Smútok a žiaľ zo straty mamy.

pegyna23
5. jan 2020

Ahojte,,prezivam neskutocny smutok a zial,pred mesiacom mi zomrela mama,,s toho bola 4mesiace v nemocnici,,,preziva niekto nieco podobne?ako sa s tym vyrovnavate?najhorsie je to ked lahnem do postele a vsetko na mna dolahne,,spomienky,vselijake myslienky,,,a hlava funguje na plne obratky a k tomu slzy a plac,,aj vy to tak mate?

amelia000
5. jan 2020

@pegyna23 to mi je luto :( hlavne sa drz ♥️

mmoonna
5. jan 2020

@pegyna23 ahoj, ja presne viem, čo prežívaš. Ja som toto prežívala pred rokom. Mne minulý rok pred Vianocami zomrel otec. A poviem ti, že som sa z toho ešte ani zďaleka nedostala. Niekedy si myslím, že už sa to asi zlepšuje, ale potom ma prepadne až taká hrôza z toho, že už ho nikdy neuvidím. On bol v nemocnici mesiac. Ja som bola posledná, ktorá bola s ním a ráno nám len volali, že zomrel. Jediné, čo mi pomáha, že sa snažím na to nemyslieť. Mám malé deti, takže musím fungovať okolo nich. Ja možno navonok vyzerám, že som o.k.. Normálne sa starám o deti, smejem sa, chodíme na výlety a pod., ale v srdci mám hroznú bolesť. Asi naozaj treba len čas. Ani neviem, ako sa mi podarilo ten rok prežiť. Stále si hovorím, že musím len vydržať, že postupne to bude lepšie. Aj tebe prajem veľa síl, aby si to zvládla, aj keď viem, že je to veľmi, preveľmi ťažké. Drž sa.

pegyna23
autor
5. jan 2020

Zomrela presne nastarsieho brata narodeniny 3decembra

pegyna23
autor
5. jan 2020

No presne aj ta myslienka,ze uz ju nikdy neuvidim,neporozpravam sa s nou no je to zdrvujuce,,mali sme dobry a blizky vztah,,,najhorsie vianoce v mojom zivote,,

patriq11
5. jan 2020

@pegyna23 Ahoj. Ja mám za sebou taký isty pripad. no je to ťažke ale pozitývne mysliet a neutapať sa. pozornost si venuj na ine myslienky. komunikuj s ludmi ktorých mas rada. bud s tým kto ti vyčarí usmev.

flori329
5. jan 2020

@pegyna23 pred ôsmimi rokmi mi zomrela mamina a aj keď sa to zdá byt dlha doba a že čas to vylieči tak sa mýli. Bolieť to bude, je to normálne. Moja mamina bola mladá (40r) keď zomrela, bola chorá. Moja babka to pochopiteľne znášala nesmierne ťažko a úplne sa opustila a jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Bohužiaľ je to obrovská rana ale život ide ďalej. Mamina mi chyba každý deň, ALE žijeme pre ľudí ktorí tu s nami sú a tým že sa budeme utápať nikomu neprospejeme. Kľudne sa o mamine rozprávajte aká bola úžasná a všetky historky aby sa téma Mamina nestala smutne tabu. O to viac si treba vážiť ľudí ktorí sú tu s nami pretože už zajtra tu byt nemusia.
Prajem veľa síl

lucia243
5. jan 2020

Ahoj v prvom rade úprimnú sústrasť tebe a celej rodine. Viem čo prežívaš, mala som 13 rokov keď moja mama zomrela . V nemocnici bola cca 2 mesiace a domov sa už nevrátila 😟. Polroka som po večeroch plakavala ako malé dieťa. Nevedela som sa s tým zmieriť. Hrozna bolesť 😢 Potom to už bolo lepšie aj keď príde stále chvíľa, situácia, rodinná oslava kde si poplačeš ...a pýtaš sa prečo nie je pri tebe ale zvykneš si... budeš musieť...aj keď to bude trvať dlho. Drž sa.

franci70
5. jan 2020

@pegyna23 uprimnu sustrast v prvom rade, drz sa nie je to jednoduche.mne takto zomrela mamina pred necelymi 3rokmi, dcerka mala vtedy rok, tiez bola 2mesiace v nemocnici a uz sa nevratila, stale sa s tym neviem zmierit aj ked sme nemali najlepsi vztah stale o boli a najhorsie bolo se rok na to mi zomrela stara mama uplne necakane.stale na to myslim a chcela by som vratit cas spat, ale bohuzial to nejde.verim, ze tam s hora sa na nas pozera a dava pozor....

