Rodinný šperk

U nás v rodine sú tiež dva prstene - po vetve sa dedia na najstaršiu ženu.

mne sa to celkom paci. sperk ani nemusi ybt extra drahy, ale musi byt vaš, co pride az casom. bolo by fajn,a by nebol tuctovy.
ja som dostala od mamy zlaty prsten. som len 2 generacia- mam ho dostala od mojho otca, ked som sa narodila. nie je nic extra, s obycajnym bielym ockom. zdedi ho moja dcera.

tazko povedat. ja mam nejaky prsten po babke, ktory mi dala. ale nikdy som ho na ruke nemala, nie je to klasicky nositelny prsten. moja znama ma vela zlata po rodicoch a ona to predava a kupuje si ine zlato, take, co sa jej paci, lebo rada nosi zlato. takze zavisi asi od toho, ci si clovek k tomu sperku dokaze vytvorit vztah alebo je to nieco, co sa len bude odovzdavat z generacie na generaciu a v podstate to nikto nebude nosit ani mat z toho uzitok, len to bude v skrinke stovky rokov. ale ako romanticky napad je to pekne.alebo by to musel byt prsten, ktory je nositelny a vydrzi roky nosenia alebo bude len odlozeny

Tá myšlienka sa mi páči, že sa to bude dediť v rodine. Ale na druhej strane - ty do toho teraz investuješ peniaze a za niekoľko desiatok rokov to možno tvoja vnučka bez mihnutia oka predá, lebo sa jej to nebude páčiť a nebude si to tak vážiť ako si ty teraz predstavuješ...

no mne sa to páči takáto myšlienka 🙂 je to pekné ako zo starého filmu 🙂

My mame v rodine taketo nausnice. Nosila ich moja starka, potom moja mama, po nej moja sestra, ja, sestrina dcera, moja dcera... Vzdy, ked ich odnesieme do zlatnictva profesionalne vycistit, tak tam "ochkaju" ake su krasne 🙂

@wilkova
@sszuzu8 Nedali by ste prosim aj fotku, milujem takéto stare veci, zaujímalo by ma ako vyzerajú aj tie vaše🙂

Krasna myslienka

Ja som dostala prsteň od maminky prstienok aj pre dcérku aj pre mňa keď sme krstili dcérku.
Je to síce dedičstvo ,ale mamina nevie kam až siaha jeho história .napriek tomu,že sme to s dcérkou nikdy nenosili,má to u nás čestné miesto a často si ich obzeráme.
Pre niekoho majú také veci význam,pre iných nie.mna osobné to veľmi dojalo a bol to najkrajší dar k dcerkinym krstinam

Ja som dostala prsteň po babkinej sestre. Nemali deti tak som ho zdedila ja. V tom čase keď som ho dostala ho babkina sestra mala už 50 rokov a bol to akože snubný. V tom čase nemali peniaze tak sa jednoducho vzali, a po pár rokoch na výlete v Moskve jej ho kúpil manžel, naspäť ho museli pašovať v mydle 😅 a je presne z tej doby ružové zlato so syntetickým rubínom - kedysi bola taká móda, že snubák má byť s červeným očkom 🙂 ja som si ho dala opraviť a príležitostne ho nosím. Jedného dňa by som tiež chcela aby ho zdedili moje deti alebo bratove 🙂

pekná myšlienka, len myslím že v našej rodine dosť nereálna... takže za mňa nie...

ja som takto zdedila tiez, prababka zacala, mala ho babka, potom mamina a nakoniec som ho dostala ja, nenosim ho, ale ma pre mna velky vyznam, je to pre mna taky poklad 🙂 a mam aspon taky pocit, ze je prababka stale so mnou 🙂

Rodinny sperk?...NIE NEKUPILA?...vysvetlim ti preco -> vo vacsine zlatnictiev je aj tak 98% dovoz hlavne z Turecka, co aj ked je zlato je to no nie bohvie ako kvalitne , obchodnici ho v Istanbule aj na letisku nakupia za lacno a tu predaju so 100% prirazkou a este vacsou so slovami rucna vyroba, povodny zirkon vytiahnu a preosadia za prirodnu kamen? Ale aky...zas len taky co vyjde realne 5-10-20€ leda bolo aj menej a urobia ti nan certifikat akoby bol kamem dajme tomu za dalsich 100€...a ked sa chces takeho sperku zbavit dostanes zan kolko ? 1/3 z ceny a aj to ti kamen do uvahy cenovo nezoberu potom......a to jedine rodinne zlate sperky co boli tak to su tie z 50-60-70 rokov lebo tie boli poctive zlato aj poctivo rucne robene a za tie roky nabrali na hodnote , nie ako to co je dnes na jedno kopyto rovnake a vacsinou minimalisticky jednoduche

Moj muž dostal na štatnice pečatny prsten, sú na ňom jeho iniciály, zdedí ho starší syn a takto to bude dúfam pokračovať.

@enkida Ja neviem pridať foto, náušnice sú momentálne u mojej mamy = strážkyne pokladu 🙂 Ale inak sú úúúplne obyčajné podľa mňa /na pohľad/, červené zlato a červený kamienok. Zlatník vždy povie, že je to poctivá stará práca a poctivé zlato 🙂

Nešla by som do toho. Niečo iné je už mať rodinný šperk, ktorý má svoju históriu a citovú hodnotu a niečo iné je ísť ho kúpiť a vyhlásiť ho za "rodinný šperk". Ale hlavne nie preto, že tvoja vlastná dcéra ťa od toho odhovára. Takže asi nebude s láskou opatrovať rodinný šperk a odovzdávať ho ďalšej generácii, ako ohromnú vzácnosť.