Práca alebo zostať s dieťaťom?

timea, dobre platená práca je naozaj zázrakom, ale "zazrakom" je v dnešnej dobe častokrát pre ženu vôbec otehotnieť, potom donosiť dieťa a porodiť ho a "zázrakom" je, ak je to dieťa aj zdravé.
Ide len o to, ktorý "zázrak" si vyberieš 😉 😉

Tiez som mala podobnu dilemu ale rozhodla som sa ostat s dietatom a nelutujem. Financne sme sice poriadne klesli dolu ale kazdy den ma dcerka prekvapi niecim novym, ten stastny vyraz na jej tvari, ked sa jej nieco podari je na nezaplatenie 😉

tak tak, tiež riešim tento problém, najsamlepšie by bolo pracovať doma, ale AKO? predávať šperky, alebo robiť fin. poradcu? na to ja nemám nervy...
Od malého sa mi nechce ísť, škoda len že tie financie tlačia...

timea, kašli na uver, kašli na blbu robotu, aj na ostatných... den, ked tvoje dieta 1.kraát povie mama, ked sa prvykrát postaví, ked 1.x urobí prvý krok, ti nikdy, naozaj nikdy v živote žiadna praca nevrati... ved na to ste ho mali nie? aby sa onho mamička starala... tak kašli na to, chod domov, poriadne ho vystiskaj a vybozkávaj a daj mu všetko, čo može jedna mama svojmu dietatu dat.... o mna sa starala od osmich mesiacov moja babička a mala som ju radšej ako moju maminku fakt, myslím tak citovo, neviem ako by som to presne pomenovala, pred mesiacom zomrela, ale tak už nebudem nikoho mat rada ako som mala ju.... ☹ ☹ ☹ už ta nikdy nič krajšie nestretne, ako formovat svoje dieta laskou....

mimochodom, ja kozmetička, pedikerka a necht. dizajnerka pracujem tiež... doma, po večeroch, ked mala spinka, alebo poobede, ked pride mm... sem tam mamina ide pokočíkovat 😀 😀

Ďakujem za odpovede. Rozhodne Vás považujem za hrdinky, že ste dokázali urobiť ten krok. Ten tlak zo strany okolia a hlavne rodičov ste určite museli prežiť aj vy.

Timea, dôležité je, aby si sa rozhodla ty, ako to cítiš. Ber to tak, že je to určitá skúška, ak tento tlak teraz neustojíš, obávam sa, že neskôr prídu ďalšie problémy. Nevidím do vašich vzťahov v rodine, ale mám pocit, že tvoji rodičia ťa ešte stále berú ako malé dieťa, ktoré ich má poslúchať, hoci si už dávno dospelá. V mene hesla "robíme to pre tvoje dobro" ti môžu pokaziť vzťah nielen k dieťaťu ale aj k partnerovi. Cítiť tam možno aj podvedomú snahu tvojich rodičov (mamy) o užívanie si vnúčika a jeho výchovu na tvoj úkor (nemá tvoja mama pocit, že má viac skúseností a teda väčšie právo vychovávať tvoje dieťa ako ty?).
Nebudú chcieť napokon rozhodovať o jeho výchove, čo má jesť, ako má spať, kedy a kde ma ísť do škôlky či školy, poprípade kedy a či vôbec máte mať ďalšie dieťa?... porozmýšľaj o tom....

Ja sa musim pridat k maminkam ktore si uzivaju svoje ratolesti. neviem si ani len predstavit ze by som nebola pri nom, prave sa zacal plazit a je to uzastne.
ja sa riadim heslom ze prachy boli a budu, ale to ze sa moj drobcek postavi a zacne chodit.... to nikto nezaplati. Niekedy je to naozaj tazke, financne vsetko zvladnut, hypoteka, ucty ... ale rodina pomaha ako sa len da. Sice som nebola v obchode kupit si nieco na seba uz asi rok, ale aspon som mala lepsiu motivaciu schudnut aby som sa co najskor zmestila do starych veci. Proste si odoprieme dovolenku pri mori tento rok a mozno aj rok potom ale nic nam neujde, raz si to vsetko vynahradime. No naozaj nic mi nenahradi to, ze mozem svojho syna objat kedy sa mi zachce, ze ho mozem vychovavat a formovat podla svojho najlepsieho uvazenia .... 🙂
Timea drzim palce nech sa rozhodnes akokolvek, hlavne musis byt stastna ty a aj tvoje dietatko a ak mas aj podporu manzela nie je co riesit. 😉

