Práca s ľuďmi

@malepivo a pointa diskusie má byť o čom? tento výlev si mohla napísať aj do svojho bloku, nemusela si zakladať diskusiu

@perdiem asi nepracujes v oblasti s ludmi. Ak ma niekto podobne zazitky nech prispeje.

uskodila som ti tym nejako? @moni244

@malepivo nie, len nechápem tieto diskusie o ničom

@malepivo cim konkretne treba prispiet? Mam rovnake skusenosti ako ty a dokonca sa nam to stalo aj na dovolenke v Tatrach ,ale nemyslim,ze sa to da nejako riesit. Bud si na to zvyknes,alebo zmen pracu.

@malepivo človek sa tým, že rieši druhých, sám oberá o čas a energiu riešiť seba.

máš hormonálnu nerovnováhu? 😀

@malepivo nie, momentálne som na materskej, ale dovtedy som takú prácu mala, dokonca s občanmi, ktorí sú u nás vylúčenou skupinou, takže nič príjemné. Ale čo chceš riešiť, nechápem. Dá sa posťažovať, ale vyriešiť toto, je nemožné.

@malepivo ja pracujem tak striedavo s ľuďmi, ale určite menej ako predavačky, poštárky atď.. ale mám s nimi straaaašný problém. keď ich stretnem mimo ich pracoviska a náhodou ma pozdravia, absolútne netuším, kto to je! teda neviem dotyčnú zaradiť! a to každý deň navštívim aspoň potraviny, banku, poštu, príp. drogériu..potom neviem ani ako pozdraviť - či si už aj netykáme, či stále vykáme.... potom zvyšok dňa rozmýšľam ako blbec, kto to vlastne bol a ako som sa zachovala pri stretnutí!!! nedávno ma takto pri nakupovaní pozdravili 2 panie (už to ma zamrzelo, že boli staršie a pozdravili prvé). len som nasucho odzdravila a 3 dni rozmýšľala, kto to bol. potom som skonštatovala, že zrejme z mäsiarstva tety... až som jednu z nich opäť stretla v mieste jej pôsobenia - v Domove dôchodcov, kde sa starajú o moju maminu. tie si museli myslieť, že ktovie čo si o sebe namýšľam, keď som sa tak zachovala...to ja len tak, že možno keď aj na teba zízajú, tak len vkuse rozmýšľajú, odkiaľ sa poznáte a či sa zdravíte.... 🙂

@malepivo a o čom to má svedčiť? Nechapem čo riešiš....ludia potrebuju neustale niečo rozoberať, kecať, všimat si....je to normalne. Nevidím dovod aby som koli tomu, ze ma niekto na ulici spozná a dajme tomu všimne si ma - chodila po kanáloch...je mi to jedno. Ja mam dokonca rada taký ,,imidž nedostupnej,, nech si myslí kto chce čo chce, ja sa usmievam, som milá...ale nepotrebujem sa s kazdým ,,bratríčkovať,, a hned stretať a utvárať nejaké blizke vztahy. Proste som taky typ a neriešim to...
Držím sa hesla : ,,O kom sa hovorí, ten žije,, tak bud rada ze si ta niekto všima alebo si nasad burku a chod po kanaloch...ludí nezmeníš.

@malepivo Myslim si, ze to zbytone prehanas, kebyze som casnicka a niekto sa ma pri obede pyta "Aj vy jete", skor by som si pomyslela, ze clovek sranduje, ako co by som sa urazila.

@malepivo preco ti vadi, ze si ta niekto vsimne a pozera sa na teba?

@malepivo vykašli sa na ľudí,a nezaoberaj sa zbytočne hlúposťami.tiež som pracovala aj pracujem medzi ľuďmi,mám v okolí ľudí,ktorí ma majú radi,aj takých,ktorí nie a rozprávajú o mne kadejaké bludy.keď so mnou má niekto problém,je to stále jeho problém a ja si to veselo ignorujem 😉 je zbytočné sa trápiť nad tým,čo sa nedá zmeniť...

Ja v tom práveže nevidím vôbec problém, skôr je problém ako vidíš seba. Aké máš sebavedomie. Ak mám prácu rada a napĺňa ma, je mi úplne jedno či ma niekto v civile pozná alebo nie. Riešiš klasické povolania, kde je bežné, že človek je v kontakte s cudzími ľuďmi. Čo potom majú povedať taký herci, speváci alebo iné verejne známe osobnosti? Nemáš náhodou "sociálnu fóbiu?"

@malepivo skor mam pocit ze ty riesis vsetkych dookola 🙂

@malepivo cca 10r. som pred prvym tehu pracovala s ludmi,s mnozstvom ludi...ale nikdy mi toto nenapadlo
aj teraz,som uz s druhym babom doma...a ludia ma spoznavaju,stretavaju-zdravia...uplne normalne
a aj ma to tesi,vzdy je super,ked ta niekto pozdravi...
ak sa nemas za co hanbit a k ludom sa spravas slusne,nemas preco toto riesit....preco aj? 😉

@malepivo Ja robím 20 rokov s ľuďmi a v živote sa mi nestalo čo Ty popisuješ. Ak sa poznáme, pozdravíme sa, prihovoria sa, pekne sa porozprávame a ideme si po svojom. Dokonca ak niečo potrebujem, hľadám a viem, že ten a ten stým robí, tak mu kľudne zavolám.
Jedine čo ma serie ak ma stretnú s blbými vlasmi, alebo v teplákoch. No čo moja chyba. 😀

@natalym mne nevadi ani to...ved sme ludia ako aj ini,nie?
a uz mi aj chyba streatavat tu kopu novych a novych ludi a zdielat s nimi ich problemy,riesit,co maju nove,atd

Áno, áno, prídem niekam a reakcia ľudí, čo tam tiež sú: Jééé, ... aj vy chodíte ...??? Áno, aj ja chodím ... 🙂))
Najlepšie to bolo, keď sme s mm raz za čas zašli na diskotéku v meste (ešte pred Davidkom, samozrejme 🙂 ) a tam do seba mládenci drgali a ukazovali na mňa, že veď to je ... z ... 😀 Na ulici ma zdravia ľudia, ktorých si neviem vybaviť. Ale neobťažuje ma to, je to milé 🙂 Keď si náhodou niekoho pamätám a máme možnosť, prehodíme zopár slov. A keďže nerobím hanbu svojmu povolaniu ani v súkromí, nemám sa prečo schovávať 😎

@malepivo Ahoj, mna sa to sice osobne velmi netyka, ale trosku ti rozumiem, pretoze som mala dve kamosky s ktorymi, som chodila von a ktorych sa to tykalo. Jedna bola sestra na jednej znamej zubnej ambulancii a ta druha ucila na gympli. V piatok vecer na namesti to bolo vkuse "jej, dobry vecer pani profesorka" alebo ked v bare cez akademicky tyzden narazila na svojich studentov tak hned spustila " no vidis to, co ja? A isla ich pozdravit. Ta zo zubnej to mala lahsie, klienti prichadzali a odchadzali, takze si ju velmi ani nepamatali ( zato zubara urcite hej).

@terezka1947 Ja toto milujem, praca s ludmi a vsetko, co s tym suvisi, preto moja najlepsia brigada doteraz bola jednoznacne recepcna v hoteli. To bolo niekedy az neuveritelne, kolko sa tam clovek podozveda veci. Investigativni novinari by mali pracovat v hotelovych sluzbach.
Najhorsia robota zase bola na financnom, nuda, ziadne sluzobky, ziadne klientske navstevy.