Prečo majú chudobní ľudia deti?
Prečo keď ľudia nemajú dať čo do huby a poriadne kde bývať tak si aj napriek tomu spravia deti??? Čo je to za rozum? Prečo to robia?
Ja pocádzam z dosť chudobnej rodiny... celú základnú/strednú školu som si nikdy nič nemohol dovoliť, nikdy som nebol na výlete, na diskotéke, na chate, nikdy som si nemohol nič kúpiť, ani poriadne oblečenie... šikanovali ma kvôli tomu, celú základnú školu som bol vylúčený z kolektívu a nikdy som sa s nikým nebavil... takže okrem fyzickej ujmy z nedostatku základných vecí som utrpel aj dosť psychickej ujmy z ktorej mám dodnes následky... a na strednej škole to bolo tiež podobné aj keď tam sme boli už v lepšej situácii ale stále som bol sku**ený sociálny prípad, čo si chodil pre sociálne štipendium....
Teraz som na vš a už je lepšie - ale stále je to dosť na hovno aj keď chodím dosť do práce tak si zarobím ale aj tak väčšina ide do domáceho rozpočtu na dlhy a na opravy domu, ktoré si roodičia dovoliť nemôžu keď 1 je chorý ani nemôže mať prácu a druhý robí za malý plat....
Ale chápete to.. proste ja... aby ste ma zle nepochopili, ja mám svojich rodičov rád a spravím pre nich čo sa bude dať, teraz keď chodím do práce tak sa máme o trošku lepšie...
Ale ja proste nechápem prečo si robili deti keď sú na tom tak ako sú. V podstate mám celú mladosť v prdeli, nikdy som nič nezažil, ani frajerku som nikdy nemal lebo ani 3 eura na kávu si nemôžem len tak dovoliť dať. A stále aj keď už je lepšie tak stále máme dni kedy je prázda chladnička.
Mne nezostáva nič iné než si dokončiť školu a dúfať, že si nájdem lepšie platenú prácu aby som sa mohol mať lepšie. Ale nikdy nikdy nikdy by som si nazakladal rodinu ak by moje príjmy a životná situácia boli zlé... Až keď budem zarábať 1200 v čistom, potom si založím rodinu, inak ani náhodou.. Nespravím chybu, ktorí spravili moji rodičia...
A vidím to aj na iných ľuďoch... proste totálni žebráci, ktorí sotva vyžijú zo svojej smiešnej výplaty a majú 2-3 deti... Akože ja to fakt nechápem ako tí ľudia rozmýšľajú !! Tak do riti najprv sa snažím zlepšiť svoju situáciu a až potom si spravm deti nie? A keď všetci len držia huby a krok tak nechc nečakajú že im niekto zvýši platy... keby sa všetci naraz postavili za dôstojné životné podmienky tak sa tu máme lepšie a naše deti by nemuseli takto trpieť.. ale nie, ľudia radšej sklopia hlavy, vzdajú sa a povedia si že mohlo byť aj horšie... a kvôli tejto sprostej mentalite sme tam kde sme...
Aj keď v tomto zasratom Slovensku budem rád keď budem mať 900 v hrubom... ale radšej budem sám a nie si zakladať rodinu, už len kvôli tým deťom... toto by som nikdy nespravil, takýto život, takéto detstvo, takúto mladosť fakt nikomu neprajem a nikdy by som to nespravil svojim vlastným deťom.
Keď raz budeš mať deti tak pochopíš, že láska k dieťaťu je omnoho viac ako mať majlandy. To že sú deti sprosté na školách a robia si zle navzájom tak za to tvoji rodičia nemôžu.
Ulavilo sa ti ??? 🤦♀️
Rob všetko preto, aby si sa ty mal lepšie a svojím deťom dal to čo tebe chýbalo. 🙂 Ja mám taký názor, že ak niekto nemá podmienky, aby sa deti mali dobre, nemal by ich mať a keď budú vhodné podmienky tak áno. Pamätám si ako som chodila na základnú školu a spolužiakovi som veľa x dávala svoju desiatu, lebo proste nemal. Toto by som nikdy nedopustila, aby moje deti takto trpeli. A áno, deti sú zle..dostal veľa urážok a pod. Tiež nebol nikdy na žiadnom výlete, dokonca ani na rozlučkovom večierku v 9 triede. Rozumiem ti, ale ver, že rodičia sa ti snažili dať vždy aj to posledné..
Keď dokončiš školu budeš mať možnosť sa ukázať a realizovať sa. Ale podľa toho ako sa vyjadruješ aj o svojich rodičoch,tak tiež ťa mohla mamka asi radšej zjesť..
