Problém sebaistoty na verejnosti po smrti blízkeho
Ahojte, chcela by som sa opýtať či niekto nemá s týmto skúsenosti. Pred niekoľkými týždňami nám zomrela veľmi blízka mne osoba. A od vtedy pozorujem že napríklad keď mám nejakú prezentáciu v škole keď už má počúva viac osôb. Trasie sa mi hlas niekedy poviem aj to čo by som nechcela. Neviem sa ako keby sebaisto správať na verejnosti. Chcem sa opýtať nemal niekto niečo podobne? Ako to prešlo? V máji mám mat záverečné štátnice a bojím sa že zlyham aj tam čo už nebude úplne ok.
Ja to mám práve naopak . Po smrti blízkej osoby mi je úplne jedno,kto si co o mne myslí. Keď aj mám nejaké nutkanie niečo riešiť,tak ma potom napadne,že čo riešim blbosti,že dôležité sú iné veci....
zaujimave, bola tato blizka osoba nejakou vynimocnou psychickou oporou vo Vasom zivote? Mne osobne pomohli knihy od Irvin Yalom, on sa dost zaobera stratou/smrtou blizkych a dopadom na pozostalych, necitala som tie knihy cielene po smrti blizkeho ale nahodou sa ku mne dostali a nasla som v nich vela napomocnych myslienok, mozem Vam ich pozicat ak by ste mali zaujem
Máš v sebe smútok, možno si sa trocha uzavrela, vnútro to spracováva...ono to prejde 🙂 Smútok je láska, ktorá zostáva...
Ja som s tým mala istú dobu problém po pohrebe blízkej osoby... Na pohrebe som bola "stredobodom pozornosti" alebo aspoň som sa tak cítila, keďže každý za mnou prišiel aby mi potriasol rukou a všetky tie vyjadrenia sústrasti a ľútostivé pohľady mi neboli príjemné, jediné čo som vtedy chcela bolo zaliezť do postele a nie prijímať kondolencie... Keď som potom mala byť "stredobodom pozornosti" napr. pri prezentácii, tak sa mi to všetko nejakým spôsobom vracalo a projektovalo, každý pohľad som na sebe cítila, dokonca aj od ľudí, ktorí vôbec netušili o mojej strate...neviem poradiť ako sa toho zbaviť cielene, odznelo to s časom, keď som spracovala tú stratu... Držím ti prsty!!! Do štátnic bude tvoje nastavenie už trošku iné, nebude to také čerstvé a život sa vráti späť do svojich koľají...
Bol to pre mňa veľmi blízky človek, nakoľko ma podporoval v štúdiu a prial si aby som doštudovala. Preto sa mi môj problem sebaneistoty spája hlavne so školou..v práci som ako tak v pohode a v škole to pociťujem najviac. Mňa veľmi táto strata zasiahla, aj keď paradoxne som na pohrebe bola asi najsilnejšiaz rodiny. A skôr keď som sama si poplačem, a ked sa blíži výročie a spomeniem si na posledný rzhovor s osobou tesne pred smrťou príde to všetko na mňa...neviem či to prežívam nejako extremne, či mám zájsť k psychologovi a či to už nie je v rámci normy.
Vyhľadaj pomoc psychológa