Bodka 70 mám pocit akoby si úplne vystihla moju situáciu. Mamka sa mi stará o malého. Vždy mala zdravotné ťažkosti, teraz sa jej zlepšila cukrovka a pri malom ožila, chvíľu som mala ten pocit, že jej tým pomáham, ale začala som upadať ja. Dokonca som mala pocit, že už nevládzem. Drobec sa stále v noci budí, v práci je toho veľa, poobede žiadna odozva keď prídem domov, iba láska k babke. Dostala som seberoickú dermatitídu. Hľadala som už pomoc u kožného, homeopatičky, mám ženské preblémy, odišla som na marodku a teraz pred príchodom do práce tvrdo zvažujem odchod, lebo takto sa žiť nedá. Ja to dieťa potrebujem, aj keď sa mi mamka snaží nahovoriť, že takto sa má žiť a jej rodičia tiež takto žili. Aj keď mi je čudné, že prečo ona odo mňa neodišla cele tri roky, sme štyria a iba jeden brat bol s ňou rok a pol a išla do práce, lebo nemali peniaze.

Tiež som odišla z dobre plateného zamestnania. Jednak mamka už je dosť chorá a nevládze, a tiež som to psychicky nezvládala, že nie som pri svojom dieťati. Tak som teraz doma, síce sa bojím budúcnosti, ale rozhodne som šťastnejšia. A toto moje rozhodnutie sa mi vracia každý deň v podobe najkrajšieho úsmevu aký poznám.

Timea, pre mňa bola a je materská + rodičovská dovolenka tým najkrajším obdobím (zatiaľ) v živote a som rada, že som si ju naplno vychutnala. Od septembra ide moja malá chlapina do škôlky a ja do práce a som veľmi rada, že som s ním zostala doma. Práca, stres a nervy vždy počkajú a keď niekto veľmi chce, prácu si vždy nájde.
Ja som šťastná a absolútne naplnená materstvom a toto ranné obdobie života môjho syna si spolu naplno užívame. 😉
Verím, že sa správne rozhodneš...

timka, človek by si mal plniť svoje sny, nie sny niekoho iného 😉 , držím ti palce, aby si to ustála bez zbytočných hádok v rodine, ak ťa má tvoja mama rada, tak to nakoniec pochopí...

bodka to asi vystihla výborne. aj ja om neustále bojovala medzi mamou a jej láskou k mojej dcérke a o dieťa. tiež mi vela pomáhali,po rozvode som tiež musela do práce a tak mi s nou pomáhali,a bola som im a som stále vdačná....ale akosi mala si zvykla byť u nich..oni ju rozmaznávali,ked bola u mna,volali ju k nim,ťahali ju nech tam prespí a ja som bola večer doma sama.....a ked som si našla mojho terajšieho manžela,tak som chcela aby sme boli ako rodina..ale stále ju len ťahali k sebe,ko by ani neccheli aby si na mojho muža zvykla...a tešili sa ked bola u nich a nešla ku mne....strašne ma to deptalo,cítila som sa odstrčená vlastným dieťaťom.....a oni na tom nevideli nič zlé,iba to ako mi pomáhaju a že ja preplačem cele večere doma to nevideli.Nieje nad vzťah s dieťaťom....byť s ním a starať sa o neho...sama a byť na seba sama pyšná že som to zvládla......chceli ju pripútať k sebe a odpútať od nás.....ja to vidím tak,možno to tak nevideli....a som šťatsná že staviame a budeme bývať v inom meste ako oni..mám ich rada ale cchem mať svoj vlastný život.

dajna, preto tieto veci viem vycítiť, lebo určitú manipuláciu zo strany mami (i keď iného rázu) som zažívala tiež 😔