A čo sa týka tých detí,preto majú aj taký rodičia aj tri deti,lebo zas tá opačná strana ich nemôže mať,nakoľko chceli všetko ostatné najskôr vyriešiť a zabezpečiť a teraz už nemajú čo,tak riešia umelé oplodnenia,duch na teste a diskutovať za koľko sa podarilo otehotnieť a podobne. Inak by tu neboli žiadne deti a planéta by vymrela.
@nikto2234 ja si budem komentovat co ja budem chcieť. Ty mi nebudeš rozkazovať. Nerobila to ani moja matka a ty už dupľom nie 🤦♀️ ak máš s tým problém, tak roluj ďalej.
Dá sa to napísať aj slusnejsie a bez nadávok. Myslíš, že ja som mala ľahké detstvo ??? Nie, nemala. Taktiež som bola sikanova v škole a aj v práci si niektorí na mňa dovolovali, tak dostali po pysku odo mňa a nie raz. Ani peniaze sme nazvyš nemali a predsa ma mama chcela. Tak isto aj ja chcem mat deti a nie, nie som bohatá.
Dobre rozumiem ze si nastvany za to, ze si sa narodil?
V dnešnej dobe sa ti často zmení sociálna situácia zo dňa na deň. Tvoji rodičia určite dúfali v šťastný život s dieťaťom, žiaľ človek mieni Pán Boh mení... Strata zamestnania, zranenie či poškodenie zdravia, to si nikto v živote neplánuje, skrátka to nastane a už sa s tým treba pobiť. Sám si zažil sociálnu neistotu. Ber to ako neskutočnú školu života - vieš, že na väčšie životné rozhodnutia potrebuješ určité zázemie, istotu v podobe domova, plnej chladničky, vzdelania, práce a peňazí. Slušne žiť sa dá aj v skromných podmienkach. Nevycitaj to rodičom, určite robili čo mohli v danej situacii.
Teš sa z toho že u nas je bezplatné štúdium VŠ, doštuduj a zamestnaj sa. Neboj, bude to lepšie.
A čo sa týka istej skupiny nízkopríjmových rodín, niektoré majú viac detí ako zárobkovú činnosť na soc.davkach a pod.
@whatever1 je naštvaný, pretože si ho rodičia spravili a nemysleli pri tom, aký dopad ich ekonomická situácia bude mať na jeho detstvo a dospievanie.
Ale tu je moderné si porobiť deti a potom štát staraj sa. Že však nejako bolo, nejako bude a keď sa naje x krkov, naje sa aj ďalší.
Hlavne si uspokojiť svoju potrebu priviesť na svet potomka (lebo však aby tu zo mňa niečo ostalo na tomto svete a aby som mal spoločnosť v starobe) a ako bude vyzerať reálny život toho dieťaťa, to už sa nejako vyrieši
Keby mali deti iba krásni, bohatí a inteligentní ludia - čo je zaiste žiadúce, už by sme dávno vymreli.
ale ty nie si chyba tvojich rodičov ❤ či cítiš sa ako chyba? áno možno si na nich nahnevaný ale oni to tak neberú. ty si ich láska, ty si ich nádej, ty si ich všetko... vieš koľko si toho oni nemohli dopriať len aby si ty mal aj to málo (ktoré tiež nie je samozrejmosť)? veď pozri si nejaké diskusie na koňovi - z dneška, 33r mama si radšej nedá opraviť zuby len aby deti mali všetko (tým "všetko" sa však nemyslí výlet, ale majú teplo, jedlo, čisté šaty a pod.)
Lebo myslia len na seba a svoje potreby. Koho zaujíma, že decko nebude mať poriadne čo jesť, nosiť, žiadne výlety, žiadne poriadne zážitky, zo školy bude stále ten, čo nejde na žiaden výlet, lebo nie sú peniaze. Hlavne, že oni si splnili svoju potrebu mať decko. A však nejako bude,nie 🤓
Prosim ta nerob zo seba obet. Sikanu zazije kazdy druhy. Mne k tomu stacilo ze som mala okuliare. Mam vinit rodocov za zle 🧬? Opytaj sa rodicov preco ta mali. Mozno z lasky mozno im nevadil skromnejši život Mozno boli mladi zdravi a nevedeli ze raz jeden z nich bude chory a druhy mà slabo platenu pracu lebo na viac sa nezmože. Chodis na VS Tak nieco urobili dobre neber cely kredit len na seba, Teba to hneva ze tu trosku co zarobis davas do vasho biedneho rozpoctu. Zachvilku dostudujes osamostatnis sa a budes si vsetky naklady na zivot platit sam a nebudes moct vinit druhych ze nezijes v blahobite. Ten pocit krivdy co v sebe zivis nie je vobec zdravy. Skodis sam sebe. Akoby si si nevazil ze si na svete ze zijes. Ved uz tu raz si tak neries preco a kludne si urob karieru nemaj deti kym nemas vsetko podla svojich predstav. Mozno raz ked budes mat svoju rodinu pocitis aj vdaku pochopis ze rodicia hoci nemali nikdy dost $ ta zahrnuli laskou. Ale Hlavne sa prestan lutovat. Sebalutost nie je produktivna emocia . Zas si sa nenarodil niekde v afrike v dome z kravskych 💩 s moznostou jest ozajstne jedlo raz za tyzden .
