej nalade a zacal s poznamkami😀 ale casom som sa naucila( po viacerych extempore, ked sme sa dovadili a potom som prerevala hodiny a hodiny, a on v embryonalnej polohe trucoval niekde) na tychto neprijemnych skusenostiach reagovat laxne a nwvsimat si to vobec. Na druhej strane, som nervak a chcela by som sa naucit byt kludnejsia, ale to sa mi vobec nedari.
@majlo1234 presne🤦🏼♀️🤦🏼♀️🤦🏼♀️ ja som tiež riadny nervak... a strašne rýchlo explodujem keď sa veci na hromadia, a navyše som extrémista v každom smere... všetko robím naplno... takže keď ma niekto naberie tak som ako smršť. Idem a demolujem z kraja... takže viem ze je na čase a namieste s tým niečo robiť... a s manželom mi to ide. Lebo on je sranda sta, neberie sa vážne. Vie brat veci z nadhľadom... ale s mojou rodinou. Rodičmi a súrodencami je to iný zabijak... aj pred nimi ( keď rozprávam na malého, tak hovorím niečo takéto...) mama sa snaží byť lepším človekom, mama už nebude nervacit, nebude na veci reagovať, začala od seba... a vydržalo mi to tak 3 dní a potom ma vytočil do extrému a po.par dňoch ma to prešlo,(hnev) zas som sa začala snažiť vydržalo mi to 2 dní a zas... proste jednom kole... a občas mám pocit že ma vytrácajú naschvál... ako keby v dome.nemohol byť pokoj....
Keby clovek vedel, ze vedomie je system mimo nas a snazi sa ovladat osobnost cloveka, aby sa jeho emociami mohol krmit (udrzat vo funkcnom stave), tak by sa vedel kontrolovat. Viem znie to ako fantasmagoria, ale je to tak. Je x relacii v ktorych je vysvetlene, ako funguje clovek. Kedysi to ludia vedeli, ale dnes v "modernej dobe" sme s vedomostami o vedomi, o strukture, o dualite atd. cloveka na tom horsie, ako kedysi davno, ked spolocnost este nebola tak technicky vyspela.
u mna to prislo postupne, vekom skusenostami a hlavne snahou nieco zmenit, pokial mne samej nieco na sebe vadilo.
Snažila, ale vždy keď to vyzeralo že už sa to bude dať, vždy prišlo nejaké rýpanie, ironické komentáre a vybuchla som 🙄 aj keď som si v tých napätých situáciach vravela, že nie nebudem reagovať, kľud, nádych, výdych,😄 pár krát sa mi to podarilo a potom to už išlo. Asi je to preto, lebo v sebe človek hromadí to "nie nebudem naňho reagovať" hoci reagovať chce, teda to potláča a na konci sa to nahromadí no...🤷♀️ alebo keď človek robí stále to isté zle, hoci ho x-krát požiadaš, nech to robí inak (napr.v práci) tak to na ani nedá nevybuchnúť.