Ahojte, opäť sem píšem, lebo už som zúfalá.
Mnohí si určite pamätajú moje príspevky o maltezskom psíkovi so záchvatmi. V skratke, náš 9 ročný (26.6. bude mať 10) maltezský psík začal mať začiatkom marca záchvaty, po mesiaci záchvatov sa nasadila liečba Phenaemalettenom, prvých 5 týždňov bolo všetko fajn, psík nemával záchvaty, tak sme si mysleli, že všetko je v poriadku. Ale prišlo to ešte horšie, pred cca 2-3 týždňami sa to začalo. Zo dňa na deň prestal pes chodiť, nejedol, nepil, nechcel ísť von a celý sa triasol napriek tomu, že v dome máme teplo, proste triaška. Veterinárka netušila čím to môže byť, tak sme ho objednali k neurológovi, mali sme termín o týždeň, do návštevy u neurológa sa nám rozchodil a aj triasť sa ako tak prestal. Na neurológii mu diagnostikovali zápal v mozgu, k tomu má vysoké SDMA v obličkách, nejaké malé problémy so štítnou žlazou a tiež veľké množstvo Phenaemalettenu v krvi. Nasadili mu ďalšie lieky, prednison alebo inak steroidy. Potom po týždni užívania tejto kombinácie liekov bolo všetko v poriadku, pes bol aký taký veselý. Začal jesť, piť, cikať, no od stredy večera začalo druhé kolo :( v stredu večer pomaly ani nechodil, len ležal, v štvrtok ráno sa ráno vypýtal von ale len do záhrady, potom celé dopoludie len ležal a nič viac, poobede sa opäť rozchodil ale k večeru opäť len ležal, dnes ráno bol na tom najhoršie, zase sa celý triasol, nereagoval na oslovenie a pri každom dotyku či pohybe zastoná od bolesti, potom som musela ísť do školy. Dúfala som, že keď sa poobede vrátim bude v ooriadku, moc som v to verila;( ale nestalo sa tak, opáť len leží trase sa a smutne na mňa hladí. neviem na koho sa obrátiť, kedže veterinárka sama nevie. môže to byť sposobené tým Phenaemalettenom? alebo čím to je? prečo sa nám toto deje? už som z toho zúfalá, každý deň dúfam, že to bude lepšie, ale už aj nádej ma opúšťa. neviem si svoj život bez neho predstaviť. Neurológ tiež povedal, že ak sa steroidmy podarí zničiť zápal mozgu, tak sa možno bude môcť znížiť aj dávka Phenaemalettenu. Len ja už neviem, veľmi sa bojím, že toto je jeho koniec. Veľmi chcem a stále naivne dúfam, že niekedy ešte hude zase zdravý ako predtým a že nebude musieť byť zácialý na liekoch, ktoré mu aj tak viac škodia ako pomáhajú, ja mám teda taký pocit:(
@andy1789 nečítala som to celé ale podľa mňa pre psíka by bolo lepšie ak by ste ho ďalej netrápili ďalšími liekmi hlavne ak má bolesti. My sme tiež museli dať utratiť toho nášho, ešte aj oco ktorý tam s ním vtedy bol plakal ale vedeli sme že ho zbytočne iba trápime a bude lepšie aj jemu. Niekedy bohužiaľ je lepšie psíkov život ukončiť ako silou mocou predlžovať.
@sona96 absolútny súhlas. viem, že pre autorku to je nesmierne náročné, ale cesta pokojného odchodu je rozumnejšia ako nekonečné trápenie...
@mia018 myslíte, že by som ho ešte mala zobrať k veterinárke nech to posúdi a spýtať sa jej či by bola eutanázia riešenie? 😭 veľmi by som chcela aby bol v poriadku, neurológ povedal, že verí v uzdravenie. 1júla mu majú znížiť dávku steroidov, v utorok má ísť na biochémiu aby sa zistilo, že čo s tým SDMA:( naozaj neviem čo robiť, viem, že usmrtenie je riešenie, ale neviem si to predstaviť bez neho.
A neurologovi si volala že čo sa deje?
@andy1789 byt tebou,skusim obvolat inych veterinarov,mozno budu mat na vec iny nazor.
