Prečo niektoré ženy majú ľahký život?
Čoraz častejšie vidím v okolí či už kamarátky alebo švagriná že majú ľahký život.Maju rodičov čo im vo všetkom pomáhajú(vo väčšine prípadov bývajú spolu s rodičmi)okolo deti,starajú sa o ne,vodia do škôlky,sú s nimi keď sú chorý atď atď.A rodičia si mozu v kľude pracovať alebo si oddýchnuť.Potom keď ich stretnem sú vysmiaty veď život je gombicka.A prečo iný musia všetko robiť sami.Starat sa nonstop o deti,keď sú choré,stíhať škôlky aj prácu,učiť sa s deťmi,vláčiť ich po obchodoch a všade lebo nemá kto postrážiť atď atď.Preco niektory rodičia pomáhajú deťom vo všetkom a iný kašľu na svoje deti a vnučky?Prečo je taký rozdiel,je to strašné nespravodlivé.Chcela som sa vyrozprávať z toho
Lebo na všetko je dôvod.
Ja to takto nevidím. Mne rodičia tiež nestáli za chrbtom. Všetko bolo na mne a mojom mužovi. Ale ja som zase taká, že čo si navarím, to si aj zjem. Púšťam sa do vecí, ktoré viem, že zvládnem sama a nečakám pomoc od druhých. Ak príde, OK, poteší ak nie, neriešim. Som dosť samostatná, takže to nepotrebujm. A s tým bývaním - radšej budem sama bývať a všetko si riadiť sama, ako s rodičmi. A okrem toho, rodičia svoje deti vychovali, sami sa neskôr môžu rozhodnúť, ako strávia svoj čas, keď sú už vo veku 50+.
a pomohlo ti vyrozpravat sa? akoze prepac, ale staci mat podla mna len dobre vztahy s rodinou, to je cele.
Zober si to,že je to tak,ako to je..ktovie,možno tí,čo sú teraz šťastní a spokojní,budú v budúcnosti trpieť ochorením, stratou práce, všetko je relatívne. Ja tiež navonok chodím usmiata,ale nik netuší,čo ma vo vnútri zožiera😉tak hlavu hore
Toto je - nevidim mimo svoj tanier 🙄 Oni maju pomoc - ale spolocne byvanie znamena milion drobnych kazdodennych konfliktov a ustupkov... nerozhodujes o dietati sama, ale cela domaca "spolocnost", to sa tyka vychovy, travenia volneho casu a stravovania... myslis, ze je to fakt take jednoduche mat miesto 2 nazorov (mama a otec) zrazu styri a kazdy vazi rovnako?
My mame styri deti, vsetko si riesime sami a proste mne to nechyba, neporovnavam a neriesim veci, ktore proste nemam... byvame strasne daleko od rodiny... deti su uz velke, oddychu mam dost, pracovat viem ako potrebujem, ani ked boli male by som to nejako nedramatizovala...vsetko je to o vnutornom nastaveni...ked mas stale pocit, ze ti nieco "nebolo dopriate", tak sa blbo stavia na vlastne nohy.
Moja svagrina to tak ma, byva na dvore s mojimi rodicmi a este si dovoli stazovat sa😂 a ja sama tehu s dietatom na vsetko sama, domacnost, dieta.
Ja by som asi tiež toto riešila, lenže mám navyše jedno dieťa nie zdravé, takže skôr zvyknem rozmýšľať, aké majú niektorí rodičia šťastie, že môžu len tak chodiť kade-tade s deťmi...
@doriiis Lenze vzdy to bolo tak, ze na vychove deti sa podielala cela rodina, alebo az komunita... nikdy nebolo prirodzene nechat vsetko na 1-2 osobach. Cize to vycerpanie je ocakavane.
@zmrzlinka2021 no neviem, ale mňa a mojich súrodencov vychovávali rodičia a nie celá rodina. Žili sme sami , stretávali sme sa aj s rodinou, babkami, tetami ale nikto nikomu nezasahoval do domácnosti, výchovy.
Možno tebe tie kamošky a švagriná zase závidia, že žiješ sama so svojou rodinou a nie u rodičov, či svokrovcov. Všetko má svoje plusy aj mínusy. (Osobne si myslím, že ty si na tom lepšie. Možno nemáš pomoc rodiny, ale si paňou vo svojej domácnosti, nikto ti nediriguje, čo máš kedy a ako robiť, nepindá, čo si urobila zle, nemusíš sa prispôsobovať, ani držať hubu a krok, lebo žiješ u iných...)
1. Nikdy sa neporovnavaj s nikym inym, nevies, ci si presiel, prechadza, s cim bojuje.
2. Bud vdacna za to čo más. Uz len to, ze teraz nemusis lezat s dietatom na onkologiii je dar... uc sa vazit si dary a moznosti ktore mas.
3. Vela veci zavisi aj od tvojich postojov a priorit. Nemusis byt "gazdinka", praca v domacnosti sa ma delit, pomahat si vzajomne
@zmrzlinka2021 ...áno,to je pravda.Ale na základe dobrovoľnosti.To,že naši rodičia sa stali starými rodičmi,neznamená,že sú povinný sa starať o vnúčatá,keď si matka zmyslí.
@doriiis To, ze niekomu strazia deti rodicia, neznamena, ze ma lahky zivot, ty tam vsetko nevidis. A ak niekomu nestrazia, za nemusi mat tazky zivot. My mame rodicov daleko, nepomahaju vobec a nie je to dovod na tazky zivot. Okrem toho, deti som si robila ja a manzel, takze sa o ne starame my, necakame na nikoho ineho. A tak sme sa zariadili, aby nam to zivot nestazovalo. Zacni sa spolihat sama na seba a prestan sa porovnavat s ludmi okolo.
