Pokoj v duši a zbavenie sa hnevu.

@veronikaszabova si ma nepochopila... ja ho nechcem spať, ale cítim hnev, proste neželám mu nič dobré..., hocikedy ked si spomeniem tak ma zožiera hnev... jasné že som mala aj mam priatela...

@veronikaszabova Proste chcem sa prestať hnevať ale nedokážem to.. prešlo dosť rokov, on sa mi od vtedy nikdy neozval, ani sa mi neospravdlnil, nezachoval sa férovo voči mne a mna strašne štve ak viem o tom, že je s nou šťastný, neviem mu odpustiť ako mi ublížil.Proste potrebujem pre svoj pokoj prestať sa hnevať ale neviem ako to mam spraviť.

Odporucam ist ku psychologicke, sama si s tym neporadis ked 6 rokov ta to takto zoziera.

Ja som pochopila, ze ho nechces spat...
Skus niekoho vyhladat, s kym sa o tom porozpravas.

asi ti nebol "súdený ked toto urobil. Ak by tak veľmi chcel, mohol sa mu vzoprieť a nenechať sa manipulovať. Škoda, že si mu to nemohla nikdy povedať, možno to by ti pomohlo. Určite to nie je jednoduché, ale kasli sa na neho, ak máš priateľa, tak si užívajte. Ak budeš stále na neho myslieť, ty sama nikdy nebudeš šťastná. A potom, karma ... Moja kamoska tak priala svojmu bývalému len to najhoršie, aaa veru, zrazilo ju auto🙄 - nastastie len nohu mala zlomenú, ale aj tak, ja by som druhému nedokázala priať zle, nech sa to neobrati proti mne. Radšej si pomysli, že však možno aj jemu sa to raz vráti, aj s úrokami ☺

@veronikaszabova mne sa to zda tiez zvlastne. 6 rokov je teda fakt dost vela, ak este tvrdi, ze uz o neho nema zaujem.

akoze mne sa nieco podobne stalo neraz, ale preco by som mala robit zle sebe? nikomu inemu totiz svojim hnevom neskodis, len sebe samej

Je take pravidlo, ze ked mi neodpustime, ani Boh nam neodpusti . A trebárs si vezmi za cely zivot nikdy si nikomu neublizila? Nikdy si nikomu nekrivdila? Mas absolutne čisté svedomie vo všetkom? Nežije niekde človek, ktorý je na teba nahnevaný a praje ti zlé? Lebo určite by si si priala, aby ti všetci odpustili a všetci ťa mali radi. Vieš, ak ťa to tak strašne zožiera, ked ho stretneš, povedz mu, že ža strašne zranil, že mu to nedokážeš odpustiť, a on by sa mal aspoň ospravedlniť, ked už nič iné.

Dievčatá ja sa snažim ale proste neviem to sama dať. Ja nechcem nikomu nič zlé priat, ale proste ten hnev čo je vo mne voči nemu ...

Si veriaca? Chod na spoved a povedz to takto, ako si to povedala nam a farar sa bude za teba modlit a povie ti par múdrych slov k tomu,

Potrebuješ urobiť nejaké "gesto", ktoré to celé uzavrie. Je to normálne, že keď človek nemá niečo uzavreté, tak ho to zožiera. Gesto môže byť napr. to, že mu to povieš, ako ti ublížil. Možno to nemusí byť priamo z očí do očí, ale možno áno. Možno by tym gestom mohol byť rituál - akýkoľvek si vymyslis, napr. spalis nejakú jeho vec, fotku, alebo aj to, čo by si mu chcela povedať, dáš na papier a ten zničis. Proste čokoľvek, čo bude mať jasnú formu konca pre teba. Kľudne aj ta spoveď.. Hocičo, čo má význam pre teba, ako uzatvorenie.

