Prečo mám strach byť asertívna a ozvať sa?
Prečo mám strach byť asertívna a ozvať sa? Keď riešim nejaký problém alebo sa deje niečo, čo ma poškodzuje, niekto mi ubližuje, tak sa neviem ozvať. Doma si to nacvičím, ale keď príde reálna situácia tak mám strach tomu človeku povedať čokoľvek, akoby som sa bála, nechcela toho dotyčného/dotyčnú nahnevať. Presne toto definuje môj pocit, ktorý mám keď dôjde k takej situácii- chcem byť za dobrú, nechcem si nikoho pohnevať a veľmi sa bojím reakcie tej druhej strany.
Dá sa s tým niečo robiť? Prečo som taká posra.á?
...mne pomohlo si uvedomiť, či to, čo idem povedať ide z môjho vnútra
A) s hnevom
alebo
B) s milosrdenstvom
Ak tam bola možnosť B), ostala som potom ja aj druhá strana v pokoji...
@doriiis Rodičia vždy riešili kto si čo myslí. A vyrastala som v dysfunkčnej rodine, v rodine kde sa neprejavovali city, pocity, to všetko bolo tabu. Taká studená výchova plná ponižovania, nadávok a urážok. Možno to má vplyv, neviem.
Zrejme ta doma ucili, ze za dobru budes len vtedy, ked kazdemu vyjdes v ustrety alebo budes ticho. V skutocnosti je to vsak cesta do osobneho pekla a k roznym chorobam, lebo budes v neustalom strese zo svojich nenaplnenych potrieb. A ako sa to naucit? Neviem. Ja to mam dane od malicka, no faktom je, ze to viem lepsie uplatnit u cudzich ludi, s blizkou rodinou je to tazsie.
Ešte mám aj taký tichý hlások, ktokoľvek ma vždy prekričí. Často ma nenechajú ani dohovoriť a skáču mi do reči.
@mandzula Asi áno, inak si to neviem vysvetliť. Ale čo mám robiť, mám kričať? Nemám taký silný hlas...ale hlasom to nie je, je to podľa mňa o tom, čo vyžarujem. A ja asi vyžarujem niečo, čo ľuďom hovorí "môžeš si do mňa kopnúť".
Tiež si myslím, že je to tým, ako si bola vychovávaná v detstve a k čomu ťa takpovediac viedli. Ale všetko sa dá naučiť :D
Venuj sa len veciam/problémom, ktoré môžeš ovplyvniť/vyriešiť.
Ak by nešlo o taký prípad, tak zbytočne míňaš energiu. S hlupákmi alebo ľuďmi bez štipky empatie sa diskutovať nedá ani krikom a ani asertívne.
Vtedy je lepšie ísť si svojou cestou a nemrhať energiu s nimi.
@mandzula Asi by som sa hanbila tam ísť. Ja sa ľuďom radšej vyhýbam, nejak z nich mám strach.
poznam to, roky som takto existovala, bolo to nizkym sebavedomim, podcenovanim, komplexy menejcennosti. ked som zacala chodit do prace, mohli na mne pilit drevo, ale roky a rozne zamestnania a skusenosti ma naucili nastvat sa a povedat si svoje.
teraz ked som precitala diskusiu, jednosnacne ti chyba sebavedomie, musis ho zacat budovat, hladaj na sebe silne stranky, ktore ti ho zodvihnu, stanov si realny ciel, a ked dosiahnes nekaky milnik, tak si povedz, ze si nieco dosiahla. ja som sla na vysku, nie som nejaky studijny typ, slo to tazko, prenasala som skusky, prepisovala diplomovku, opakovala statnice, ale nikdy som sa nevzdala, kolki mudrejsi, sikovnejsi, vypadli uz pocas prvych rokov.
Nie možno, ale určite to je výchovou.Iba ty sa vieš za seba postaviť naučíš sa časom resp.zivot Tá naučí, keď nebudeš chcieť byť pre každého fackovaci panák.Ja som vyrastala v rodine kde sa pomáhalo nezištne, mám dobrosrdecnych rodičov moja mama na niektoré veci doplatila čo sa týka financií a rodinných veci veľmi pomohla sestre to sa dnes už nenosí, takže tiež ako dospelá som sa musela niektoré veci naučiť.
@luccija Lenže ja sa aj snažím, už som prečítala toľko motivačných blogov, podcastov, že sa to nedá spočítať. A aj tak, keď prídem do situácie keď sa musím postaviť sama za seba, tak čuším ako voš pod chrastou. A sprevádzajú to pocity brúsenia srdca, potenie, tras, pocity na zvracanie .
si ako ja este pred par mesiacmi, uplne akoby som citala o sebr. je to kombinacia vychovy a povahy. mala som 4 sedenia s psychoterapeutkou a mnohe veci som si uvedomila a na vlastne prekvapenie to naozaj pomohlo. jasne, ze nie uplne a vzdy, ale uz inak nahliadam na tie veci, na svojepocity a nutkanie byt s kazdym za dobre…ja som mala online psychologicku, pohodlne doma sme sa rozpravali, rozobrali vselico. velmi odporucam. blogy su zvacsa tliachaniny, vseobecne, ale je to celkom ine ked hovoris priamo o sebr, tvojej rodine a problemoch
@tana85 Ďakujem. A tie sedenia boli online cez WhatsApp alebo tak? Lebo ja mám problém aj ten, že sa proste hanbím s niekým mať videohovor.
