Ahojte, potrebujem pomôcť alebo sa skôr len vyrozprávať. Včera som skončila 9. triedu na základke, mali sme rozlúčku deviatakov. Neviem sa s tým zmieriť, že už je koniec. Chytajú ma skoro až úzkostné stavy z toho. Nedokážem si predstaviť, že to už nebude také ako doteraz. Budú mi veľmi chýbať spolužiaci, spomienky, najúžasnejšie zážitky a dokonca aj učitelia, hlavne naša triedna. Neviem si to jednoducho predstaviť, predsalen bolo to 9 rokov, takže som na základke bola skoro celý môj život. Pri spomenutí na naše úžasné zážitky a aký bol každý deň v škole úžasný sa mi tlačia slzy do očí. Inokedy by som to nepovedala, nechcelo sa mi tam nikdy moc chodievať, ale až teraz som si uvedomila, že to tam mám veľmi rada a neviem sa zmieriť s tým, že to už tak ďalej nebude. Mám pocit, že už nebudem nikdy šťastná. Poviete si ešte máš pred sebou strednú alebo, že stredná je lepšia ako základná, ale ja mám pocit, že to tam nebude také skvelé ako na základke, mám pocit, že tam nebude taký dobrý kolektív a tiež, že aj odtiaľ o 4 roky odídem, čo ubehne veľmi rýchlo. Bola by som najšťastejšia ak by som na základke s mojimi spolužiakmi mohla ostať navždy :( bohužiaľ to nejde. Možno to bude aj tým, že mám extrémny strach zo stárnutia. Tých 9 rokov ubehlo neskutočne rýchlo, 4 roky na strednej ubehnú ešte rýchlejšie, potom budem dospelá a čas mi bude ubiehať dlhšie a dlhšie, až budem stará babka. Neviem sa s týmto zmieriť. No najviac sa neviem zmieriť so skutočnosťou, že už nebudem každý deň sedieť v tej škole s tymi úžasnými ľuďmi čo som tam spoznala a hlavne, že sa nebudem tak stýkať s mojimi najlepšími kamarátkami ako doteraz a že o pár mesiacov/ rokov sa s nimi možno úplne prestanem baviť. Mám z toho strašnú úzkosť.
Neboj sa v živote stretneš ešte kopu úžasných ľudí a budeš mat ešte viac úžasných spomienok 🙂 je ťažké lúčiť sa no v živote to tak chodí. No keď máš s takejto situácii úzkostlivé stavy myslím že by si sa o tom mala porozprávať s rodičmi. Jednou z možnosti môže byt aj návšteva psychológa čo tiež nie je hanba. Netreba mat strach z odchodu a ani z nových veci pre väčšinu ľudí je napr. život na strednej ešte lepší 🙂
Aj moja 15 rocna dcera vcera skoncila ZS a tiez je z toho nesmierne smutna. Ona celkove ma nerada zmeny, tak si myslim, ze to iba posilnuje tie pocity lucenia. Lucenie je vsak sucastou zivota, budes sa s nim stretavat velmi casto - ci uz odchod zo skoly, z prace, odchod kamaratky do zahranicia, rozchod s priatelom, smrt blizkych. Treba akceptovat, ze je to sucast zivota. Smutok je normalny a prirodzeny, no teraz sa treba aj pozriet dopredu, urcite ta caka vela zaujimaveho na SS. Na SS sa aj vacsinou tvoria trvacnejsie priatelstva ako na ZS, mozno tam stretnes niekoho, kto bude sucastou celeho tvojho zivota.
A musim sa priznat, ze dcerine ukoncenie ZS tazko nesiem aj ja, je moja najmladsia a z deti vzdy najviac potrebovala moju ochranu, je velmi citliva. ZS mala velmi rada, dufam, ze bude spokojna na na SS - tu bojujem s obavami, ci sme vybrali skolu dobre...
@vikybotka rozprávala som sa o tom s tatom, ale ten len povedal, že to tak v živote chodí a že si zvyknem. Mám len taký pocit, že nič lepšie ako základka ma nepostretne, proste pocit. Je to ako taký pocit bezmocnosti, chcela by som byť stále na základke, neodísť, ale som bezmocná a nemôžem to zmeniť :(
@simsalabim Tiež nemám rada zmeny a za poslednú dobu sa tých zmien stalo v mojom živote veľmi veľa a teraz ďalšia zmena. Už proste nezvládam to, že doteraz som mala skvelý život a všetko sa mi to začalo kaziť. Možno to na strednej bude lepšie, ale aj stredná veľmi rýchlo ubehne a zase budem smútiť.
a na aku strednu skolu ides? ide na tu istu skolu aj niekto z tvojich spoluziakov zo ZS?
