Predstavivosť a fantázia v staršom veku
Čítala som si príbehy, ktoré som písala tak 13 rokov dozadu a normálne som žasla nad tým, akú som mala predstavivosť a fantáziu. Písala som tak 4 krát do týždňa. Bola som introvert a písala to sama pre seba. Strávila som hodiny zatvorená vo svojej izbe a bola úplne ponorená do svojho vlastného sveta. Potom som si dala od toho prestávku, ktorá mala byť najprv na týždeň, potom dva mesiace, a tak sa to ťahalo ďalej, až som na to zabudla… Teraz, keď mám voľný čas a chcem začať znova písať niečo vlastné, tak neviem nič vymyslieť. Asi je to tým, že som to doma nemala ľahké a chcela som utiecť do “vlastného” sveta. Teraz som staršia, mimo domu a žijem iný život. Stretli ste sa niektorá s tým? Naozaj keď mám niečo vymyslieť, alebo v práci prísť s nejakými nápadmi, tak nič.
Suhlasim. Fantazia je casto unik pred bolestou a tazkostami. Ale je aj oslavou toho, ked pochopime krasu a komplexnost bytia. Nastastie. Ale ako som zistila, najtazsie sa pise, ked je clovek v hektickom kolobehu, ked sa nezastavi, nerozjima, neobjavuje,len ide a ide na autopilota. Co my v strednom veku robime velmi casto,zial.
Dakujem za tuto temu, aj odpovede 🌹
Ked si pozries hociake videa (hlavne take o pristupe psychologov v USA, v anglictine), o tom, ako si v tazkych chvilach moze clovek pomoct, vacsina z nich odporuca journaling - pisanie si dennika. Aby pri tych opakovanych zapiskoch si videla progres, videla, ako sa pomalicky menis, aby si k zmene smerovala. Tak tie tvoje pribehy, aj ked mozno uniky do fantazie, tie boli asi cosi podobne. A tak isto arteterapia, ze tvoris, aby si si s tazkostami poradila, aby odzneli... Arteterapia moze byt od kresby po tanec, ale aj biblioterapia je, ze si na urcite uryvky z knih, ktore v danej chvili s tebou rezonuju, vytvaras aj nejake dielko... Pisanie je tiez tvorba, prameni v emociach co si prezivala.
Mozno by si mohla aj teraz pisat, napriklad o klude, ktory si nadobudla, o tom, ako ti ta tvorivost chyba, ale ze ju nechces najst cez bolest, ale v kazdodennosti 🙂 Proste vtedy si unikala pred vonkajsim svetom, teraz mozes pisat o tom vnutornom 🙂