Ja som podobna a to navonok urcite neposobim nesebavedomo, aj hlas mam riadny, ale ked pride na lananie chleba, som vacsinou absolutne neasertivna. Snazim sa malymi krocikmi nadobudnut tuto zrucnost(lwno to je zrucnost, ktoru sa clovek musi vacsinou naucit) teda v situaciach ked o nic nejde-predbehne ta niekto na poste, v obchode, obori sa kurier, sa ucin kludne reagovat a postavit sa za seba
Ahoj, sice Ti neporadim, ale akoby som citala o sebe vsetko co pises. Vyrastala som v rovnakom prostredi ako Ty a tiez mam problem sa prejavit a necham si skakat po hlave. Aj ked sa mi to vnutorne nepaci, neviem to dostat von a tiez mam akoby strach, citim ako sa chvejem a ako mi busi srdce. No doslova vsetko co pises sedi aj na mna, mozne si ruky podat 😅
Mozme si popisat o tom viac, ak by si mala zaujem. Ja by som sa tiez rada posunula dalej, ale nenabrala som zatial ani dost odvahy na stretnutie s terapeutom.
Psychológa ber ako kamaráta, ktorý študoval, aby Ti pomohol.Raz to zurocis v práci, medziľudských vzťahoch pri partnerovi🙂lebo také dobré duše si často nájdu partnera, ktorý ich vedie je psychicky "silnejší" až sa to môže vyvrbit, že budes hrať ako on pískať.Od poisťovne môžeš mať zadarmo sedenia s psychológom najlepšie je z očí do očí.Tam hra svoju rolu aj mimika, gesta sleduje či si nervózna, zmolis si roky.Mozno máš aj miernu sociofobiu či si introvert, alebo neprejdes do protiútoku.Moj muž má veľmi dominantnú mamu a ta výchova sa dosť podpísala na ňom aj jeho sestre celá rodina ju poslúcha🙂pri mne sa za tie roky zmenil k lepšiemu, ale aj tak nemá rád konflikty, nestojí si za svojim nemá chuť si niečo vybojovať radšej mavne rukou čo nie je dobré napr.u neho v praci.
Ak sa chceš zmeniť musíš na sebe popracovať. Ja som mala doma to isté, žiadne city sa u nás neprejavovali, rodičia hlavne otec tvrdá ruka a vždy, keď sa niečo doma stalo, hneď hádka a bála som sa vyjadriť, bála som sa povedať svoj názor..tiež som bola milá, ku všetkým dobrá taká sivá myška, nevedela som riešiť problémy, všetko som si s vážnosťou brala k srdcu...ale ako som rástla už som mala toho dosť. Nechcela som si nechať skákať po hlave, nechcela som robiť len to čo mi druhý povedali, chcela som mať svoj názor, chcela som byť rešpektovaná a nie len využívaná, kedže som nevedela povedať nie a taktiež som sa bála spoznávať nových ľudí a riešiť klasické veci...No a teraz sa nehanbím,nebojím vyjadriť to čo si myslím, viem si stáť za svojím. V živote musí byť človek aj taký aj taký. Zistila som, že byť ku všetkým milá sa nijak neopláca. Zmena mi pomohla skoro úplne vo všetkom. Prosto správam sa tak ako sa druhý správa ku mne. Chýbalo mi sebavedomie, síce chvíľku to trvalo ale oplatilo sa.
Ak chces napíš správu
ja si myslim ze:
1. si nekonfliktny typ(radsej sa prisposobis ako by si mala vyvolat konflikt)
2. chces byt za dobru resp. zalezi ti na tom co si o tebe ludia myslia
3. si menej vyrazna, mozno sa menej zapajas do diskusii s kolegami atd(mozno viac introvert).
Moja rada: cim skor zacni byt asertivna, velmi ti to pomoze. NIkto na tejto zemeguli nie je viac ako ty a nebude si o teba otierat hubu alebo ta vyuzivat, ci to bude zniet akokolvek smiesne ked niekomu das najavo svojim tenkym hlaskom nesuhlas, ty si stoj za svojim a neuhni (ked vies ze si v prave). ludia radi skusaju pokial mozu dojst a ked im ukazes ze stop, tak sa zobudia a budu k tebe pristupovat inak.
Ďakujem za rady. Snažím sa prekonávať, ale vždy som zatiaľ zlyhala, keď stojím oproti tomu človeku, tak mám pocit, že on má navrch a že ja som len taký červ. Toto presne vystihuje môj pocit. A pritom ja som v práve. Je to taký začarovaný kruh.
Predpokladám že je to sčasti aj výchovou.Asi ťa učili byť za dobrú a milú za každú cenu