Čo také najhoršie sa vám stalo za volantom, ale vašou vinou. Prípadne aké chyby zvyknete robievat. Pýtam sa preto lebo mam pocit že všetci tak pekne šoférujú, akoby sa to proste naučili a už nerobili chyby.
Zdochlo mi to na križovatke resp viackrát , ale to bolo na začiatku ako som urobila vodícak. Zatiaľ sa mi klop klop nič iné nestalo
Jasné, že všetci robia chyby. Ja som napríklad tu v Nitre vbehla už do toľkých jednosmeriek, že dovi 😄 zmeškala zjazd z diaľnice, nevedela vyparkovať... Kadečo iné. Ti, čo ti povedia, že chyby nerobia, len o nich nevedia a to je ešte horšie.
Casta a nebezpecna chyba (ktorej je vsak niekedy takmer nemozne predist) je nezastavenie chodcom, ked protiiduci pruh im uz zastavil. Najma pri sirsich mestskych viacpruhoch plnych aut je niekedy nemozne vyhodnotit dovod, preco auta v protiiducich pruhoch stoja. A ti chodci sa potom opravnene hnevaju.
Dalsia vec su kaluze (najma necakane alebo necakane hlboke) a chodci iduci po chodniku. Niekedy to fakt nezbadam.
A obcas to clovek neodhadne pri predbiehani (alebo menej vykonne auto) a protiiduci vodic to "musi" trochu zohladnit (uhnut sa). Vtedy aspon gestom rukou sa mu ospravedlnim.
Otočila som sa v jednosmerke. 😂😱🫣 A potom sa čudovala, čo znamenajú tie majáky predo mnou. 😂
Ale prosím ťa každý robí chyby... vošla som do zákazu vjazdu, najlepšie ze všetci čo šli za mnou tam vošli tiež 🤣
Nevedela som vyparkovať tak som čakala kým auto vedľa mňa odišlo asi 20 minút 😂 šťastie, že som sa nikam neponáhľala
Našťastie zatiaľ len také veci čo ovplyvnili iba mňa a nikoho iného
Často niekde zabludim, neskoro alebo skoro odbočím, GPS je asi zúfalá zo mňa 😁 raz keď tak husto pršalo som celá vystresovana prvýkrát v KE vošla do protismeru na dvojprudovke 🤯 hrôza, tak pršalo , že stierače nestíhali, našťastie išli všetci oproti mňa pomaly tak som ten metrík späť mohla zacuvat aj keď bol problém niečo vidieť za seba, pred seba ,vedľa seba. To mi skoro naozaj srdce vyskocilo z hrude. Ináč ostatné len také na zasmiatie príhody chvalabohu.
Moja chyba je ze sa pozerám do zrkadla na deti ktoré sedia vzadu lebo stále vrieskajú a neviem sa sústrediť. Pred rokom sa mi stalo ze auto predomnou zabrzdilo a ja som buchla doňho lebo som sa pozrela na malú chvíľku na deti. Snažím sa to už nerobiť. Hlavne v meste len kričím nech sú ticho lebo sa neviem sústrediť. No je mi to niekedy prd platne lebo nikdy niesu ticho.
@janai1 tej nevyparkovatelnosti sa vacsinou zabranit da. Vzdy parkuj na miesto zacuvanim. Ked nasledne okolite auta poparkuju vsakovako (natesno), vacsinou sa ti predkom vyjst podari.
Nedala som prednosť autu idúcemu po hlavnej ceste na frekventovanej križovatke. Išla som rovno akoby sa nechumelilo, unavená z noci (deti sa budili), s 50timi myšlienkami v hlave. Vôbec som si neuvedomila, že je tam značka "Daj prednosť". Ten vodič stihol ubrzdiť a vytrúbil ma (oprávnene) a ja som potom v duchu sama na seba neskutočne nadávala. Nebyť pohotovej reakcie vodiča v tom aute, boli by sme v sebe.
Žijem v UK a vošla som tu do protismeru rovno na Tčkovej križovatke. Našťastie to nebol žiaden frekventovaný úsek ale ako nárokom tam išlo odbočiť auto z hlavnej cesty a nemalo kde lebo ja som tam stála a pozerala na cestu že kedy môžem odbočiť . Nič sa nestalo, obišiel ma a išiel ďalej. Som sa zmagorila v tej situácii úplne že som na SK a vošla do pravého pruhu pričom som sa mala držať v ľavom.