@zavana Dobre vztahy su ti na dve veci, ked mas rodinu 300 km od seba.
@manzanillaa To je fantasticke zmyslanie. Oni sa teraz maju dobre, ale mozno budu neskor chori a chudobni, tak sa citim lepsie. Namiesto toho, aby prestala zbytocne zavidiet a porovnavat, popraje im nieco zle.
@kvetinka75 Myslela som starsie rocniky. Napr. uz ja si pamatam, ze k nam na dedinu na leto prislo velmi vela deti k starym rodicom a realne tam boli cele 2 mesiace a sem tam prisiel "na navstevu" rodic...
My ako deti sme cele dni boli vonka, bez rodicov....dohliadli susedia, tetky...
@doriiis
Neznamena, ale ak sa nebudu zaujimat a ani pomahat, nemozu ocakavat, ze budu mat vztahy.
Ja so svojimi rodičmi nemám dobrý vzťah, už roky nie, so svokrovcami mame úžasný vzťah, ale tí bývajú 70km od nás...čakáme dieťa a už teraz sa pripravujem na to, že v tom budem sama s mužom, že to budeme zvládať len my 2, inak to nejde... dieťa je tvoja zodpovednosť, nie tvojich rodičov...zmier sa s tým a budeš aj ty mať ľahký život
@zmrzlinka2021 ...to je logické.Stale si myslím,to,čo som napísala ..ak si niekto spravi deti,má sa v prvom rade spoliehať na seba
poznám prípad, kedy deti oslovovali babku "mama" ja by som to veru nechcela a nemenila..ale teda mám šikovného manžela a sme zohratý tím 🙂a neviem, no naoko môže vyzerať, že majú jednoduchší život, ale nemusí to tak byť..my máme svoj kľud, svoj systém, pomoci je teda menej než by sme v skutočnosti uvítali, ale na druhej strane som rada, že sa nám tu nikto nemontuje do výchovy..ja mám skôr opačný pocit, čím viac ľudí lieta okolo detí a vychováva, tým je to niekedy horšie..všetko má výhody aj nevýhody..
@zmrzlinka2021 no neviem aký starší ročník myslíš, ja sa tam už tiež pomaly radím 😅. My sme vonku tiež bývali sami, ale nikto na nás nedohliadal a na prázdninách u babky, sme behali hore dole po dedine a prišli sme sa akurát najesť. A to sme behali ako partia kde boli aj 4 ročné aj 10 ročné deti. Sme dohliadali na seba navzájom. 😀. Babky navarili a mali svoju robotu okolo hospodárstva, takže deti mali svoj program. Prišli sme sa len najesť a večer spať.
dohliadať dohliadali ale nevychovávali. To nás doma rodičia, naučili nás, ako sa máme k druhým chovať.
Preto lebo
.............
uplne suhlasim s @anjelicek26 .
To je len take zdanie,lahky zivot . Nikto ho nema lahky.
Mne rodičia nič nedali a nijak nepomohli. V dospelom živote. Dali mi skvelé destvo ak keď peňazí bolo málo. Ale do dospelosti som išla s prázdnou peňaženkou a keď som porodila, moji rodičia aj svokrovci boli aktívni pracujúci ľudia, takže moje dieťa nestrážil nikdy nikto iný ako ja alebo jej otec. Prádniny sme riešili ja a jej otec a tábory. A napriek tomu som nikdy nemala pocit, že niekto iný to má ľahšie. Mať dieťa som sa rozhodla z vlastnej vôle a nešla som do toho s tým, že mi niekto bude pomáhať. Dcéra nikdy nechodila ani len na víkend spať k mojim rodičom či svokrovcom. A napriek tomu má so starými rodičmi úžasný vzťah. A zvládli sme to, bavilo ma to a nemyslím, že som to kvôli tomu mala ťažké.
moji rodicia mali takto vsetko ulahcene, ale vracali to len dietatu jedneho surodenca z viacerych, ostatne ich prakticky netankovalo...my sme si museli vsetko sami...a ja som si povedala, ze ked sa raz ja dozijem vnucat, a budem pri sile, pomozem kolko budem vladat a bude treba...viem ake to je...
pracuj na tom, aby si všetko, čo máš a chceš zvládnuť, dokázala zvládnuť sama, resp. s manželom. Ak ti pri tom niekto z rodiny pomôže (ale nie tak, že bude suplovať tvoju úlohu), je to príjemný bonus. Je zbytočné pýtať sa, prečo to má niekto tak a iný onak. Proste lebo. Nezáviď, keď vlastne ani nevieš, či máš čo
Inak zvláštne, že vždy sa v takýchto diskusiách ľudia porovnávajú s tými, ktorí sa majú akože lepšie či ľahšie. Skús sa porovnať s tými, čo to ozaj majú ťažké. Ktorí majú choré deti, mentálne, fyzicky, na onkológii, ktorí každý deň celé roky bojujú za život dieťaťa. Tí jediní majú ozaj nárok si hovoriť, že my ostatní máme ľahký život.
Ja si myslím,že v prvom rade,keď sa žena rozhodne mať deti ( berme teda iba ženu v tomto prípade) má rátať s tým,že sú to jej deti,jej starosti,jej povinnosti.Naco si niekto robí deti,keď očakáva potom,že sa na výchove bude podieľať celá rodina? V prvom rade sú to tvoje deti a nie ich.