Počas tehotenstva som začala pociťovať iracionálny strach o muža

@strachopudka48 vitaj v klube,ja to mám už 13 rokov, ale snažím sa s tým bojovať a vždy si poviem že je to somarina a že nesmiem myslieť negatívne, lebo Sila myšlienky môže byť zlá. Ale určite za to môžu aj hormóny. Ja mám takýto strach od kedy mám deti.

@strachopudka48 hej, to su hormony. Vydrz, az porodis. To bude hojdacka, nez sa to z teba vyplavi 🙂

Nemysli na to. Nic tym neprivolavas, ani nezmenis. Ak sa to ma stat, tak sa to stane. Ak sa to nema stat, ani cele slzave udolie nehodu neprivola.

Ak niekomu tym ublizis, tak drobcovi. Lebo dookola zaziva s tebou stres a depresie. To mu dobre nerobi.

@strachopudka48 tieto myšlienky som aj ja mala počas tehu, síce som neplakala ale stačilo aby sa muž omeškal napr z práce alebo z obchodu a už som mala hororové scenáre pred očami, nervozita v plnom prúde, na nič som sa nevedela sústrediť. Všade kde išiel mi musel napísať, že tam už dorazil, jak hysterickej matke 😁 no po pôrode sa to ukludnilo. Myslím, že to tie hormóny a že si uvedomujes tu zodpovednosť ktorá by ti zostala samej na pleciach... Tiež som si nevedela predstaviť, že by som zostala na všetko sama, čakala som dvojičky, hypotéka a všetko okolo domácnosti, deti. Uvidíš keď porodis, upriamis pre istotu svoj strach na dieťa ☺️😀

Zena je tvor nevidany, dokaze vela plakat pre veci, ktore este nenastali a ani nikdy nastat nemusia. Prezivam rozne veci podobne. Sama sa nikedy uvedomim, ze placem nad niecim ako by sa to stalo a sak ved sa nic nestalo a vsetko je v poriadku.
Rady mysli pozitivne budu asi viacere takze opakovat nejdem. Mysim ale, ze ked si taka citlivejsia povaha bude ti to vadit aj neskor, len sa naucis s tym viac bojovat a zit. Tvoje mucive myslienky nepomozu jeho cestam. Hlavu hore☺

Tak máš pocit zodpovednosti za ešte nenarodené dieťa, aj to hra v tom rolu. Napr my máme a mužom spísané, čo mám robiť keď sa niečo stane, máme pokryté rôzne scenáre, nech nezostanem v nejakom šoku úplne bezradná. Samozrejme netreba nič privolávat, ale je dobré byť pripravený na všetko.

@strachopudka48 môj išiel do zahraničia na dva týždne. Ja som tak plakala ze som prevracala celý deň. A zajtra sa ma vratit a bojím sa veľmi tej cesty domov lietadlom ze co ak ale verím ze sa zdravi vráti. Lebo som tehotná a tiež sa bojím aby naše malé neprišlo o ocina

boze baby, prepacte ale ja som taka rada ze v tom nie som sama! aj ked samozrejme take stavy nezelam ziadnej z vas ale vase odpovede ma ukludnili...
vsetky nase ucty plati on cez i-banking a tiez som mu nakazala nech mi to vsetko spise aj s datumami ze kedy co...mam to ulozene v mailoch, pre kazdy pripad..ano tiez si myslim ze je to hlavne o tom ze mam v podvedomi (a podla vsetkeho uz aj vo vedomi) strach ze ostanem s babom sama...ale je to asi aj o tom ze my sme si naozaj spriaznene duse, sme spolu velmi stastni, prakticky sa nehadame, vztah mame zatial ukazkovy...(preto zatial, lebo sme spolu 7 rokov a teda ktovie co este pride) skratka...neviem si svoj zivot predstavit bez neho....
kazdopadne vsetkym vam dakujem! vseobecne si vsimam ze tu na konovi su si zeny velkymi kritikmi tak som cakala aj taky sprdung ze som hysterka atd 🙂 a vy vsetky tak pekne a povzbudivo, velmi si to cenim!

Mne pomohla realita. Keď pred rokmi rokúcimi mužovi zistili prvýkrát zhubný nádor, mali sme tri malé deti. Proti panike mi pomohlo vypracovať "katastrofický plán". Čo by som mohla spraviť, keby došlo k najhoršiemu. Odvtedy to vždy v krízovej situácii robím. Spravila som ho aj vtedy, keď lekári nevedeli, či mám pred sebou rok, štyri, alebo budem mať šťastie na diagnózu (najmladšia bola ešte na ZŠ). Verím, že bude zbytočný, ale akosi ma to upokojuje. Pred operáciou tiež nechávam spísané všetky prístupové kódy. A teším sa každému dňu, aj keď chodí na týždňovky, aj keď lietame za dcérou...

@aniele ja sa zatial bojim len nehod, ale neviem si ani len predstavit co by so mnou urobila takato choroba..to uz by som asi skoncila na psychiatrii...takze velky obdiv, prisposobit sa tomu s tromi malymi detmi, hoci viem ze na vyber si zrejme nemala...a to tvoje "verim ze bude zbytocny" mi pripomina nazov knihy "dufajme ze ho nebudes potrebovat" - autorka prisla o muza ked mali 8-mesacne dieta...citala som to nedavno, aby som si dokazala ze aj podobne katastrofy sa daju zvladnut...viem, sibe mi!
vsetkym dakujem za zdielacky vasich skusenosti!

@strachopudka48 Ver, že keby bolo nutné, zvládneš to aj ty. V skutočnosti si nemôžeš dovoliť zložiť sa, najmä, keď máš deti. Mala som príklad v rodine. Bratranec umrel, keď mali jeho dcéry 11, 10 a 6 rokov. Náhle, bol opravár televízorov. Išiel poobede opraviť známym farebný prijímač (v r. 1985) a zabila ho elektrina. Jeho žena bola v domácnosti, o všetko vonku sa staral on. Zlaté domácke žieňa. A zvládla to. Spravila si vodičák, predala chalupu so včelami (alergia) a skvele ich vychovala. Takú súdržnosť len tak neuvidíš. Takže pohoda a opakuj si: Strach má veľké oči. 😘❤️

@strachopudka48 nebojíš sa primárne o muža ( aj keď jasné že sa bojíš), ale o seba "čo so mnou bude". Teraz si veľmi zraniteľná, je to normálne. Keď si to porovnáš s cicavcami v prírode, prežívajú to rovnako 😉 Nedokážeš sa brániť a starať sa o seba tak, ako keď "nie si tehotná" 🙂 S deťmi sme vždy zraniteľnejší... a my ženy obzvlášť. 🤷

@strachopudka48 ja mam toto cely zivot a nechapem, preco. Uz ked nas babka strazila ako deti som sa bala, ze co ked mi tu popri strazeni umrie. Mala som 6 rokov (!!) a babka zila este dalsich 25 rokov. Taky isty strach mam stale o rodicov (odmalicka). Cele tehotenstvo sa bojim o babatko a zacal aj strach o partnera. Je vodic z povolania, tak ma niekedy prepadnu dost skarede myslienky. Teraz by som to pripisala hormonom, aj ked mna tehotenstvo nejak neovplyvnuje, ale taketo strachy o vsetkych mam odmalicka, co si pamatam...neviem preco.