Po strate bábätka mi je ťažko a bojím sa návratu do práce.

Je mi ťažko. Snažím sa ďalej žiť s usmevom a vyrovnať sa zo všetkým ale teraz to na mňa dolieha. Minulý rok v decembri sme prišli o dieťatko, vo vysokom tt. Od vtedy som ešte na PN, už by som aj išla do roboty.. Ale doktorka mi sama povedala, že ma ešte nechá doma nakoľko robím v obchode s potravinami. A na konci marca sa dohodneme čo a ako. No čo ma opäť trápi, som vedúca predajne a mam tam kolegyňu, ktorá mala byť vedúca za mňa kým budem na MD.. No veci sú tak ako sú a ja sa vrátim.. Mam pocit, že sa do toho veľmi vžila a bojím sa či aj ona v pohode zvládne keď sa vrátim na svoje miesto, ktoré jasné že patrí mne, aj keď som dlhšie PN.. Mam s ňou dobrý vzťah, keď niečo potrebuje tak mi aj zavola.. Je veľmi fajn, a práve toho sa bojím, že im tam ani nechýbam.. Myslím, že aj ja som veľmi fajn vedúca, viem, že ma baby majú rady, aj si somnou poplakali, keď sa mi toto stalo.. No zase viem, nikto nieje nenahraditeľný.. Neviem, či sú to už len moje paranoje ale proste mam strach z návratu do práce a + toto všetko čo sa teraz deje.. Mam strach o svoju rodinu a blízkych a bojím sa čo bude. Ja sa naozaj snažím žiť optimistický život a aj to tak bolo ale od kedy som prišla o vytúžené dieťatko ide všetko dole vodou. Dokonca ani dieťa už tak nechcem, ako pred tým 😢