Musis zmenit nastavenie. Uz teraz, ked si nic nezacala, hovorit, ze po 4 rokoch budes zas smutit je... no chyba v programe. Treba to zmenit.
@marci77 na obchodnú v TN, ide odtiaľ jedna moja spolužiačka ale s tou konkrétne som si na základke vôbec nerozumela.
@simsalabim ja by som to chcela zmeniť, ale nedá sa mi.
ahoj, rozumiem ti, úplne som sa vrátila xy rokov dozadu a dodnes mám ten pocit smútku dosť živý. ja som tiež človek, ktorý nemá rád zmeny a zvyká si dlho. ale môžem ti napísať, že zmeny ťa budú sprevádzať celý život a aj keď sa niekedy javia ako zlé, nepríjemné, každá je v danom čase presne taká, ako má byť.
Chce to trošku času zvyknúť si na koniec základnej a potom na začiatok strednej a uvidíš, že to bude tiež super obdobie. uži si leto v zdraví a držím palce 🙂
Zvykneš si. Teraz je to ešte príliš čerstvé. Ak bola základná super, to neznamená, že nepríde niečo lepšie. Nechaj sa prekvapiť, čo ťa v živote ešte čaká. Hlavne nerozmýšľaj nad tým, čo bude za xy rokov. Zbytočne sa tým teraz trápiš. Za tých xy rokov sa jednak sama zmeníš, budeš inak rozmýšľať a teda i to, čo ťa dnes desí, budeš inak brať.
@danulicek ďakujem moc.
tiez som mala rovnake pocity po maturite a ze sa zrazu neuvidim s nikym zo spoluziakov z gymka, s ktorymi som stravila 8r, v podstate cele detstvo, do 17tich…
je to uplne normalne, ale musis zmenit nastavenie, preco by si uz nemala byt stastna?
ja som ostala v kontakte s 3 spoluziackami, dokopy je to teda uz 22r co sa pozname - takze nie, nemusis sa automaticky prestat s niektorymi bavit len preto, ze sa vase cesty rozidu, a mam par kamosiek aj z vysky, ale je pravda, ze viac som v kontakte so spoluziackami z gymka…
este si k sebe najdete cestu aj so spoluziakmi zo zakladky
@zuzuliennka1 Ja dúfam, že sa neprestanem s nimi baviť, ale desí ma myšlienka, že to nebude také ako doteraz, že tam nebudem s nimi sedieť v jednej triede.
no. ak ta toto az desi, to by som riesila asi uz aj so psychologom, lebo mi to nepride uplne normalne.
Urcity smutok je normalny, ale cakaju vas - teba aj ich - nove veci, nova skola, uplne nova zivotna etapa a rovnako sa budes lucit aj pred vysokou skolou.
Nikto nezomiera, na rozdiel odomna napr. je dnes pre vas ovela viac moznosti ostat v kontakte, ako som mala ja pred 14timi rokmi, az take tragicke to nie je…
@zuzuliennka1 mňa to zároveň trochu desí alw hlavne som neskutočne smutná, že sa mi mení celý život. Mám 15 a proste 9 rokov z toho som tam bola, život pred základkou (škôlka) si skoro vôbec nepamätám, takže je to pre mňa ešte ťazšie.
@ahoj88888 som rada, že tu odpovedal aj niekto v mojom veku a že to má trochu podobne ako ja. Ja som sa na základka rozprávala len s dievčatami a chalanov som nemala moc v láske, ale teraz zisťujem, že aj oni mi budú nesmierne chýbať a dievčatá ešte viac
Každu zmenu som si odstresovala a odsmutila ako ty, aj tu keď som skončila 9ty ročník.. na strednej bolo naozaj lepšie, ale aj tá skončila a môžem povedať, že najlepšie sa mám v dospelých časoch.. ja viem že môžem napísať čokoľvek, smutná budeš aj tak, ale uvidíš že na toto si zvykneš a budes opäť veselá a dokonca veselsia.. takéto smútky a strachy podla mňa patria k životu.. želám pekné prázdniny a dobrý kolektív na strednej..