No...v prvom rade-mas sa preco hnevat,dajme tomu,to nespochybnuj,ved inak by si sa nehnevala.🙂Podla mna je fajn,ze chces odpustit-tak to urob. Ty si v zivote urobila urcite veci,ktore niekomu ublizili,Ty mozno ani tiez nevies,ako velmi.Za druhe: niektore veci sa deju pre nieco.nebol to ten pravy,ked Ta opustil a tes sa z toho,ze ste nemali uz spolu dieta alebo tak.Ze sa vlastne dobre stalo a spravne veci k nam pridu v spravny cas.Ak ani toto Ti nepomoze,tak odporucam tiez tu spoved a knazi vedia tiez poradit.🙂

Strata ma 5 faz: Popieranie, hnev, hľadanie vinnika, depresia, prijatie. Zasekla si sa vo faze hnevu, mozno aj hladanie vinnika - lebo ho vidis v priatelovi a jeho priatelovi... A pritom, za svoje pocity sme zodpovedni iba my sami. To co potrebujes, je prejst do dalsej fazy - oplakat tu stratu, odsmutit si ju, pretoze potom odpustis. Mozno takto: Najdi si n romantickych filmov nakukaj si ich a oplac, ze nikdy si do tej fazy z priatelom neprisla. Oplac svoje sklamanie, odpusti mu. Ak mas niekoho rada, tak napriek tomu, ze nie je s tebou, neprajes mu nic zle. Laska je ako vtaca, nevie byt v klietke: otvoris mu dvierka a ono odleti. Skus sa na to pozriet inak, spomen si na krajsie chvile ako rozchod a podakuj sa v duchu za ne. Kazdy krat, ked by sa k tebe vkradal hnev, zacni v duchu dakovat za pekne chvile, co ste spolu zazili. Ak sme vdacni, citime lasku. Ak citime lasku, vieme otvorit vtacatu dierka a nechat ho odletiet. Odpustime, ze sa nevrati. Ja si naozaj myslim, ze odpustit dokazeme, len ak citime vdaku a lasku. Ak nemame na ostatnych okolo nas premrstene ocakavania, ze oni su zodpovedni za vsetko a my nie.... Stale je zranene tvoje ego? Ze teba opustili, tebe sa neospravedlnili... vsetci okolo su ti zli, zda sa ti, ze to znizilo tvoju hodnotu. Neznizilo, mas predsa novy vzah, noveho priatela. Venuj sa mu dostatocne, rozmaznavaj ho svojou laskou, sprav vsetko preto, aby si bola stastna. Sprav si taku lasku, aku si vzdy chcela zazit, chod do nej naplno a davaj. A nic za to neocakavaj 🙂 ... Najdi si knizku Truchleni od Verena Kast - ta je sice o strate - smrti - blizkeho cloveka, ale je presne o tych fazach smutku, o tom, ze ked sa v niektorej z nich zaseknes, co robit...

Ty si ako môj ex, 10 rokov ma nenávidí koli rozchodu, pritom som mu absolútne nič zlé nespravila.
Prepáč ale celý ten tvoj popis rozchodu je zvláštny. Celá storka o kamošovi co ta nemal rád a našiel mu babu.... Za rozpad vášho vzťahu môžete vy dvaja, aj keď to nechceš vidieť. Tak sa zamiloval do druhej. Tak bol posraty sa s tebou normálne rozísť. No a čo. Jeho malost a ubohost. Ale 6 rokov ho za to nenávidieť?
Nenávidela by si ho menej keby sa s tebou rozide ináč? Alebo keby to ťahá s vami obidvoma a prídeš na to? Za ktorý z týchto scenarov by si ho nenávidela menej? Ľudia su schopný spraviť si navzájom toľko svinstiev že to co ti spravil ex je slabý odvar
Podľa mna toto je na psychológa, normálne sa skúsiť o tom porozprávať s nejakým odborníkom keď si sama nevieš pomoct. Zbytočne sa machas dookola v tom istom bahne minulosti.

