Pocity pred haváriou
Viem,pride Vam to zvlastne,ale zaujima ke pocity preziva clovek tesne pred zrazkou,co sa mu vyjavi v mysli,ake pocity preziva.Ja som mala havariu raz,taku lahkuale aj teraz ked si na to spomeniem,tak mi mraz prebehne telom a to som prezila,iba ruku som mala zlomenu.Viem iba to,ze ked som videla ako sa to auto k nam priblizuje,tak som citila miernu paniku a potom som sa prebrala az v nemocnici a nic ma nebolelo.Od toho soku som necitila ziadnu bolest a to som mala pohmozdenu ruku.
Mala som len jednu nehodu. Nabehli sme na zvodidlá a 4x nás otočilo. Dostali sme defekt a vodič to nezvládol. Nikomu sa nič našťastie nestalo. Ale nemala som žiadne pocity, akurát som sa pozrela na vodiča, povedala co robíš a už sme leteli. Skôr potom keď sme zastali tak keď som zistila ze nemám nič zlomené a viem sa hýbať ma chytila panika lebo sme mali v aute dym. Jedine na com so myslela bolo von von von. Dvere nešli otvoriť tak som vykopla okno. Keď sme sa dostali von tak sme zistili ze to je vlastne len prášok z airbagov 😅
No my sme mali nedávno haváriu. Chlap oproti zaspal a len len som sa vyhla čelnej zrážke ale do nášho auta nabúral bokom a takto sa po nás šuchol. Tesne pred tým viem že som reagovala len slovami "čo to robí" a stiahla odvrátiť tú zrážku, a v mysli som mala len to že hádam sa vyhnem. Nič iné mi ani hlavou nešlo. Skôr tesne po to bolo horšie lebo sme mali so sebou syna a tomu airbag udrel hlavu. Keď som zistila že sme všetci ok okrem auta tak prišiel šok. A dlho dlho trvá teraz ten rešpekt na ceste a človek už predvída aj nemožné.
V zime sme dostali šmyk a skotulali sa 20m dole strmým svahom. Jediné čo mi išlo hlavou bol strach, že som si zabila ročnú dcérku, ktorá sedela vzadu. 4x sme sa otočili na strechu a ako ho zázrakom sa nikomu nič nestalo.
Tesne pred nehodou ma napadlo len jedine-to muz zvladne vymanevrovat..nezvladol,narazili sme do stromu,ktory nas vymrstil a urobili sme s autom dve salta vo vzduchu..horsi bol ten pocit ked sme zostali uz stat..tie sekundy kym som zistila ze vsetci zijeme i ked sme zraneni,boli hrozne..ten strach,co ked to niekto neprezil ma ochromil…brrr
Raz som doslala smyk a naburala som do muriku😒 pocit ze ...do piiiiip. Druhy x, my zo zákruty oproti vybehlo auto,musela som brzdiť a ísť uplne za krajnicu. Bola som na začiatku 9.mesiaca tehotenstva, úplne mu vtedy stvrdlo brucho, veľmi som sa zľakla ale všetko mi došlo az doma. Tie chvíle pred som len robila automaticky brzda,a uhnúť sa.
@cicuca ❤️🍀 chvála Bohu, to muselo byť strašne
@dorothee 🍀❤️ hrozne čítať,nie to ešte zažiť
my sme mali havarku cca pred 11 rokmi ... dosli sme z UK a o 2 dni sme mali ist na dovolenku, este svagor mal odviezt svokrinu kamosku domov a potom nas domov (vsetci sme boli v aute) ... ja neviem, ale ja som plakala na zadnom sedadle ze tam ist nechcem... ja neviem ci som mala nejaku predtuchu... vobec netusim...
Bol vecer, uplne mini premavka, to druhe auto nezastavilo na stopke a vletelo do nas... nikomu nic sa nestalo... teda svokrina kamoska mala cosi s rukou ale kedze poznala toho co do nas vletel, nechcela mu robit problemy...
Svagrove auto bolo na totalku...
Ja som mala síce haváriu pred 4 rokmi. S dcérou som mala v ten deň absolvovať vyšetrenie na pľúcnom a na alergologii. Bol november ja v 7 mesiaci tehotenstva samozrejme do rána napadol prvý sneh a cestári nikde. Dostala som šmyk a len nás odhodilo do betónového múru. Cele auto bolo na totalku len dvere kde sedela dcéra nemali ani škrabanec. Už keď ma začalo točiť jedine načo som myslela bolo aby sme niekde už zastali ale ten pocit keď sme zastali a dcéra mi vzadu vrestala a plakala neprajem nikomu. nič sa jej nestalo zľakla sa a zosypali sa na ňu zadné skla z auta. Policajti neverili ze sme z tej fiatky vyliezli v pohode.
Od vtedy dcéra zacila chuda ešte jednu kolíziu s mužom keď stali na semafore na červenej a v plnej rýchlosti do nich zo zadu vrazil pan ktorý si otváral bagetu a nesustredil sa na cestu.