@jana_eyre_2 ďakujem moc. Môžem sa spýtať, prečo máte pocit, že v dospelosti sa máte najlepšie? Lebo ja si vôbec neviem predstaviť čo ako dospelá budem robiť, najradšej by som ostala decko 😅
@ahoj88888 ďakujem. Ja keby môžem tiež by som si to celé od 1. ročníka zopakovala. Tak dúfam, že stredná bude rovnako dobrá a možno aj lepšia
@ahoj88888 andy1789 (chcela som písať radšej v anonymite ale asi to je jedno 😅)
To sú normálne pocity. Dokonca to majú aj ľudia, ktorí si tu základnú ci strednú školu naopak až tak neuzili, ale keď ma prísť lúčenie a zmena, tak sa na to zle zabudne a dolahne na ľudí melancholia. Nuž áno, jedna dobrá etapa v tvojom živote sa teraz skončila a začne ďalšia. Tvoj ocko ma pravdu, život je taky, a ešte ta čakajú veľké zmeny. Je to náročné, ale dá sa s tým naučiť existovať. Ja som bola dosť smutná na výške a preto som aj chcela bývať s bývalými spolužiačkami, ktoré dostali intrak tam kde ja.. Študovali však iný odbor, už to nebolo ono a kamaráti Li sa so svojimi novými spolužiakmi, tak som bola tak sama prvý rok na výške.. A nikdy sa mi potom už nepodarilo začleniť sa, v kuse som sa iba učila, mala prakticky len dve kamošky z výšky, tie sa tiež v kuse učili a zbytočne som takto "prehajdakala" 5 rokov života, a môžeš hádať, či prcu mali skôr ti, co sa síce menej učili ale viac zurovali a vybudovali si tak kontakty, alebo ja, vecne zatvorená nad knihami.. Život je zmena a zmeny sú dobrá vec, ale záleží od toho, ako sa k tomu postavís 😉 Základnú a tie roky už nevráti ostanú ti však úžasné spomienky, a uvidíš, keď si raz po xx rokoch dáte stretko, aj keď budete mat 30 ci 40 plus, a rôzne pozície, či životné skúsenosti, po pol hodine budete presne ta istá stará dobrá partia ako predtým. Ja mam najlepsiu kamošku zo strednej, teraz už veľmi šikovnú a váženu psychologicku, ja som právnicka a mama aj dieťa, obe už 30 plus a aj keď sa nám podarí stretnúť sa možno raz ci dvakrát za rok, ver mi, že sa hneď zmeníme na tie rozchychotane pubertiacky, čo spolu chodili ešte aj na véčko, môj muž sa stále smeje, keď nás vidí spolu, že ešte aj výška a ton môjho hlasu sa eni na taky pisklavy pubertiacky a smejeme sa úplne na všetkom 😀 tie stretnutia už nie sú tak časté, ale o to vzácnejšie a kvalitné. Udrziavat kontakt nebudeš s každým, ale tie najlepšie priateľstva zostanú na celý život. Uži si leto, lebo si mladá (samozrejme tým myslím primerane veku), máš pravdu v tom, že ten život po čase sa začne zrychlovat, ale je na tebe, ako to všetko prežiješ 😊
@oblecenie99 Ďakujem ❤️ mám tiež celkom obavy, že si na strednej nenájdem kamarátov a stále budem smútiť za tými zo základky, ktorí si na SŠ nájdu nových kamarátov a o mňa už nebudú možno javiť záujem. Môžem len dúfať, že zostaneme kamaráti aj keď sa nebudeme vidieť každý deň ako doteraz.
Ja som to mala presne ako ty. Navyse som chodila so spoluziakmi najprv do skolky, cize sme sa poznali cely zivot.
Nemam rada zmeny ani teraz v dospelosti, preto som to znasala tazko. Chapem tvoje pocity. Ale neboj, na strednej si najdes novych kamaratov, na zs ti ostanu pekne spomienky.
Ahoj, tes sa z toho, ze mas na zakladnu skolu take pekne spomienky, nie je to tak u vsetkych.
Ja mam 2 kamaratky od skolky. Nevidame sa kazdy den, ale v kontakte sme stale. 🙂
@tehulka2011 Som rada, že mám pekné spomienky ale som smutná, lebo vďaka tým pekným spomienkam mi budú ešte viac chýbať
rýchlejšie a rýchlejšie*