Mala by si si nájsť nového a lepšieho partnera a tvoj hnev sa zmení na vďačnosť, že to dopadlo tak ako to dopadlo a vytvoril ti priestor pre lepší život. Tiež som bola nahnevaná na bývalého, ktorého som síce opustila ja, ale on sa nechcel vzdať a nakoniec si do mesiaca do našej postele dovliekol druhú a do roka sa s ňou oženil. Tiež som mala pocit hnevu a toho, že to nie je uzavreté, ale potom som spoznala môjho terajšieho partnera, ktorý je dobrý, inteligentný, solventný, milujúci, dal mi všetko, čo ten bývalý nie a je tiež milujúcim otcom nášho synčeka. A môj bývalý? Je z neho zatrpknutý invalid, ktorý terorizuje zdravotnícky personál v nemocnici 😉

Ja by som sa mu postavila zoči voči. Pozvi ho na kávu a tam to na neho vyvaľ. Podľa mňa ani netuší ako ťa zranil. Nemusíš mu nič vytýkať, len mu povedz o svojich pocitoch, pretože to je neuzavreté. On sa zbalil, odišiel, nič nevysvetlil a ty si nedostala vysvetlenie, tú povestnú bodku. Tá ti chýba, aby si to uzatvorila navždy. Preto si nevraživá.... Listy ani maily, telefonáty to neriešia. Iba postavenie sa tomu čelom z očí do očí....

Ber to tak, že svojím odchodom ti urobil dobrú službu, načo by ti bol chlap, ktorý dá viac na názor nejakého kamaráta, ktorý hneď, ako má príležitosť, zbali druhu ženu?ozsj bol taky super, taky vrah plný, lásky a dôvery ste mali? Alebo len si to nahováras? Lebo pri prvom probleme on sa ukázal ako slaboch, dal sa manipulovať. Ok, možno by nenašiel inú, bol by s tebou a o pár rokov by ste sa, rozišli aj tak, lebo by prišiel iný problém (práca, bývanie, dieťa, a podobne). On mi príde ako taký nevyzrety chlapček, ktorý určite extra lásku k tebe necítil.stsle si opakuj, že tak to je lepšie a tak to malo byt. Lebo inak pre žiješ celý život v zlosti,hneve, zatrpknes a už naozaj nijaký chlap nebude stáť o zamračenu zenu, ktorá sa zahrabala vo vlastnej nenávisti.

@childuska to nemusí byť vždy dobre. Aj keby jej povedal, tak čo? Ze ju nemiloval, že viac veril kamarátovi, že mu iná poplietla hlavu? Len to viac ju zraní, keď zoči voči bude počuť, že mu bola úplne ľahostajná, a bude ho nenávidiet ešte viac. Lebo ak by ju miloval, kamarát by mu mohol aj Pamelu Anderson doviesť 🙂. Niektoré veci skrátka sa vysvetliť nedajú.