Timka, fakt si daj na tieto veci veľký pozor, nerozhoduješ sa o svojej práci, ale o celom budúcom vzťahu so svojím dieťatkom.
Tento vek okolo jedného roka, ako má tvoj malý, je veľmi dôležitý, vtedy sa deti veľmi citovo upútavajú na jednu osobu, tú ktorá je s nimi najčastejšie a ktorá sa o nich najviac stará, spravidla (a ideálnom prípade) je to rodič.
Je pochopiteľné, že tvoja mama, ak sa o malého takto stará, si k nemu vytvorila silný vzťah a malý k nej a čím dlhšie to bude trvať, tým ťažšie do takého vzťahu zasiahneš, nevraviac o citovej traume pre malého, ktorého odtrhneš od pre neho v tej dobe najdôležitejšej osoby. Je rozdiel, keď je dieťa v jasliach (niežeby som bola ich zástanca 😝), kde sa opatrovateľky striedajú a dieťa má aj tak najsilnejší vzťah s mamou a rozdiel, keď sa o neho takto stará babka.
Starý rodičia sú pre deti veľmi dôležitý, ale na prvom mieste má byť vzťah rodiča a dieťaťa, toto má byť len taký "doplnkový" vzťah. Starý rodičia mali čas vychutnávať si svoje deti a mali by to dopriať aj svojim deťom, keď sú dospelé. A ak to aj neurobili, urobili chybu a nie je dobré, ak si to "kompenzujú" na svojich vnúčatách.

jááj, tie gramatické chyby 😀

ahojte
ja tiez riesim dilemu ci sa vratit do prace, ponukli mi navrat ked bude mat maly dva roky co sice nie je az tak skoro ale aj tak to nie je lahke rozhodnutie a ked si pomyslim ze za 4 mesiace by som maleho dala do jasli tak mi je tazko.

Chcem ti len napisat ze nedaj na nikoho rady, urob ako citis ty, mnohokrat v zivote som sa presvedcila ze prvy pocit, taky niaky vnutorny hlas ktory ma clovek pri akomkolvek rozhodovani alebo rieseni sitaucie je spravny napriek roznym radam a uvaham.
Kazda sme ina, neda sa radit druhemu lebo niekto je stastnejsi v praci a potom si dieta uziva a niekomu aj tri roky doma su malo. Ano ten cas je velmi dolezity v psychickom vyvoji a neda sa vratit takze by bolo najlepsie ked je mamina s dietatkom ale kazda sme v inej situacii a vnimame to inak, treba dat svoje presvedcenie. Podla toho co pises je jasne ze v praci nie si stastna a mala by si sa rychlo vratit k dietatku. Drzim palce.

ahoj, tak ja mam to rozhodnutie uz tiez za sebou. ostala som doma, ale nastastie moja praca nebola az tak dobre platena.
pravdou je, ze toto obdobie sa nebude opakovat. treba vyuzit. ja viem, ze je to tazke a poznam mamicky, ktore sa do prace vratili po materskej. no a vidim aj ako sa potom snazia kompenzovat detom svoju nepritomnost. skor nejak materialne. ale myslim, ze to nefunguje. a coz sa tyka babiciek, ak male ma rado babku, tak je to dobre, ale zase aby bola babka hlavnou autoritou v zivote mojho dietata??? a resp. aby sa potom babaka nejak zamyslala nad tym, ze ako ja len to dieta vychovavam, lebo neposlucha. a teiz sme predsa dalsia generacia a mozno mame aj ine predstavy, no ale presadit svoje vo vychove moze ten, kto sa o tu vychovu aj stara 😝
drzim palce.
ak sa rozhodnes vratit, tak to bude tvoje rozhodnutie ale musis si potom povedat a predsavzat, ze nebudes si pozdejsie robit vycitky.

