Idem sa vykecat aj ked ani neviem co vlastne chcem počuť ... Prestahovala som sa k priatelovi do jeho rodného mesta 300km od môjho, totálne nikoho som tu nepoznala, som introvertna povaha veľmi ťažko sa mi hľadajú kamaráti aj v mojom meste som mala možno 5 kamarátov. Bývam tu rok a stále nemám kamarátov, sme mladí ked je on v práci len upratujem byt a snažím sa zabaviť, nemám energiu na nič, len by som sedela na byte a plakala každé dlhšie voľno idem radšej do rodného mesta za tymi par kamarátmi a rodinou, naši maju aj psíka dokážeme sa zabaviť na pól dňa. Priateľ o zvieratku nechce ani počuť aj ked by mi určite pomohlo. On chodí veľa cvičiť, až moc furt niečo aj 2x denne a potom mne vyčíta že nechodim s nim tiež a len plačem doma, ja mám až záchvat paniky ked si predstavím ze mam ist do posilovne a cvičiť tam sama a on sám. Ani neviem čo chcem počuť, myslela som ze pride leto a budem mat viac energie a chuti ale vôbec, len chodím do práce a domov ako bez duše
Noo, ja som taka istá 😅 ja robim krátky/dlhý a priateľ klasický 8 a víkend voľno... Nudila som sa sama cez týždeň... Tak som si našla druhu prácu 😂 takže vlastne nemám teraz takmer žiadne voľno, okrem toho co si naplanujem s priateľom 😂 s kolegami je super, pokecame v práci a viac mi netreba 😂
Žena! Sa vzchop. V posilke ti nikto nic nespraví, pojdes s frajerom, das si beziaci pas, bicykel, do uší slúchadlá a posúvas hudbu,podcasty, zabijes cas, urobíš si peknu kondičku a budes s frajerom. Ze si introvert? Nevadi, uz si prekonala sama seba,ze si sla z nemu 300kilakov, nova robota a tak.
Drz sa.
A ty nepracujes alebo nestudujes? Len sedis doma? Preco nejdes niekam medzi ludi alebo si nenajdes konicek, ktoremu by si sa venovala? To si vobec neviem predstavit, ze by som len sedela na byte a plakala, kym priatel nie je doma. Co to je za zivot? Aky ma zmysel takto prezivat? Toto zavana depresiou...
Ja som teda vyletela z rodnej dediny pomerne skoro, stahovala som sa dokopy 5x, vzdy do ineho mesta. Momentalne som v zahranici, vzdialena od rodiska ovela dalej ako ty. Nikoho som tu nepoznala, ked sme sem dosli, som uplny introvert a aj napriek tomu tu mam par znamych, s ktorymi mozem vybehnut na kavu, pokecat a pod. Nikdy som nemala problem sa v "cudzom meste" aklimatizovat dokazat tam zit.
a dokedy sa chces takto umarat?
sediet doma revajuci cakas na co? ze sa za dverami zazracne objavia novi kamosi? asi tazko...kym sa sama nerozhybes, nic sa nezmeni, resp. Mozno ano - frajera prestane bavit vecne uslzena princezna bez zivota
Tak niekoho spoznaj. Zapis sa tam v meste na nieco, co ta bavi alebo by si chcela skusit. Nezavazne, len tak kvoli kontaktom. Idealne nieco kam chodia baby 🙂. Ja som stretla v 20+ viacero kamaratiek, jednu na info stretnuti k birmovke, niekolko dalsich v kostole :D, dalej na cviceniach na zdravy chrbat, na nemcine...na fb mojho mesta su bezne taketo vyzvy ludi, co su v meste novi
hm mne nepride ok aby dospely clovek plakal za rodnym mestom. naozaj ta trapi len to, ze kamosky su tam, ty tu a sama? nebyvas moc precitlivena, lutostiva cely zivot?
aj moj nechcel o zvieratku ani pocut, ale ja mam silnejsiu volu ako on, a prave vdaka psovi pri venceni som stretla novych kamaratov, ziskala zaujimave kontakty
a predstav si, ze teraz toho psa krmi, venci, opatruje aj moj muz🙂
..ved chod na to rafinovanejsie - ja som pred tym ako som dovliekla domov psa chodila rok do utulku, pomahat s vencenim, po urcitom case muzovi doslo, ze pes bude🙂
@karolinakr ach ďakujem dievčatá ste zlaté 🙂 áno idem si dorobiť Mgr externe popri robote určite ma to dost zabaví len dúfam ze nebude všetko zas o len online, určite by som spoznala rada nových ludi - spolužiakov, knihy milujem čítam veľa ale väčšinou kupujem snívam o veľkej knižnici v obývačke, objednala som novy bicykel hádam čoskoro príde budem mat ďalšiu zábavku, ďakujem za pomo a radu
@lija22 nemylsim si, skôr je to tým ze som introvert a mám len uzky okruh ľudí ktorým dôverujem a pustit si k sebe niekoho a vybudovať skutočne priateľstvo mi zaberie neskutočne vela času, preto mi chýba tych mojich pár kamarátov
@mariejenka no to bolo, svoju starú prácu som milovala aj kolektív chcelo to veľmi veľa odhodlania dat vypoved a odísť, aj po roku mi občas zavolajú kolégia a šéfka ci sa nechcem vrátiť 😅 no len mám to 300 km takže to nejde
Podľa mňa máš úzkostnu poruchu a cítiš sa osamelá, ak by si mala po škole dieťa by Ťa zabavilo🙂)hľadaj skúšajú čo by Ťa bavilo skús začať behať, cvičiť podľa YouTube...
Toto sa nezmení kym si to nejak neprestavis v sebe. Mam kamarátku takmer na chlp rovnaký scenár a neviem co jej poradiť. Ak si ale nenájdeš hobby alebo aspon jednu akmosku alebo kamaráta, nepojde to k lepšiemu. Vidím to na nej a mrzí ma to, stále ju to ťahá spat domov . Nelepší sa to rokmi a akurat je nešťastná co sa potom dostane aj do vzťahu.