Pocit zmeny v myslení

@7miriam77 ano, len ma to trapi ze sa uz neviem tesit a radovat ako kedysi. Vsetko analizujem a nad vsetkym uvazujem. Ach

ja si myslím, že človek sa mení na základe prežitého, skúseností, nadobudnutého... o sebe hovorím, že som zostarla, zmúdrela, zmenila postoje a priority. Život ma vycvičil, naučil. A to k veku patrí. Je iné mať 20 a svet pri nohách, mladosť pochabosť, ilúzie a zromantizované predstavy. Je iné mať 40-50, mať prežité, odžité, prebolené, zjazvené, životom, skúsenosťami nadobudnuté...Možno aj preto senior vo veku 80 rokov má v sebe pokoj, rozvahu, pokoru, stačí mu rozjímať, modliť sa, nepotrebuje drahé dary, rozmary. Poteší ho sýkorka na parapete.Vie, že čo ho do toho veku nezabilo, tak ho posilnilo, vie, že ak nejde o život, ide o H..., vie že život utiekol veľmi rýchlo a sme tu len krátko.

A potom nevieš zaspať. 🙂

@jamimo napisala si to krasne, velmi rozumne. Ako keby si vedela vo mne citat.

S vekom sa na určité veci dívame inak. Náš názor prešiel vývojom. Čo sa nám v 20tke zdalo ok, v 40tke už až tak neuznávame, ale chápeme... Všeličo prežijeme, ovplyvňujeme sa rôznymi ľuďmi, naberáme skúsenosti... Takže normálka, ako vyššie napísala aj iná komentátorka 🙂

@bellugia ano, no citim sa aj niekedy uz stara. Ako keby unavena uz zo zivota, zo vsetkeho na okolo. Ani ma nebavi chodit na kozmetiku, kadernicke, kupovat si oblecenie, proste som zistila, ze mi staci k zivotu malo, ze vobec nepotrebujem toho vela, aby som bola spokojna. Take asi cudne, neviem.

Áno ja analyzujem a riešim až nad normu
Som to ja ale nie je to vekom. Prežila som si depresie PSTD a istý druh úzkosti tak som len opatrná a nejdem do niečoho z čoho mám zlé pocity alebo to nie je pre mňa z každej strany dobre

Nie je to čudné len sa ti zmenili priority...ani ja nepotrebujem nové handry, kabelky ale nikdy som taká nebola..len si všímam na sebe, že už tak nepremýšľam nad vecami, netrápim sa, čo sa má stať sa stane...

Ja som na tom rovnako. Čim som staršia tým ma všetko viac a viac trápi. Koľko kŕat ked sa náhodou v noci prebudím a zrovna mám nejake starosti tak nemôžem už zaspať čo stale rozmýšlam. Mam 42 rokov a desím ma čo bude ked budem mať 60. To už budem fakt všetko riešiť.

@barborka2708 ano presne, toto jednoducho nieje dobre. Uvedomujem si, ze nemozem vsetko analizovat a premyslat do buducnosti, ze co ak, pretoze stat sa nieco moze ale aj nemusi. Chcela by som vratit cas a byt mladsia, vratit to ine myslenie, netrapit a nerozmyslat nad niektorymi vecami. Potom clovek prestava zit na plno.

Áno hlavne v postoji čo sa týka vzťahov, už nie som naivná a doverciva, ale to je všetko skúsenosťami by som povedala. Ale veľa ľudí má takúto celkovú zmenu myslenia hlavne keď už má deti. To mi aj kamošky povedali 😀

@elizabet173 tak to je super, ved ja tiez mam este vela planov, vela snov, ...urcite nejdem sedieť na zadku, no este som relativne mladá, ale proste premyslam uz o vsetkom inak ako predtým. No ono je pravda, ze aj materstvo zenu veľmi zmení. Človek ma zrazu za niekoho velku zodpovednosť, a to ho núti premýšľať inak. Ja som s tym vyrovnana, no tu zmenu si uvedomujem. Vsetkym prajem peknú nedelu 😘🍀

Tiez sa mi zmenilo myslenie, som vaznejsia, ustaranejsia, menej spontanna. Na druhej strane nemenila by som. V 20ke to sice bolo take volnejsie, menej starosti, ale zato som napriklad vkuse riesila, co si kto pomysli, ci som dost dobra, snazila som sa zapadnut medzi rovesnikov, kadecoho som sa bala.Neuspechy alebo rozchody mi vtedy prisli ako koniec sveta .Dnes si uz ovela viac vazim, kto som. A prave aj tie starosti a kriizy mi ukazali niektore moje silne stranky. Neuspechy viem brat s ovela vacsim nadhladom, v pohode znesiem kritiku...Som takto sppkojnejsia.

