Postoj k psychiatricky liečenému človeku
Dobrý deň. Prosím,aký máte postoj k ľuďom,ktorí sa liečia na psychiatr.diagnozu? Konkrétne depresívny syndróm. Ide o osobu liečenú. Ono na prvý pohľad nie je nič vidno. Osôbka je príjemná,citovo založená. Ataky sú v domácom prostredí, niekedy dni strávené prevažne v posteli a ničnerobim. Ide o VŠ vzdelanú empatickú osobu.V práci nikdy problémy neboli,pretože je to aj clovek zodpovedný s vysokou mierou " tzv.premahania sa" , na vlastný úkor asi casto. Nekonfliktná. Momentálne čiastočný ID. Ale by ma zaujímalo,či sa dá reálne nájsť prácu,možno aj na polov.uväzok. Prosím,najmä tie,čo ste zamestnavateľky. Ak by ste sa dozvedeli dôvod ID,( aj keď by to nemalo byť), odradilo by vás to pri prípadnom zamestnaní takéhoto človeka? Či by ste skúsili a uvidí sa? Či skôr dáte prednosť inému uchádzačovi. Ďakujem krásne za úprimný názor.
Ide o teba?to je práve typ, ktorý často ide za hranice svojich síl a vyhori , ochorie.Pokym nezmení to “premahanie sa, a priveľa zodpovednosti bude sa to stavať stále v každej praci.Je tam asi aj perfekcionizmus.A k otázke píšeš, že v práci vždy splnil čo bolo treba, tak nie je dôvod na takého človeka pozerať cez prsty.
Veľa ľudí na seba kladie veľké požiadavky aj spoločnosť..ak je dobre nastavená liečba nemalo by sa stavať, že prežije deň v posteli ničnerobenim.
Chodís k psychologicke?ale ešte prejde veľa času, kým spoločnosť nebude na takých ľudí pozerať ako slabých, ale ten čo sa večer opije, či zhulaka rodinu, kolegov v práci je ok
@zojazoja ide o človeka,ktorý pracoval s ľuďmi. Položili ho rodinné nešťastia a traumy. Nie práca.
@luccija nejde o mňa. Ako som písala,v práci žiadne problémy. Skôr ho práca napĺňala. Rodinné traumy tam boli v hre.
on je rozdiel medzi depresiou a depresiou. Moze byt depresia ako choroba a moze byt depresia ako reakcia na nieco, napriklad na traumu. Problem je, ze takato choroba "sa nevidi". To nie je ako zlomena noha a ludia casto pozeraju cez prsty, ved vymysla. Navyse, moj osobny nazor, kedze som niekoho takeho sprevadzala dlhsie, casto je problem, ze ked sa premozu a nasadia masku, tak potom pride druha strana mince a padnu hlboko. Takze to sa neda posudit. Su ludia s dobre nastavenou liecbou, ktori funguju normalne a ini, kde to je sezonne a ako na hojdacke
ak uz je tam ID tak to nie je lahka depresia podla mna zavisi od prace tlakov v nej stresu a pod sam clovek by si mal zvazit ci je schopny a samozrejme aj zamestnavatel vie aka je to praca a ak sa pracuje pod tlakom tak potom skor nie
Áno,takže z tej opačnej strany to chápem tak,že predsudky určité sú a asi vždy budú. Ďakujem.
to nie su predsudky ale su typy prac a oblasti kde musi byt clovek psychicky odolny to iste mas aj vo fyzickej oblasti neposles 50 kg zenu kopat kanal ci farat do bane 😉
Ja nemam predsudky, ale skusenost ako kolegyna.
Neslo ale o depresie ale o bipolarnu poruchu.
Tolko problemov a zla medzi ludmi co ta osoba narobila, hrozne. A to mala troje lieky a chodila pravidelne k psychiatrovi. Este aj svojho psycho manzela do toho zapojila.
@mamina7070 lenže ten človek pracoval s ľuďmi,čiže musel byť v práci akosi psychicky odolný. Tam to zvládal na 1*. Roky rokúce. Doma len bol a je problém. Len rodina vie. Nik iný. Tak neviem,no. Áno. Je to ošemetné teda. Akoby bolo domáce prostredie ten hlavný stresor.
