Píšete si zápisník?
Píšete si zápisník? Väčšina ľudí si zápisník píše len v detstve a potom s tým prestane, ale ja si ho píšem ešte stále a to som už dospelá. Ani neviem vlastne na čo som založila túto diskusiu, iba ma zaujíma aký máte názor na písanie si zápisníku a či som tu jediná dospelá, ktorá si ho píše. 😅Raz mi niekto povedal, že je to hlúposť a strata času, ale to si ja vôbec nemyslím...
Keď sa cítim zle, tak mi veľakrát napísanie čoby len jednej strany veľmi pomôže + tým,
že si zapisujem všetky výlety, zážitky a plány, tak na nič nezabudnem 😃
Ja si píšem “ Denník vďačnosti a prosieb..🙂
Nie, nepíšem.. ako dieťa som mala pokusy písať si ho ale vždy má to po prvej strane prešlo 😁
Ja vždy začnem a po pár dňoch na to zabudnem, škoda. Nepovažovala by som to za stratu času.
Habsburskí arcivojvodovia a arcivojvodkyne si ich písali povinne, denne. Považovalo sa to za akýsi tréning systematickosti, sebadisciplíny, formulovania myšlienok. Zase v jednej celkom fajn knihe (F. Mallet- Joris: Nebeská ríša) slúžil denník jednej z postáv na pretvorenie a uchovávanie udalostí takých, aké ich chcel mať, nie aké naozaj boli. Vytváral, sám-sebe-si, krajší obraz o sebe a tomu potom veril 😀.
Keď ti to vyhovuje a pomáha, kľudne si ho pis ďalej. Je to určita forma psychohygieny. Ja som si nepísala nikdy, potrebné termíny si napíšem do diara, ine nepotrebujem.
Píšem si občasník o záhrade, zhromažďujem v ňom užitočné informácie zo sezóny na sezónu. Osobný denník som si písala, ale tie zošity zaberali veľa miesta, tak som ich vyhodila.😁
Mám taký 5rocny na každý deň jeden riadok na štýl “tam a spať” čo predávajú, je to niekedy prácne zapisovať ale je krásne sa obzrieť už to robím 6r
Sebe nie, ale deťom píšem. Písala by som aj sebe, také svoje sťažnosti a výlevy, ale ak by ho niekto našiel a čítal... To by ma asi nepotešilo.
@nika23t No ja si ho dosť strážim, lebo tiež by ma to nepotešilo. :D
Pisala som si okolo 17roku v 23som ho nasla a raxsej spalila od hanby aka som bola trapna 🤣
Ale do 19tky som si písala, potom som všetky spálila, aby ich niekto nenašiel 🤦♀️Pritom tam boli bežné veci, len som nechcela, aby to niekto čítal. Teraz mi je to aj ľúto, ale tak co už. Ale je to pekne, písať si takto denník, alebo z času na čas svoje myšlienky, pocity, skúsenosti, či už tie ťažšie, alebo tie krásne 😊
Ked sme mali len starsieho syna, tak som si pisala dennik. Milujem to a teraz pri mladsom mi na to neostava cas, bohuzial.
Ked bude aspon o trochu vacsi, urcite sa k tomu rada vratim. Uz ich mam popisanych niekolko plnych 😍
Pisala som si ho aj pred tehotenstvami. Velakrat mi to pomohlo z dusevnej stranky a citat si to spatne po rokoch je krasne, kam sa clovek posunul v nazoroch, myslienkach.
Urcite si ho piste aj nadalej, ved vas to tesi a pomaha. A to je najdolezitejsie.
Ak si niekto nepise, lebo sa mu nechce alebo to nepotrebuje, aj to je v poriadku.
Kazdy sme iny.
Vy vsak veselo pokracujte dalej, aj ja onedlho budem 🙂
Drzim palce vo vytrvalosti!
Písala som, ale už teraz nemám na to toľko času. Ale chcem sa k tomu vrátiť, pomáhalo mi to. Písala som asi od 12. Keď som si po rokoch čítala tie pubertálne výlevy a problémy tak som sa hanbila aj zabavila zároveň. Ale aspoň vidím ten posun, že čo som riešila a považovala za podstatné pred rokmi a čo je pre mňa dôležité teraz. A vracia ma to aj späť k mnohým udalostiam, pripomeniem si detaily. Keby to niekto čítal, tak sa pod zem prepadnem, ale niektoré pasáže som aj manželovi dala čítať.
Píšem, len nie sebe ale deťom s tým, že keď budú dospelé tak im tie zápisníky dám 😉