@barborka2708 v 60ke budes riesit toho ovela viac. Pribudnu ti zatovia, nevesty a vnucata. Takze budes riesit aj ich ci chces, alebo nie. Je to udel matiek. A na spanie budes brat lieky. Lebo v posteli sa najlepsie riesia veci. 😉

U mna je to naopak, co ma v 20ke trapilo nad tym dnes myknem plecom, som ovela vyrovnanejsia a nwtrapim sa tym co neviem zmenit. Robim rozhodnutia za seba a je mi jedno co si myslia druhi.

Ja som analyzovala vždy, v tom sa mi bohužiaľ moja povaha nezmenila.. budem mať 40 a stále sa zamýšľam a trápim aj nad vecami čo by som nemusela.. jediné čo sa umna zmenilo je, že si uvedomujem že to je zbytočne a kedysi som nad zbytočnostou nepremýšľala..

@elizabet173 tiež to mám tak,čím som starsia tým menej rozmýšľam nad vecami, ktoré nemozem zmeniť, v minulosti ma to trapilo, teraz to jednoducho prijímam

Vieš čo, áno, mením sa, prestávam byť taká radikálna vo veciach, nevidím už ten svet až tak čierno bielo ako kedysi. Prestala som používať slovíčka nikdy a vždy, lebo život ťa proste vie riadne prefackať. Som zhovievavejšia voči iným názorom, ak to nie sú vyslovene hlúposti a demagógia. V tom prípade sa radšej nevyjadrujem, nepotrebujem nikoho konfrontovať so "svojou praudou", ale kontakty obmedzujem na minimum. Nebičujem sa už za vlastné zlyhania, skôr sa snažím z nich poučiť. Snažím sa nezduť za každú kritiku, ale hľadať východisko, ktoré by bolo pre mňa znesiteľné a pre muža / šéfa / kolegov / deti dostatočné. Myslím si, že všetci sa neustále meníme, ale je len na nás, ktorým smerom. Čo ako spracujeme a čo si z toho do budúcna vezmeme a následne, ako budeme meniť svoje správanie. A neviem akým smerom, sčasti sa spontánnosť vytratila, sčasti ostala (napríklad víkendový program, to sú spontánne rozhodnutia z hodiny na hodinu, podľa kamošiek a rodiny dohadujeme - čo dnes robíte? Nešli by sme niekam?). Spontánnosť typu opijem sa a stváram skopičiny, z ktorých má patria historku na ďalších 10 rokov, tá sa vytratila, ale ani mi to v 40tke nejak nechýba 😄.

Mne práve zmudrenie, premýšľanie a analyzovanie co prišlo s vekom práveže veľmi pomohlo, ja som bola ako mladá príliš rozlietana, nesustredena.
Našťastie som nikdy nebola ten plánovací typ (co musí mať na každú situáciu plán a ak by to náhodou nevyšlo tak ešte aj plán B a plán C) Nemám rada myšlienky typu "čo ak, čo keď, čo potom", podľa mňa je to len prejav vnútornej neistoty. Ma ich každý človek, len ich netreba príliš rozvyjat a hľadať možné "čo ak" v každej situácii.
Pri mojej práci a hlavne nepravidelnom prijme by som sa s týmto myslením asi zbláznila.

Je iné sadnúť do auta ale uvedomovať si ze môžem nabúrať a je iné do toho auta ani nesadnúť k lebo co keď naburam, kde vezmem peniaze na opravu, čo keď to nepôjde opraviť, čo keď niekoho zrazim a pôjdem do väzenia a co potom deti a co potom bude so psom, ....

U mňa je to naopak. Ja som práve vekom spontánnejšia a viac si viem užívať život. Ale tiež si uvedomujem tú zmenu, že som úplne iná ako pred 20- timi rokmi...

Ja to mam naopak 😁 Po 30-tke ovela menej riesim ludi, blokujem negativitu a ked sa v mojom zivote vyskytne nejaky debil, uz sa necham menej negativne ovplyvnit a lahsie su urcujem hranice. A je mi dobre. Ale inac je uplne normalne, ze vekom sa meni celkove nastavenie. Iba by to nemalo byt k horsiemu.

Životné skúsenosti ma naučili vidieť svet inak, myslieť inak.
A tiež je tu aj niečo, čomu sa hovorí abstraktné myslenie, to značí, že človek často analyzuje, rozoberá rôzne témy, často si kladie otázky prečo? A hneď sa snaží hľadať k tým otázkam aj odpovede.
Často s mužom rozmýšľame, prečo sa veci dejú, tak, ako sa dejú. Obaja máme podľa psychologičky veľmi vyvinuté toto abstraktné myslenie.
Jasné, že neriešime koniny, ale úplne vážne veci, analyzujeme ich, riešime.
Takže zhrniem, myslenie sa mení vekom a tiež aj skúsenosťami.