Ja som tiež zo sociálne slabej rodiny, celé detstvo v chudobe a navyše s mentálne retardovanou sestrou, práve ona bola príčinou tej chudoby, pretože mohol pracovať len jeden z rodičov kvôli nej (otec) mal dve práce, brala sa hypotéka lebo sa musel kvôli nej kúpiť dom na samote (prevrieskala celú noc ako zviera, vôbec nespávala a susedia na nás stále volali sociálku). Ľudia nepochopili, že kričí lebo je chorá, plus robila kopu divných vecí, ktorých som bola ako dieťa svedkom a musela ich chápať a starať sa o ňu, namiesto toho, aby som sa hrala. Ľudia na nás ukazovali prstom, vtedy nebola taká tolerancia k chorým deťom ako dnes. Odišli sme z mesta na dedinu, kde sme neboli tak na očiach. Mama z nej bola psychicky na dne a svoju zlosť, frustráciu a únavu si často ventilovala na mne, bila ma, bola som samá modrina. Pamätám sa, že som sa jej raz opýtala, či mi pomôže s učením, lebo tomu nerozumiem a ona prišla ku mne s očami červenými ako zajac ( asi plakala) a chytila ma za vlasy a hlavu mi otrieskala o stôl, opýtala sa ma, či ešte niečomu nerozumiem... no poviem Ti, že zrazu mi tá matematika bola jasnejšia a ani neviem ako tie príklady som vypočítala aj sama =D a ani som nezaplakala.... V škole ma šikanovali -bili deti. Ja tým, že som bola bitá aj doma, tak vždy keď sa ku mne niekto priblížil a urobil prudký pohyb, tak som si kryla hlavu, tvár a decká sa na tom zabávali a naschvál sa zaháňali, že ma idú udrieť a potom sa rehotali, že som divná. Bola som ľahká obeť, naučená nebrániť sa. Bola som utiahnutá do seba, tichá, plačlivá a učitelia ma karhali, že som rozmaznaná, že furt revem. Základnú školu som nejako prežila, moc si z nej nepamätám, prišla som zo školy a starala sa o sestru a ráno išla do školy. Potom prišla stredná a tam to nebolo o nič lepšie, práve naopak. Zase som nezapadla do kolektívu, ale už som to viac vnímala
a trápilo ma to. Spolužiaci sa mi posmievali, že som chudobná, stále som bola utiahnutá do seba, tichá a pre nich divná. Nechcela som tam chodiť. Otec ochorel a nevedeli sme splácať hypotéku, prišla úplná chudoba. Po strednej škole som musela ísť do práce aj keď som veľmi chcela študovať VŠ, ale rodičia si to nemohli dovoliť (živiť ma) a aj mi povedali, že aby som sa zamestnala a išla bývať inam, že som už dospelá...Išla som bývať na slobodárku medzi staršie slobodné ženy. Keď som tam bola prvý deň, vybehla som odtiaľ s plačom, že tam nebudem, nakoniec som tam zostala 4 roky a popri práci, ktorú som si našla som začala študovať právo na VŠ (externe), našetrila som si peniaze a druhý stupeň som študovala denne a odsťahovala sa na internát, zase som mala 2 brigády, aby som mala vôbec čo jesť a niekedy som veru nemala. Na intráku som zase nezapadla medzi kolektív v izbe - lebo som bola staršia ako spolužiaci a nejak sme mali úplne inde priority. No, ale ja som sa aj tak buď učila, alebo bola v robote, takže som izbu mala len na prespatie. Po škole som si našla dobrú prácu, vďaka tomu, že som bola stále v praxi popri škole, tak som bola zabehnutá a s prácou nebol problém, bola som skromná a pracant, čo bolo v práci plus a začala zarábať peniaze. Hlavne som na sebe makala, aby som bola dobrá v tom čo robím a mohla pomôcť rodičom. Rodičia sa medzitým úplne utopili v dlhoch, stihli nám v dražbe vziať dom, kým sa zo mňa stala dobrá právnička... Zažila som situáciu, že nemali kde bývať, musela som sa vzdať takmer všetkých svojich vecí, domova kde som vyrástla. Po škole som dva roky riešila dlhy svojich rodičov, bojovala