Postoj k ľudom s psychiatrickou diagnózou mám empatický, a hlavne veľmi trpezlivý. Moja najbližšia kamarátka má bipolárnu poruchu (po starom mánio-depresívna), poznám ju veľmi dobre, jej stavy. Aj keď je stabilizovaná, neviem si predstaviť, že by chodila do zamestnania, akéhokoľvek. Zastreté myslenie, vyhodnotenie situácie...Tiež má VŠ, ovláda 4 svetové jazyky, inteligentná... Druhá známa ma schizofréniu. Mladé žieňa, milá, pracovitá. Pracovala v kaviarni, nie veľmi frekventovanej. Bola veľmi rada, že má prácu. Keď sa jej zhoršil stav, vedela to vyhodnotiť, povedala, že sa necíti dobre, dala sa hospitalizovať. Bola dlhodobo PN. Majiteľ to akceptoval, kým čerpal dotácie na sociálny podnik. Potom bye bye. Krutá realita. Ešte poznám učiteľa na súkromnej škole so schizofréniou. Fajn týpek. Nikdy by som nepovedala, že má túto dg. Obdivujem toho chlapa, má naročnú prácu. Zrejme má dobrú medikáciu, manažment pacienta, možno nemá závažné stavy... Suseda z detstva, 2 VŠ, silná posttrauma, sebapoškodzovanie v puberte, v dospelosti úzkostno-depresívna porucha, sociálna fóbia. Pracovala v administratívne, striedala to s PN a nezamestnanosťou. Život ako na hojdačke, ale zas aj jej nesprávny režim. Špekulácie s liekmi, samostatné vynechávanie, rola obete... Po 20 rokoch asi pochopila, že to takto nepôjde, zmenila prístup a má veľmi dobré obdobie.
Píšeš o osobe, že niekedy preleží celé dni v posteli. Tieto stavy (pri psych. diagnózach) sú niekedy nevyspytateľné. Možno to zamestnávateľov odrádza. Druhým faktom je postoj spoločnosti, stigma, strach, predsudky. Ďalším faktom je stav pracovného trhu, politika zamestnanosti, nevytvorené podmienky... Celé zle. Ak sa môžem opýtať, ako dlho dotyčný trpí, lieči sa, navštevuje psychoterapiu, svojpomocnú skupinu, nejaké OZ? Kedy má svetlé chvíle, čo to ovplyvňuje? Možno tu by sa mohol odraziť, posunúť ďalej, načerpať inšpiráciu realizácie, možno v úplne inej oblasti. Neviem, ako a kde pracoval s ľuďmi (tlak, náročnosť, vyčerpanie), treba si ustrážiť aj túto stránku pred syndrómom vyhorenia, spasiteľským komplexom, martýrstvom. Najlepšie odbornou supervíziou. Ak ho položili rodinné nešťastia a traumy odporúčam EMDR terapiu. Zároveň aj ponúknuť pozitívne vzory. Napr. Richard Muller, Marek Vašut (ten bol na tom fakt že zle a roky...) Počúvala som s ním dávno pekný rozhovor, kde sa ho fanúšikovia pýtali, ako sa dokázal vyliečiť z depresie. Odpovedal, že sa nedá dať optimálnu radu. Že to boli roky práce, šťastia na psychiatra, psychoterapeuta a jeho disciplíny. Že je ok, ale je to veľmi krehké... Takže? Aj tvoj kamoš môže byť o pár rokov niekde inde... Držím palce!
PS: áno, dala by som šancu...
http://www.emdr-sipe.sk/absolventi-vycvik-v-emd...
@zojazoja lenže ja mám pocit,čím viac dôležitých úloh má,tým je mu lepšie. Možno aj ten ID je zbytočný. Akoby zhoršoval situáciu,či čo.
pozri autorka ten clovek nema ID len tak, ten sa nedava len ta ambulantnu liecbu
a psychicky stav (tak ako fyzicky) ma svoju dynamiku co sa zvladalo predtym uz sa zvlada tazsie
osoba co dobre poznam tiez ako pises isla tobit sifera na dopravnu zdravotnu sluzbu a proste to neslo (zodpovednost, nutne dodrziavanie terminov casov praca s chorymi) tak siel robit inu pracu (ktoru zvlada) to nie je diskriminacia
@jamimo áno. Ďakujem za odbornú odpoveď k veci. Ono je to zložité. On sa v práci vždy držal. Doma to bývalo zle. Len mi príde,že od doby,čo bol priznaný čiastočný ID je to oveľa horšie. Akoby proste stratil ten pocit " užitočnosti",režim,či ako to nazvať. Ležanie v posteli samozrejme keď pracoval nebolo možné. Možno víkendy. Ale teraz som si všimla akoby výraznejšie " opustenie sa". No,neviem to opísať. Proste akoby paradoxne zhoršenie stavu,keď nie je v kolektíve. Neviem,no. Naozaj neviem,či to ochorením alebo situáciou,prostredím ( teda minimum ľudských kontaktov a tak)
a si si istá, že má depresiu? Ešte som nepočula o osobe, ktorej naložíš v práci v období depresie, tým sa má lepšie. 🤔Hotové Lurdy tá práca. Jedine v mánickej fáze= ľudia majú pocit, že zvládnu všetko, šialené životné tempo, nespia, nejedia, tvoria projekty svojho života, vypisujú na úrady, chcú sa súdiť, kandidujú v prezidentských voľbách...Ináč tomu nerozumiem...