Nič, iba som sledovala celú situáciu a stihla som si dať ruky pred tvár. Podľa mňa pred tým človek na nič nemyslí a nič extra neprežíva, maximálne si kričí "doriti", alebo nejaké nadávky 😂 akurát tento týždeň som sa len len vyhla zrážke, auto nám nedalo prednosť, vodička nás podľa mňa ani nevidela a ja som len očami sledovala centimetre a hovorila som si "Uuuuuuuuuuu", tesne potom mi len hlavou prebehlo, že chce muž auto predať a toto by bol pekný ťukanec bočný...
Šla som o 23.00 tehotná z roboty autom. Na úzkej ceste, 4km od domu sa na mňa spoza zákruty vyrutilo auto. Poviem tak jak je, skoro som sa dosrala s prepáčením, blikala som, trubila a snažila sa ísť vo najviac nakraj. Bol to fakt moment, a myslela som že si dáme čelnú. Strhol naraz volant ale odbil mi nakoniec len spätné zrkadlo. Cela som sa klepala, revala som jak blázon. Keď si predstavím čo sa mohlo stať všetko …. 🥺 hovado nezastavil, ja som ostala stáť. Po chvíľke som sa trosku otriasla a došla s revom domov rýchlosťou asi 20km/hod ..
Šofér oproti idúceho auta sa rozhodol že bude na úzkej ceste v neprimeranej rýchlosti v BA predbiehať kamión.
Sedela som vzadu v strede, manžel šoféroval, jeho brat/môj švagor/ sedel ako spolujazdec.
Počula som len manželov hlas ako mi vraví: Mica chyť sa, toto nedáme.
Rozčapila som sa ako žaba, zaprela rukami a nohami kde sa dalo, zavrela oči a čakala. Náraz, hádzanie z boku na bok v aute, od manžela a švagra ku... a pi..
Zrazu hrobové ticho. Ja stále zatvorené oči. V tom švagor: brácho on zdrhá ko... . Otvorenie dverí na aute.
Otvorila som oči a manžel so švagrom boli preč z auta. Cesta úplne neprejazdná, auto čo do nás narazilo úplne ďaleko od nášho, podotýkam s odtrhnutým predným kolesom.
Švagor s manželom spolujazdca chytili. Šofér im zdrhol.
Narazilo do nás auto, ktoré bolo kradnuté a prevážalo drogy. Takže sme čakali nie len na policajtov ale aj na kriminálku a psovoda asi tak.
Na druhý deň som bola dobitá a modrá.
No a pocity? Žiadne, bola to rýchlovka. Človek si nestihne uvedomiť čo sa deje.
Do nas nabural celne ozraty hnup co nezvladol zakrutu. Pocity som nemala ziadne, len si pamatam ako som to vnimala ako v spomalenom filme. Bala som sa skor potom, lebo my sme boli dvaja, ich bolo viac, nikde nikoho a zacali riesit, nech to nenahlasime a tak. Nastastie si muz zachoval chladnu hlavu a hned zavolal policajtov. Nase auto skoncilo na totalku, nastastie poistovna co to preplatila a este aj vrak sa predal. Ten druhy skoncil s podmienkou, odobratym vodicakom a pokutou.
V tom momente nič. Až potom človek začne riešiť, čo všetko sa mohlo stať. Ja tak reagujem aj keď deťom sa niečo vážne stane, v tom momente absolútne žiadna emócia, až potom, keď tá nebezpečná situácia pominie, tak sa zosypem, rozplačem, alebo roztrasiem a sadnem a predýchavam a tak.
Ked nas otacalo v smyku tesne pred iducim kamionom, mala som pocit, ako keby sa vsetko spomalilo, pritom to trvalo par sekund, zevraj som vrieskala, na to sa moc nepamatam, nejakym zazrakom nas hodilo do priekopy a nikomu, ani autu sa nic nestalo….neuveritelne stastie sme mali
Keď sme vrazili do kopy snehu a hodilo nás do dost hlbokej priekopy tak len myšlienka na to nech konečne zastavíme. A potom (bola som spolujazdec na prednom sedadle) len som sa pozrela dozadu či sme všetci ok. Našťastie sme skončili na kolesách nie streche a bez zranení.
Ešte dodám že sme skončili v priekope kvôli tomu že nás jeden na luxusnom aute vytlačil z cesty nabok do tej kopy snehu, samozrejme že nezastal a nezaujímalo ho či sme ok, zbabelo ušiel.
Ja som mala silný pocit, že sa niečo ide stať, sedela som vzadu a normálne som sa schúlila do klbka, bolo to pár sekúnd a tuklo do nás auto Našťastie sa nič nestalo, brat stihol reagovať...len oprava auta.
Ja som sa nedávno vyhla čelnej zrážke, nie mojou vinou - auto obehovalo oproti mne, vybehlo spoza autobusu a tak tesne, že som musela strhnúť volant nabok, skoro do priekopy, lebo by bola čelná. Bola tam 70ka, takže neviem, ako by to dopadlo. A poviem to tak, že nemala som žiadne pocity, žiadne pretočenie celého života... Je to len záblesk, že odrazu sa auto zjaví pred vami, panika, človek je mimo. Pol dňa som to predýchavala, v aute som mala rodičov. Mama to predýchavala viac než ja. Vtedy mi prišli na rozum myšlienky, čo všetko sa mohlo stať. Obávam sa, že človek pred zrážkou nemá žiadne pocity a myšlienky na celý život :( V ten čas sa to nedá ani stihnúť...