ano, tiez myslim, ze budes rada, ze to "vyriesil" on - ked raz budes stastna s niekym inym, vtedy si uvedomis, ze by si s nim nikdy nebola, nebyt vtedy toho rozchodu. takto sa zbytocne trapis, robi to zle iba tebe samej. ale je dobre, ze s tym chces prestat.
suhlasim s nazormi vyssie, ze pomaha, ak si spomenies na tie pekne chvile a jeho dobre vlastnosti, lebo ako clovek urcite nebol zly. nechal sa ovplyvnit kamaratom, ktory mu opisoval lakavy svet nezavaznosti a sebectva. treba mu odpustit zlyhanie, mozno bol naivny, alebo nemal dost sebavedomia postavit sa za svoj vztah a nechcel sa citit "trapne", ze je verny iba jednej. nedokazal tomu kamaratovi mozno odporovat a dopadlo to takto, urobil velku chybu, zrejme mal otupene zmysly. no teraz je to uz minulost, zivot ide dalej. aj ten tvoj by mal ist.
dolezite je, ze si sa rozhodla s tym trapenim skoncovat. som veriaca, odporucam uprimnu modlitbu, velmi pomaha adoracia pre Sviatostou oltarnou a spoved.
ak nie si veriaca, spomen si na dobro, ktore vo vas vzdy bolo a ktore vo vas stale je, nedovol zlu rozozrat ta zaziva. skus sa zamysliet a sustredit a predstav si seba o rok alebo o pat rokov. este stale budes citit rovnaku nenavist? chces to? najdi si nieco, co zamestna tvoje myslienky, nieco, co bude "krasne", dobre a tomu sa venuj. pozri sa okolo seba, chod do prirody, navstiv niekoho, kto ma napriklad psa a hladkaj ho, vysivaj alebo maluj, pracuj v zahradke, rob jednoducho vela krasnych veci.
moja kamaratka ma mamu, ktora sa rozviedla pred skoro 25 rokmi. u nich doma je vsak stale peklo, ta mama sa z toho nevyhrabala, byvaleho muza strasne nenavidi, kazdy den o nom rozprava nenavistne, rozhadala celu rodinu, jej dcera sa dokonca niekolkokrat zlozila aj pokusila o samovrazdu. dcera (kamaratka) ma teraz 35. "Pomohlo" jej az odist robit do zahranicia, kde chcela zit vlastny zivot. No narazila na sebeckeho idiota "umelca", zobrali sa, vratili sa na SK ked otehotnela. dieta malo iba 6 mesiacov, ked si nasiel 50 rocnu priatelku. mama kamaratky z toho urobila peklo, kamaratka sa opat zlozila a zlozena zije uz 6 rokov. robi to, co robila aj jej mama, kazdy den nenavidi, place, ma depresie, chce zomriet. je opat zavisla od pomoci mamy, lebo 6 rokov nepracuje a nema prijem.mama svoju nenavist prenasa opat na nu a nasobi ju este aj nenavistou k tomu zaťovi a jeho rodine.ani to nejdem rozpisovat. kamaratka je psychicka troska, rozbili sa jej vsetky priatelstva, lebo o svojom trapeni rozpravala vsetkym naokolo dokola a dokola a nepomahalo nic, vsetci z nej uz boli chori, stala sa z nej negativistka ukrivdena, zzila sa s poziciou obete. ja som sa ju snazila cele roky povzbudzovat, pomahat. ale nestacilo nic z toho, nakoniec sa uz nemala s kym hadat, tak zacala utocit na mna. a ked som jej povedala, ze som cele roky stala pri nej, tak vysvitlo, ze ona uz ani nedokaze citit vdaku za nic, lebo to jej utrpenie ju uz proste spaluje, ona uz nie je schopna nicoho, snad iba nenavisti a sebalutosti. kedysi mala rada zivotopisy svatych, ale postupom casu jej vsetci svati uz liezli na nervy, na kazdom jej nieco vadilo. proste ona sa uz zacala citit jedina moralna a spravna a vsetci okolo uz boli zli a manipulativni, najmanipulativnejsi sa jej dokonca stali ti svatci z knih.
strasne sa mi nepacilo, co jej urobil. ale on teraz nakoniec zije harmonicky, ma svojho syna rad, berie si ho k sebe. urobil strasnu chybu, rozbil rodinu, ale to uz bolo pred 6 rokmi, uz ma iny zivot, zije daleko, ma pracu, o syna sa podla rozpisu stara. ten jeho odchod bol nespravodlivy voci jeho zene, ktoru opustil, ale nenavist nic za tych 6 rokov nevyriesila.
no je to hrozne, co ti poviem. nedovol, aby ta to zozralo. je riziko, ze ta to uplne pohlti, ochories zvonka aj zvnutra.
ako to vnima tvoje okolie? snazi sa ti niekto pomoct? mas oporu? ako fungujes s inymi ludmi?
kiezby sa ti podarilo z toho dostat, myslim na teba.