lindusss2016
5. jan 2020

Mne zomrela mama, ked som mala 10 a otec pred 5 rokmi. Mama nahle, otec po oolrocnej chorobe, ktora z neho vysala zivot, zomrel doma, cely cas som sa o neho starala sama, takze som si s nim prezila vsetko. Je to smutne, ale zial sa to stava, musis sa naucit zit sama so sebou. Vobec to neznamena, ze na nu nemas mysliet, ale nemozes rozmyslat nad tym, ze ju uz neuvidis, skor spominaj na to pekne, co bolo, ale prijmi skutocnost, ze to uz skoncilo. Neviem, ci mas nejaku vieru, ale ak ano, obrat sa k nej a hladaj v nej utechu

kaki221
5. jan 2020

@pegyna23 ahoj viem čo prežívaš.Moja maminka zomrela 8.12.2019 bol to pre mňa veľký šok,a doteraz sa s toho nemôžem spamätať.Plačem po večeroch keď deti spia aby ma nevideli ako sa trápim.A o to je to ťažšie lebo ešte som sa nevyrovnala so smrťou otca ktorý zomrel v juni a treaz aj maminka.Keby som nemala malé deti ktoré potrebujú aby dom fungovala na 100%,tak sa isto zosypem.Verím,že časom to bude lepšie.

samrolka2019
5. jan 2020

@pegyna23 prijmi moju uprimnu sustrast. Mne umrela mamina pred 2 rokmi. Bola tazko chora, posledne 2 tyzdne na ARO v kome. Pred smrtou som sa o nu starala, varila jej atd. Mala chore oblicky. Velmi zle som to znasala, s maminou sme boli kamosky (jedno telo jedna dusa). Denno denne sme spolu boli. Aj ked uz som mala svoju rodinu a vtedy 2 r. syna, byvala som kusok tak som za nou chodila stale. Uz bola na dochodku tak popri zdrav. trapeni sa aspon tesila z vnucika. Po jej smrti som sa nemohla zosypat pretoze som sa musela starat o dieta. Nemala som poriadne ani kedy plakat. Ked ma videl syn plakat, plakal so mnou. Odniesla si to moja psychika. Mala som stavy uzkosti, triasky, rychly tep. Pocas dna so mavala vidiny. Velmi zle to bolo. Toto obdobie trvalo rok. Dnes uz je to lepsie aj ked si na maminu spomeniem stekaju mi slzy. Cas trochu otupi bolest zo straty. Nic ine iba cas. Drzim ti palce.

pegyna23
autor
5. jan 2020

Dakujem za vase pribehy a podporu,,je to tazke obdobie,,,najhorsie v mojom zivote,,,chcela som sa s vami podelit o bolest ktoru prezivam vo svojom srdci ,s vami ktory mi najviac rozumiete,kto to nezazil,tak to tak nevie pochopit,ale kto to preziva,alebo uz zazil tak presne vie ako to boli srdce aj dusa

danielak84
5. jan 2020

Ahoj,prijmi moju uprimnu sustrast.Mne mama zomrela minuly rok v januari nahle doma.Chyba mi a poplacem si za nou.Velmi pomaha rozpravat sa o tom cloveku co odisiel.Vo februari bude 5 rokov co nam zomrela mala dcerka a stale to velmi boli a vzdy bude.My ju spominame kazdy den a pomaha mi to.

zuzudrnda
5. jan 2020

Hlboku sustrast. Velmi ma mrzi cim si prechadzas. Mne vtedy po smrti mojho najblizsieho cloveka pomohla kniha E.K. Rossovej: Svetlo na konci tunela - uvahy o zivote a umierani. Nezabudla som,spominam kazdy den uz 5 rokov. Ale priniesla mi pochopenie a ulavu,aspon ciastocne.

gelifil
6. jan 2020

😢😢😢

deti95060810
6. jan 2020

tiež som si tým prešla...keď mi otec zavolal z nemocnice že zomrela mama - išiel ju navštíviť myslela som že od ľaku odpadnem. Celá som sa roztriasla. Nečakali sme to. V nemocnici bola 2 dni a v ten deň ju mali pustiť. Doteraz nechápem čo sa vlastne stalo.
Je to už 4,5 roka. Odvtedy nemocnice nenávidím a neverím im....Pitvu nerobili a tak vôbec nevieme čo sa stalo. keby nie mojich detí tak sa asi psych. zložím. Len som musela fungovať okolo detí pretože oni vyžadujú svoje...

babababka
6. jan 2020

Mne mama zomrela nečakane koncom októbra.Mali sme trocha rozpoltené vzťahy,ona dávala všetko-lásku,mater.veci,pre mojich mladších súrodencov,len zmojej strany sa dočkala vnúčeniec a pravnúčat a ani ich nepoznala,ale to je iný príbeh.A predsa mi chýba.Nemala som komu zavolať na Vianoce,na Nový rok,jednoducho mi chýba.Nedávno mi zomrel aj otec aj syn ,všetci mi chýbajú.Hlavne syn čoraz viac.Hovorí sa ,že čas všetko zahojí alebo zmierni,u mňa to neplatí.Niekedy sa mi zdá ,že to už neunesiem,plačem,nadávam na osud ,len ležím,som smutná,spomínam...😢.Takto fungujem.