Baby neskutočne mi touto diskusiou pomáhate. Konečne na mňa niekto nepozerá ako keby som bola nenormálna, že chcem zostať doma a nevysvetľuje mi, že idem urobiť strašnú chybu. Fakt ma uisťujete, že to čo cítim je správne.

timea...musi to byt pre teba tazke...ja si to ani neviem predstavit, aby som odisla do prace od takeho maleho babatka...ved ja som ninku do polroka vyhradne len dojcila a dojcili sme sa dla jej potreby, ziadne intervaly...aj ja rozmyslam, ze pojdem do prace skor, ale do 2 rokov ostanem doma...predtym musime vyriesit odstavenie od MM, netusim dokedy sa budeme dojcit...no dufam, ze max. do 2 rokov... 😅
aj my mame hypo, tiez sa uskromnujeme...ale je to pre nas najkrajsie obdobie v zivote...planujeme max. 2 deticky...takze je to obdobie, ktore si treba vychutnat naplno...ja by som to neprezila, keby moje babatko lubilo viac babku ako mna... 😔keby som sa on nemohla cely den starat...aj ked je to niekedy az az narocne...nemenila by som za nic na svete... 😵

byť s dieťaťom nieje v žiadnom prípade nejaka chyba. ked nie ste vyslovene odkázaný na tvoj plat a nie ste v núdzi.....ja rozhodne buddem doma cez dva roky....verím aspon,tak akosom bola aj pri prvom a ťažko sa mi ilo preč od nej.

Ja som kojila do 11 mesiacov, potom som musela brať antibiotika.Od 5 mesiacov som odsávala a drobec bol prikrmovaný. Dlhšie by to možno ani nešlo, lebo sama som cítila, že som nervózna,nespokojná a hlavne vystresovaná, takže mohlo to vplývať aj na Tomáška. Pamätám sa ako sa Tomik tešil, keď som prišla z práce a začala ho kojiť. Nevedel či sa ma smiať až to prechádzalo do plaču, až kým nedostal mliečko. Už teraz ma tie spomienky bolia. Čo bude za pár rokov. Musím už konečne dostať odvahu.

je to ťažké rozhodnutie kedže máš skvelu prácu a plat.ale pokial sa tam necítiš dobre,pokial cítiš že to nieje to miesto kde by si mala teraz byť.....tak urob ako ti radí srdce.lebo tot o su naj časy čo sa týka detí,potom ked budu v puberte tak bude od nich radšej utekať 😉

ahoj,

aj ja som sa vzdala skvele platenej prace a uz sa ani nebudem môct vratit, stahovali sme sa do ineho mesta,no neviem si predstavit, ze by som od takeho maleho babatenka mala vratit do prace.Ak nie si nutena pracovat kôli peniazom rob tak ako ti kaze srdiecko.Nikdy v zivote sa ani jeden den zo zivota tvojho synceka nevrati a mozno by si raz lutovala co vsetko si zmeskala.Ja si hovorim ze karieru teraz robi manzel a na mna pride rad ked deti trosku odrastu.Je sice pravda ze mi doma obcas hrabe,uz som na MD 4 roky,no stale ked sa zacenm zaoberat myslienkou ist spät do prace,vyhra moznost ostat doma .Este sa narobim táááákto vela a ani sa nenazdam a kamosi budu pre mojich drobcov dôlezitejsi ako ja 😠 . A tak si uzivam tulkanie a mojkanie a vsetky tie uslintane pusy 😵 .
Drzim palce aby si nasla odvahu urobit to, co ti hovori srdce.

Timea
chcem ti len povedať, že vždy daj na svoje pocity!! Jasné, že je správne to čo cítiš ty 🙂.. Podľa mňa o tom, že nie si vnútorne stotožnená s vaším stavom svedčia aj tvoje choroby. Lebo podvedome chceš byť doma, trápiš sa, si nešťastná. Vo vnútri, v srdiečku, vieš čo je správne. Držím palčeky.