so súdmi, exekútormi, vymáhačmi, dražobnou spoločnosťou, a s podivnými ľuďmi, ktorým dlžili peniaze. Dávala som im peniaze, aby mali čo jesť, a mohli si zaplatiť prenájom...po dvoch rokoch som ich dostala z tých dlhov, dnes žijú normálne, majú bývanie. Sestra je v domove sociálnych služieb a starajú sa o ňu, mama sa medzitým začala liečiť a je psychicky ok aj otec sa má relatívne dobre - lieči sa (má SM), všetci sa máme dobre...A vieš čo? Neľutujem, že som na svete, neľutujem nič čo sa stalo, lebo to zo mňa spravilo človeka akým som dnes, empatického a bojovného, čo sa len tak nepoloží. Som vďačná Bohu, že ja som dostala ten dar narodiť sa zdravá (moja sestra to šťastie nemala), pretože žiť je fajn, a zrejme som sa narodila preto, aby som pomohla rodičom v ich ťažkom boji s týmto svetom - ako malá so starostlivosťou o sestru a ako dospelá som im svojím rozumom a vôľou pomohla z dlhov a postavila ich na nohy. Mojim cieľom nie je sa chváliť, alebo ľutovať. Poskytla som ti náhľad na svoj život, aby si pochopil, že môže byť aj horšie, že ľudia majú aj ťažší osud ako máš ty a postavia sa mu a môže to skončiť celé dobre. Že rodičov treba ľúbiť za každých okolností a pomôcť im, že máš byť za čo vďačný - za život a za zdravie. Peniaze nie sú všetko. Niekto nemá to šťastie mať rodičov a bral by všetkými desiatimi aj chudobných ako máš ty - hlavne, aby ho ľúbili. Verím, že Tvoji rodičia Ti dali všetko čo mohli a milujú Ťa so všetkými tvojimi chybami. Držím Ti palce, aby si sa svojmu osudu postavil čelom a vyrovnal sa s krivdami z mladosti a nestal sa z teba zakomplexovaný čudák, čo sa hnevá na celý svet. Verím, že sa naopak svojou šikovnosťou a odhodlanosťou vypracuješ vysoko a bude z teba dobrý, empatický človek, dobrý otec, milujúci manžel, ktorý bude mať súcit so svojimi rodičmi a bude ich držať v úcte. Nebudú tu večne a raz Ti budú veľmi chýbať a možno oľutuješ slová, ktoré si tu dnes na ich adresu napísal. Prajem Ti, aby si bol šťastný, zdravý a spokojný. Mojou satisfakciou za to všetko je môj syn a som šťastná a verím, že aj zdravá. Tento rok mali podozrenie na SM ako má otec, zatiaľ sa to nepotvrdilo a ja verím, že bude dobre. Ver aj ty, že bude dobre. Ver mi, zdravie a láska sú dôležité....peniaze budú, zarobíš si ich časom aj sám.
Dôvody sú rôzne prečo majú chudobní ľudia deti... žena otehotnela neplánovane a nechcela ísť na potrat... túžba po deťoch bola silnejšia ako uvedomenie si finančnej situácie... sú presvedčení, že láska a rodina sú viac ako materiálne zabezpečenie... majú obmedzené vedomosti/nižšie IQ, príp. aj EQ a teda si tieto veci ani neuvedomujú... v čase plodenia boli na tom finančne lepšie, ale situácia sa časom zmenila... atď atď.. Život nie je len čierny a biely...
Ale rozumiem tvojim úvahám. Ono, žiaľ, peniaze a materiálne zabezpečenie je dôležité. Napriek tomu, že žiť skromnejšie, ale zato s láskou, dieťaťu neuškodí, ale žiť na hranici chudoby, to naozaj nie... Aj keď tá šikana môže byť z rôznych dôvodov. Deti sú častokrát v tomto zlé a dôvod na šikanu si vedia nájsť vždy. Ale tiež si myslím, že pri plánovanom plodení dieťaťa je potrebné zohladniť aj finančnú situáciu. Neuznávam keď si ľudia narobia deti a nepozerajú aj na ekonomickú stránku veci. A tiež si myslím, že ľudia sa nevedia ozvať... Lebo však hlavne, že mám prácu, nemôžem si dovoliť o ňu prísť. Ale že z mnohých platov si človek nemôže dovoliť hradiť ani prenájom obyčajnej garzónky + stravu, to už "nevadí"... Hm...
Sa opytaj rodicov preco ta mali.