Ahojte, už hodnú dobu bojujem sama so sebou. Pociťujem maximálny odpor k bábätkám.
Úprimne, deti milujem. Dokážem sa s nimi hrať, chápať ich, mám k nim trpezlivosť. Niekedy sa sama nad sebou čudujem, kde sa to vo mne berie.
Háčik je ten, že zesiem deti až vo veku 3-4 roky. Keď je pri mne bábo tak je mi zle, som frustrovaná a cítim hrozný nekomfort. Nehovoriac o tom, že mám odpor aj voči kojeniu - konkrétne kŕmiť dieťa z prsníka. So samotným kŕmenim s materským mliekom problém nemám, myslím si že je to veľmi dôležité.. ale nie z prsníka.
Vždy keď je pri mne dieťa do veku 2 rokov mi pripomenie tvrdú realitu materstva. Áno, je to nádherné ale zároveň tak ťažké, toľko starosti, toľko zmien v manželstve.
Bojím sa že to neprejde a ja nebudem schopná byť matkou, pretože ja deti momentálne nechcem..
Potrebujem len názory,prípadne rady.
ked nechces, tak ich nemaj.. jendoduche 🤷♀️😊
mne tiez deti nic nehovorili, dokonca ani tie vacsie.. mala som hrozu len ked sa priblizili.. a teraz jedno tlacim v kociku, dononca je moje 😁
ale viem, ze bude jedinacik 😂
Ked momentalne deti nechces, tak neries. Ked na teba pridu tuzby po detoch, tak prezijes aj nesympaticke babence, lebo toto obdobie preskocis len adopciou🙄.
Ale pripomenula si mi moju dceru, ta ked bola mala, neznasala babiky-babatka tiez. Hovorila, ze fuj babatka a hrala sa len s barbinami🙈 tiez nechapem, odkial mala take nesympatie....
skus najst dovod preco sa ti hnusia a ten riesit. Nic ine sa ti poradit neda. Ale ked to bude tvoje babo, tak hormony v hlave sluzia prave na to, aby si si ho zamilovala. Takze neboj, priroda je v tomto napomocna.
ev. regress terapia, ci sa ti nieco traumiaticke nestalo ked si bola babo (vztahy s matkou)
Prvý rok zbehne ani nevieš ako a potom to je s deťmi jednoduchšie,, keďže začínajú rozumieť a komunikovať stále viac. Mno, proste si to musíš odtrpiet...Ak chceš, vlastne deti.. A dojčiť nemusíš. Niektoré u rovno v nemocnici povedia, že nedojčia a nedojčia. 🤷
Veď to ber tak ako to je - užívaj si staršie deti a malinké nerieš zatiaľ. Nerieš v zmysle že čo keď by si ty mala svoje vlastné. To sa totižto nikdy nedá vedieť dopredu čo a ako bude. Sú ženy (ako ja) ktoré sú pred vlastným dieťaťom nastavené že žiadne cudzie deti a potom v tehu to príde ale su aj ženy, čo čakali, že príde príval matetinských citov a ono to neprišlo.
Vieš prečo tak reaguješ na drobcov? Strach že nebudeš vedieť prečo plače alebo niečo z minulosti? Skôr toto by som sa snažila rozobrať. Kojiť nemusíš ak by to bol taký problém.. a neviem koľko máš rokov ale nie je nutné hneď teraz chcieť deti. Starosti a zmeny budú vždy nejaké či už s deťmi alebo bez nich. O rok, dva, päť to môžeš cítiť inak 😊 .
@petrisa213 u mňa to takto pozitívne napríklad bolo, ale aj tu sa sem tam vyskytne príspevok typu "neznášam vlastné dieťa, nič k nemu necítim, zaľúbenie po pôrode neprišlo..." takže nie je to 100% , a v tomto prípade by som pátrala radšej po príčine ako sa spoliehala na to že to samé automaticky príde. Lebo nemusí 😕. Žiaľ - a tam potom trpia obe strany
Ešte v 30 tke som deti nikdy nechcela. Fakt predstava mat doma dačo co len reve v období vzdoru sa to o zem hádže a vrieska to ma desila 🙈
Budem mat 37 a mam 2 ročnú babu.
Super nenáročné dieťa od narodenia. 🤷♀️🤷♀️Takže moje materstvo je zatiaľ prechádzka ružovou záhradou 😂zatiaľ.
A pozri keď sa to nezmení budeš proste bezdetna. Nikde neni napísané ze musís mat deti 😉
Tak ako to bolo písané vyššie, tie deti nie sú tvoje. Je úplne iné, mat vlastne dieťa. Tých 9 mesiacov je aj na tvoju vnútornú premenu, na matku. Potom ti dajú absolútne bezmocný na teba odkázaný uzlík, ktorý vlastne nie je schopný prežiť bez tvojej pomoci. Ale zase na druhej strane, ak proste netúžus po dieťati, tak sa tým nestresuj, zase nie každá žena musí byť matka...
A ja som sa zas tesila nato malinke babatko
Tie bábätká nie sú tvoje, ver mi, ze keď budeš cítiť ako sa v tebe ten drobec vyvyja, ten nekonečný strach ci bude všetko v poriadku a nakoniec ti položia malý bezbranny batôztek, odpor k bábätkám verím ze pominie. 😊