Timea
patrím, k tým mamičkám čo ostali doma. Mala som ísť do práce, keď mala mala 10 mesiacov, plakala som, tlačili z práce, máme tiež hypotéku.
Kedže som malú kojila, bola tiež na mňa citovo viazaná, bála sa tiež cudzích ľudí, museli sme to riešiť inak.
1. refinancovať - spĺatiť úver novým úverom, máme nižšiu splátku a tiež nižší úrok. Účel úveru sme mali vyplatenie starého úveru a prerábka bytu.
2. manžel začal pracovaťna ďalší konzultant, sám vyriešil situáciu, rád to robí, dokonca chce opustiť prácu na celý úvazok.
Plusy toho:
nádherný pocit s dieťaťom, prestala som byť perfekcionista
Mínusy toho:
manžel nebol takmer doma, stratila som prác. postup budem začínať odznova, po 2 a pol roku som zabudla aj z časti hovoriť cudzí jazyk, nemám takú odvahu púšťať sa do nových vecí

Dcéra má 2roky je odvážna, teraz má obdobie, keď si žiada spoločnosť iných ĺudí, a ja sa pripravujém do práce.

iný pohľad: Sestra má dcéru, od 1 mesiačika ju chovala babka, má teraz 12 rokov, od 2 rokov bola v škôlke,veľmi šikovná, spoločenská, priateľská, nemá žiadne traumy, a babka s dedkom to hodnotia ako najlepšia vnučka, nebola premaznaná, vzdorovitá. Sestra je aj teraz pracovne vyťažená a dobre zaplatená . Ľúbi mamu, keď príde domov spolu bláznili, to babka nerobila, celkovo to dieťa bolo pripútané tiež.
Moja dcéra je iná povaha, a ja som iná povaha ako moja sestra, oveľa komplikovanejšie, takže záleží od povahy dieťaťa.
ďalší pohľad: na hodnotnú stravu dieťaťa tiež potrebuješ financie, a mať stres z toho, že nemať za čo to kúpiť, jje tiež pohľad.

Tiež také malé dieťa má 2 spánky, dobré by bolo spánok rozložiť tak, keď príde mama, aby nespinkalo a babku preč a plne venovať sa dieťaťu, už by som asi moc neupratovala a neriadila,keby som chodila do práce.

Prajem ti, aby si sa rozhodla podľa svojeho rozumu a citu. papa

Baby každým vaším názorom ma posúvate vpred. Cítim sa omnoho lepšie, začínam prepočítavať peniaze, nie o koľko prídem, ale koľko nám ešte zostane 😎 a že možno niečo málo sa aj ušetri i keď budem na rodičovskej. Mám k tomu oveľa pozitívnejší prístup. Doteraz som sa cítila ako jediná na planéte,ktorá rieši tento problém. No teraz vidím, že vy ste to zvládli a dokázali dokonca s predstihom, lebo ste od drobcov ani neodišli.Navonok sa už mesiace správam ako tvrdý realista no vo vnútri ma to hlodalo čoraz viac.
Hruskakiku -to s tou sestrou-to máš pravdu - viem o mnohých prípadoch - možno potrebujem Tomáška viac ja ako on vôbec potrebuje mňa 😉
No smola je aj tá, že babka chodí k nám na týždňovky, lebo nebývame v jednom meste. A Tomi ju vidí stále a sme sami len keď sme von a to je málo.
Daduche - Tie uslintané pusy sú fakt na nezaplatenie. 😵
Keď mi skončí marodka, tak budem riešiť a dám vedieť , veď ste mi venovali svoj čas aj kúsok skúsenosti z vášho života

Timea, chcem ti len napísať, že poznám pár báb, ktoré sa z práce vrátili späť k drobcom, lebo ich detičkám čas bez maminky nerobil dobre 😉

ja mam 2 deti ,pri prvom som bola celu matersku doma a pri druhom som mala pocit ,ze musim aj ja prispiet do domacnosti ,ale povedala som si ,ze neznesiem byt bez maleho tak som s nim este stale doma ako s prvou tak aj snim budem tolko ako s malou a neukratim sa o tie chvile s nim,lebo potom pojde do skolky a nebudem s nim pol dna takze.... nenadarmo sa hovori ,ze chlapi maju zarabat a zeny byt doma s detmi,cely zivot budeme musiet pracovat,ale deti nepockaju deti rastu,tak kym sa da budme s detmi 🙂

ja sice pracujem 4hod denne ale vecer od 6 do 10 ,ale mam cely den byt s detmi,a vecer prebera stafetu manzel