Separačná úzkosť u psa
Má niekto skúsenosť so separačnou úzkosťou u psíka, Ak áno podarilo sa Vám to zvládnuť a dať do poriadku?
Neboj,to zvladnete...Chce to zo zaciatku vela trpezlivosti, dôslednosti, ale napokon sa to oplati.Aj my mame teraz noveho psika-fenku...Snazime sa vyvarovat vsetkych chyb, ktorych sme sa dopustili predtym pri predoslom psikovi, ktory nam patrocny odisiel na rakovinu.Dbali sme dôsledne na vsetky odporucenie skusenejsich...Samozrejme, sem tam sa chybicka "vludi", ale uz sme za vodou...Nakoniec, ten, kto sa na "priatelstvo" a spolocnost psika da, musi pocitat aj so starostami.My uz si zivot bez psika nedokazeme predstavit.Je to pre nas ten najskvelejsi priatel, relax, terapia...Nevieme si predstavit, ze by sme co iba jeden, jediny den nesli na prechadzku, alebo,ze by nam v byte nerobil spolocnost.Samozrejme, treba aj vela obetovat...Ale tu lasku, pozornost a vdaku, ktoru nam denne prejavuje, nic / pre nas/ nenahradi...
@natuska87 ja som už psíka mala ale s takýmto niečím som sa ešte nestretla, nevedeli sme o tom. Mala som japosnkého china a ten bez problémov sám doma, ani sa nepocikával, neštekal atď. ja som sa vydala a japonského china som nechala u rodičoch lebo mám 12 ročnú sestru a tá veľmi za ním plakala, bol už aj zvyknutý tam kde som bývala od mala, tak som jej ho nechala a ja som si kúpila šteniatko.
My sme mali psika, ktory na toto trpel...Urobili sme v uvode obrovsku chybu.Ked sme odchadzali na dlhsie z domu / cca na tri hodiny /, vyvreli sme ho v jednej miestnosti a zabranili mu pohybovat sa po celom byte.Bol tak zufaly, ze sa snazil preskriabat a prehryzt cez dvere...Nikdy viac sme to neurobili a po case sa ukludnil...Nikdy viac sa mu to nestalo.Domnievam sa, ze je najidealnejsie nebranit mu v stenaciom veku volne sa pohybovat a dat mu najavo, ze vzdy sa vratime...Casom pochopi, ze nic sa nedeje a nebude sa "branit"...