@janetinka27 horoirodny scenar.Tak toto uz je chore preboha!! Moja sestra tiez nadava na muza ako keby to bolo vcera a je tomu 20rokov nevie odpustat, vsak aj lekari dosvedčia, že pričina duševnych chorob a bolesti žaludka je z neodpustenia.Boli nejake 2 sestry slobodne dievky, co este v 70ke sa denno denne hadaju a podrypavaju a pred 20 rokmi si matka želala,l k narodeninam, aby sa uzmierili a oni nedokazali Smrt predo dvermi a v nenavisti a hadkach na dennom poriadku preboha! To ako clovek ma tolko problemov, ze neni cas roznyslat nad nenavistou a krivdami, vsetko odplavi čas.Ja tiež občas vybuchnem a potom iidem ďalej, boli časy ked som odpúšťala ĺahko do 2 minút a to boli krásne časy
Ako som sa pohádala, tak i uzmierila

@karolinakr ano, odpustat treba najma vo vlastnom zaujme. lebo cloveka to zozerie. treba to rozdychat, poplakat si, ale "za mrakmi je moje milovane slnko". jednoducho sa clovek nemoze zlozit az do uplnej beznadeje, lebo znici sam seba. je to smutne, kazdy z nas prezil uz krivdy, sklamania. ja aj autorke zelam, aby sa z toho dostala, odpustila a isla dalej a bola stastna. zivot je kratky, kazda chvila je jedinecna a neda sa zopakovat. kazdy den prezity v nenavisti je ako den prezity v temnom vazeni.
autorka, nenavist, neodpustenie, to je klamstvo, ktore pocuvame, ktoremu verime. nenavist ti nepovie pravdu, lebo zastiera nase zmysly aj rozum. hladaj cestu z toho von.

zazila som takmer na vlas rovnaku vec a tiez citim aj po rokoch hnev. nezozieram sa tym a nepremyslam nad tym kazdy den a nemyslim, ze mi treba psychologa ani, ze mi to nejakym sposobom narusa zivot. podla mna je normalne, ze ked si spomenies na cloveka, co ta zranil, ze si nahnevana... a odpustit mu? preco by som mala. ja sa mu odpustit nechystam, nie som ziadna matka tereza. beriem to ako moju sucast, moju minulost.. momentalne som velmi stastna, mam krasnu rodinku, lubim ich.. a ten clovek nech si zije svoj zivot, co najdalej odo mna..

v prvom rade by si si mala uvedomiť, že tým, že sa na neho hneváš ubližuješ akurát tak sebe a nikomu inému, takže pre svoj pokoj by si to mala nechať tak, teba čaká niečo lepšie a prídeš časom na to, že sa ti dobre stalo 🙂

Evidentne sa silno dotkol tvojho ega. Tam by si asi mala začať. U seba. Triznis samu seba lebo sa ti niespravedlnil, nevysvetlil, ... atď. Tak sa nad tým zamysli, či nie je načase niečo zmeniť. Napr. Jemu odpustiť a seba začať mať radšej

Takéto stavy zhrýzajú dušu - ako to malo byť a nebolo, prečo ten a ten tak povedal, hento urobil a neurobil. A človek si to všetko nesie so sobou ako taký batoh, ktorý ho ťaží a nedovolí mu normálne žiť svoj život v prítomnosti. Možno je dobré uvedomiť si, že my pozemskí červíci robíme chyby. Veľakrát sa rozhodneme zle, sme sebeckí, nedomyslíme veci.. Všeličo na nás dolieha v čase, keď sa rozhodujeme, rôzne okolnosti, túžby. Možno bol Tvoj priateľ zbabelý. V niečom ho ovplyvnil kamarát, v niečom možno túžba po novej frajerke. Vo svojej zbabelosti riešil príjemnejšie veci a rozhovor s tebou možno odkladal, až uvážil, že už ani nie je potrebný. Skrátka, v danej situácii sa zachoval ako slabošsky. Nechaj ho odísť od seba, zachoval sa tak, ako vedel. Dopraj mu, nech je v živote spokojný. Aj sebe odpusti za to, ako si sa kedykoľvek v živote zachovala, ako si reagovala a čo si cítila. Tiež si sa zachovala tak, ako si v danej chvíli vedela. Skús ten batoh zložiť a ísť ďalej s tým, že toto bola časť Tvojho života, ktorá možno mala prebehnúť a je dobre, že sa udiala. Teraz je uzavretá a Ty s novými skúsenosťami, možno aj trošku odolnejšia ideš ďalej. Plánuj si svoju budúcnosť a teš sa na ňu, určite Ťa ešte veľa dobrého a pekného čaká 🙂