No a presne kvoli takym ako @85miska sa ja bojim soferovat. Nič v zlom, aj mňa rozptyluju moje deti. A keď si predstavim,koľko vodicov je takto roztrzitych, kolki cumia do mobilu a kolki sú optiti alebo zdrogovani, netrufam si soferovat a dosť ma to brzdi. Lebo ja viem,že jazdim ešte zle, tak nedokazem si navravat,že zrovna vsetci okolo mňa sú dobri soferi a skoriguju moje chyby.
Ja som asi najväčší kiks mala, keď som si vsimla, že idem v protismere v jednosmerke. Tak som sa pekne zvrtla a išla späť. A na konci ulice som dostala záchvat šialeneho rehotu, lebo až tam som si uvedomila, že mam auto na parkovisku a idem peši.... Za volantom sa mi zatiaľ žiaden vážny kiks nepodaril, našťastie
@elzena2 respekt (strach v rozumnej miere?) a predvidava nedovera voci ostatnym vodicom su dobre vlastnosti. Ale aj tak je dobre (nielen pri soferovani) byt vysporiadany so svojou smrtelnostou 🥴. Dnes tu sme, zajtra nemusime.
Samozrejme,že robím.
Ako včera napríklad,keď som sa učila novú trasu.Vosla som nie celkom správne do toho nového typu kruháču,čo sú u nás.😗
Jeden z nahorsich kiksov bol v case zaciatku soferovania, ked do mna muz drbal a do vracaku som vosla do protismeru a kedze na mna zhukol, tak som ostala stat... chvalabohu nic neslo. To mu vycistili zaludok aj spolucestujuci... nejake mensie kiksy sa obcas stanu - zdochne motor... ale na to, co jazdim, tak si myslim, ze idem v pohode...
Moja najväčšia chyba ktorú si doteraz vyčítam je, že som dostala mikrospánok.. po 10r doma s deťmi som začala pracovať na ranné smeny, po dvoch mesiacoch v práci som šla ráno na 4tu do prace a vstávala som o 2,30.. keď už som sa okolo obeda vracala domov, bolo predomnou viac áut.. jeden úsek sme sa trmacali pomaly, pretože pred kolosom áut šiel traktor.. a ja vážne neviem ako, zrazu som narazila do auta predomnou.. nepamätám si vôbec ten moment, našťastie sme šli pomaly, mne sa strhol volant do prava a tak to chytilo moje svetlo.. narazila som do veľkej dodávky, on mal len rozbité nejaké plasty, ja som mala úplne rozbité svetlo a posunutú kapotu že som nevedela dvere otvoriť. Mala som strašne výčitky, našťastie muž do ktorého som narazila bol veľmi milý, keď ma videl tak ma ukludnoval.. ale bola som v takom strese a stave že on volal môjmu mužovi a vyriešili všetko... Veľmi som sa hanbila aj za to ako som nevedela nič vyriešiť, pripadala som si totálne neschopne... Už je to viac rokov dozadu a odvtedy si dávam obrovsky pozor aby sa to neopakovalo.. ale už som aj zvyknutá vstávať skoro a ak som náhodou unavená, tak si aj spievam, zujem žuvačku, čokoľvek, len nech sa mi to opäť nestane.. mala som obrovské šťastie že sa nikomu nič nestalo a za to som strašne vďačná..
No a čo sa týka iných chýb - jasné že sa stane, nikto nie je neomylny, ale snažím sa vždy dodržovať predpisy.. naozaj mám vždy obrovské vycitky keď chybim a tak sa snažím radšej vyvarovať chybám, ale občas sa stane - napríklad keď som šla pre deti do tábora prvý krát a zabocila som zle do jednosmerky.. 😬😬 ale našťastie to bola bočná nevyužívaná ulica, aj tak mi bolo nepríjemne..
@jana_eyre_2 ....úplne ťa chápem.Aj ja som mala nehodu s mikrospankom.S oveľa,oveľa väčšou škodou,ako si mala ty.
Ale nemyslím si celkom,že to bola naša vina.Toto sa proste deje.Nikto to nechce,nič zle som/ si nespravila.Proste sa to stalo.
Ja viac ako pokuty,policajtov a následkov som sa bála môjho otca.
Môj otec je vodič z povolania.Cely život za volantom.
Bol pri mne medzi prvými a len mi položil ruku na plece a povedal: nie je to tvoja vina.Moze sa to stať komukolvek
Mam novu pracu, nakolko som nepochopila kam ma GPS posiela … v zufalosti som to strihla cez relativne siroky chodnik a travu … nakoniec som trafila … vcera predo mnou Nemec s privesom zistil ze ide zle a strihol si to cez 4 alebo 5 pruhov (nie na Svk a na celkom frekventovanom vjazde do mesta) vsetci sice trubili, ale pockali nakolko cudzinec … aj ja sa niekedy este stale plancem medzi pruhmi lebo mi nie je jasne kam mam ist.