@zojazoja nemá. Lebo blok predstavuje ten ID. Čiže pocit,že ak sa dozvedia dôvod ID,nezamestnaný,resp.prepustia. Chcel by pracovať na pol uväzku,v prípade,že bude prácu v pohode zvládať aj na celý. Ono to je aj poklesom životnej úrovne,teda nikdy nebola extra. Ale využil v podstate ako väčšina .Aj z toho veľký stres. Proste jedno s druhým to je.
@jamimo tak to ja neviem. Dr.ho tak diagnostikovala a vedie.
ak máš tento pocit, že sa cíti nepotrebný a ubíja to jeho životnú energiu, že má problém prijať "nálepku invalida" dá sa s tým krásne pracovať v psychoterapii, napr. aj Rogeriánskym prístupom, zameraným na človeka klienta. Samozrejme, že psychológ to za neho nevyrieši, bude ho sprevádzať v pomoci k svojpomoci. Pre ilustráciu...
https://vhlave.sk/psychoterapia/pristup-zameran...
https://dennikn.sk/blog/2499611/ako-byt-sam-sebou/
@jamimo 🙂ďakujem.
rado sa stalo...
sak ale nech si najde pracu primeranu svojmu stavu a chorobe 😉
Preco dotycny odisiel z prace ked sa mu v nej darilo a choroba sa neprejavovala? Ak to robi problemy fakt iba doma tak nech sa normalne zamestna a vyskusa to. Zoberme si kolko teenagerov ma teraz depresie a uzkostne stavy. Normalne chodia do skoly, robia si gymnazia, planuju vysoku. Predpokladam, ze planuju pracovat a neviem ci sa to vzdy oznamuje zamestnavatelovi, tieto psychicke tazkosti, nemam skusenost.
@namornicka kvôli opatrovaniu a doopatrovaniu člena rodiny.
@mamina7070 mal takú,v pohode. Ale kvôli rodinnej situácii odišiel. A až potom mu bol priznaný čiastočný ID. A teraz sú tam pocity akoby hanby a menejcennosti. Neviem to presne opísať,ani vyjadriť. Ale tak to vidím.
ahoj nechapem preco sa hanbis anonymne napisat ze mas depresiu...musis skusit najst pracu, inak to nezistis
Keď bol roky dobrý v práci samozrejme, že má teraz pocit neuzitocnosti a cíti sa márne.Su ľudia čo musia mať v práci naložené, lebo len vtedy sa cítia výkonne a užitočne.Nic iné pomaly pre nich nemá zmysel taký workoholizmus.Z casti to je výchovou iba, keď deti podávajú výkon dobre známky, krúžky sú chvalené rodicom a dobre deti a potom celý život to isté hľadajú v práci
On dostal nálepku, že má ID a už nemusí nič a chcel by ..to isté aj dochodci pokým majú režim práca, ....fungujú prídu do dôchodku a za 2*3 r sú z nich "starci" čo nič nemusia a nechce sa im.
A niekedy sa mi zdá, že psychiatri dávajú tie dg všetkým rovnaké možno vyhorel...
Moja kamarátka ma mamu s bipolárnou chvíľu dobre, chvíľu zle...dlhé roky podnikala to dopadlo zle spoločník ju vytuneloval v 55 r prišlo o to čomu sa roky venovala ...potom bola 5 r doma narodilo sa vnúča venovala sa tomu ožila, lebo mala náplň dňa...dnes učí na škole na pol uvazok aj predtým bola pedadog písala učebnice a je oveľa viac v poriadku.Clovek musí mať náplň dňa pocit užitočnosti..
@teleskop nejde o mňa.
@luccija tiež tak myslím. A stále má ta pani ID? Zamestnali ju v pohode v školstve?
To je rôzne. Záleží od pracovnej náplní. Poznám ľudí osobne co sú so psychiatrickej diagnózou na ID a robia napríklad v práčovni. No a napríklad nás v práci by nezvládla určite osoba s takouto diagnózou pracovať ani na polovičný.