Neverim nikomu,co povie,ze pri soferovani neurobil chybu. Jedine ako spolujazdec😂.
@iwesska ved to tu nik netvrdi.
@doriiis áno, súhlasím s tebou - myslím, že mikrospánok sa naozaj veľmi ťažko ovplyvní, jednoducho sa na milisekundu všetko v hlave vypne... Ale to je skôr moja povaha že ja som na seba často prísna, k mikrospánku iných som zhovievavejsia ako k mojim chybám..
A ty? Napíš nech sa aj od autora dozvieme.
Raz som na našom sídlisku nedala autu prednosť zprava , ale tak šla som 25km/h. Bývam tu pár rokov a ešte som tam auto nevidela. Ale vzhľadom na reakciu on si tiež zrejme nevšimol že nevychádza z vedľajšej cesty a má prednosť alebo je zvyknutý. A pred týždňom som o 4 4ano nezastavila na stopke a auto za mnou tiež nie a až neskôr som si všimla že to boli policajti, zrejme tiež nečakali že o tej dobe by tam mohlo byť auto
A raz v začiatkoch dom to neodhadla pri cúvaní a zabrzdila ma ohráda kde si smetiaky, žiadna škoda dá nestala
Áno, robím, jasné. No a čo, už sa nebičujem za každú chybu, ktorú v živote spravím, či už za volantom, či mimo volantu. Už som z toho vyrástla. Šoférujem 13 rokov.
Otvorila som si branu autom.
Mala som uz zautomatizovane poradie brzda-plyn-brzda, ked som prichadzala domov. Potom ma raz vyrusilo auto v protismere a poradie sa mi pomylilo. Hoci som si bola vedoma, ze sa rutim na branu, v soku som najprv este raz stlacila kratko plyn, az potom konecne brzdu (nebolo to vo velkej rychlosti). Takze som buchla do brany a strelil chladic.
Keby som omylom vtedy este raz nestlacila plyn, ale hned brzdu, tak by som to na tesno dobrzdila.
Ale mala som stastie, ze sa to stalo a ze prave takto, lebo to bola presne ta faza uz velkej sebadovery noveho vodica, co sa naucil soferovat a ide mu to.
Takze mi hrebienok pekne spadol, uvedomila som si, ako musim byt neustale obozretna, aj ked si myslim, ako to zvladam v premavke lavou zadnou a odvtedy som opatrna.
Moja najvacsia chyba nevsimla som si tabulu daj prednost, aj ked ta tabula bolo uplne stara vyblednuta a dalej od cesty a na takej ceste ze by cloveku nenapadlo ze je na vedlajsej, nastastie nic neslo.
A raz som tukla ked sme sa sli pripajat, stali sme, z lava uz nic neslo, ona pustila brzdu dala plyn a ja automaticky som len kukla ci nic nejde a dala plyn, a ona slapla na brzu pomedzi to lebo v diaaaalke islo auto 😀 aj 10 aut by sa pripojilo, ona sa zlakla. Takze poucenie pre mna, odvtedy aj tri x sa presvedcim ze fakt sa auto pripaja a mozem ist aj ja.
Podla mna sa kazdy myli, niekto si to ani neuvedomi, ma xy krat vytrubi ked som mala prednost z prava, lebo nevedeli, a podobne
Ja som tiež spravila kopu drobných chýb ale také najväčšie boli asi dve: pozerala som sa sprava a zľava či môžem ísť, auto zľava pustalo chodcov tak som sa už nepozrela doprava (doprava som odbocovala) a chcela som ísť rychlo nech to stihnem kým hento auto pustalo chodcov. Ale niečo ma akokeby prinútilo ísť pomaly tak som sa pohla asi centimeter a sprava vyletel cyklista. Keby sa rozbehnem rýchlo, trafim ho.
Ďalšia bola ked som davala prednosť a nepozrela som sa vľavo na cestu ale pozrela som sa do zrkadla oproti pričom zasvietilo slnko na to zrkadlo trochu a ja som vyrazila a zrazu vidím ze siel motorkár ktorý sa v tom zrkadle stratil. Nebolo to síce moc o chlp ale zatrubil.
Každopádne ďakujem za vaše zdieľania, niektoré su srandovné, každopádne za mikrospanok nikto nemôže
Chyby robia vsetci,staci mensia koncetracia alebo zamyslenie a je to tam...