@1xenia1 už som s ním volala, poslal ma k veterinárke, tak som šla. Spravila mu vyšetrenie obličiek a pečene, v pondelok mu spraví rozbor krvi a hladinu phenaemalettenu v krvi. Obličky už má celkom v poriadku, len v pečeni má zvýšené nejaké hodnoty . Avšak povedala, že to neni nič neriešiteľné a dá sa to pár liekmi do poriadku. Tiež povedala, že podla výsledkou krvi sa potom dohodneme či sa zmenší dávka toho Phenaemalettenu, čo pravdepodobne zníži, možno časom až úplne prestane brať. Triaška a bolesti ževraj môžu byť tiež výsledkom tých liekov, kedže ich má trochu zvýšené v krvi ale ako vravím podla ďalších výsledkou sa budú znižovať. Tak dúfam, že bude v poriadku :(
Držím palce, OBOM! Stále byť ak sa dá pri ňom, mazliť sa s ním, alebo ho len potichu hladiť...
@andy1789 Vraj najlepší vet neurológ je Paluš v Trenčíne. Operoval aj kamarátkinho psíka pred asi 2 týždňami, pomohol mu.
@daridari11 Boli sme u neho, bol tam na magnetickej rezonancii a v ten deň na tom bol dosť dobre, zistili mu zápal mozgu, lenže to je veľmi široký pojem a podrobnejšiu diagnózu sa nepodarilo zistiť. Tiež ma zvýšene SDMA v obličkách, do toho nejaké malé problémy s pečeňou, niečo so štítnou žlazou a veľa fenobarbitátu v krvi :( bohužial, dnes je na tom veľmi zle, celý sa trasie, oči má totálne smutné, vidieť na ňom bolesť 😔 tak sme sa dnes s tatom bavili, že asi by bolo najlepšie ho poslať na lepší svet. Je to pre mňa ťažké a hlavne pre našeho Lejka, nechceme aby sa trápil. Asi som sa mu silou mocou snažila pomôcť, hľadala som rôzne spôsoby ako mu pomôcť ale asi len predlžujem jeho trápenie. Aj keď to veľmi bolí asi to tak bude najlepšie. Bude mu tam dobre. Ja už som z toho teraz psychicky na dne, neviem ako na tom budem keď odíde. Svoj život bez neho si nedokážem predstaviť, keď sme si ho priviedli domov mala som len 4 roky, vyrastal so mnou, každý deň ma pred dverami čakal a keď som prišla domov štekal, točil sa okolo mňa. Jeho zlatý výraz si budem pamätať navždy. Pamätám si ako sa šantil s fenkou mojej babky, každý deň som sa s ním rozprávala, často krát som mala pocit, že mi odpovedá. Bol, je a navždy bude môj najlepší priateľ. Nechcem ho trápiť, bolí ma to vidieť ho bolavého, ak by som vedela, že eutanázia je jediné možné riešenie ako mu pomôcť, tak by som to urobila, lebo ho ľúbim. Nepamätám si ako som žila predtým než sme si ho priviedli, život, keď sme ho ešte nemali, je to logické mala som 4 roky keď sme ho doviedli. Dala mi ho mamina predtým než zomrela, možno aj preto mi je tak blízky, hoc som za mamou nikdy nesmútila, nepamätám si ju tak asi kúsok nej zostalo v našom Leušovi. Dala by som čokoľvek za to aby tu mohol ešte prežiť roky v zdraví, aby tu mohol byť so mnou navždy. Jednoducho neviem si predstaviť svoj život bez neho, je to moje slniečko. O to viac ma to trápi, keď viem, že v mojom okolí neni niekto kto by to cítil rovnako. Tato mi stále hovorí, že ,,netráp sa kvôli nemu, je to pes’’ alebo ,,každý raz bude musieť odísť’’ tým nechcem povedať, že moj tatino je zlý, len v tejto veci ma vôbec nechápe :(( neviem sa s tým vyrovnať, kto bude potom odomňa žebrať jedlo? kto ma bude vítať pri dverách? bude tu bez neho strašné prázdno a najväčšia prázdno bude v mojom srdci, pretože Lea mi už nikto nikdy nenahradí.
@andy1789 Ach to je smutné, veľmi mi je Ťa ľúto❤
Sama neviem, ako zvládnem, až mi odídu moje chlpaté zlatíčka, 3 mačky a papagáj, ktorého mám od jeho 3 týždňov a sama som ho dokrmovala ešte neopereného.
Ale treba myslieť na to, že bohužiaľ odchod zo sveta je prirodzená súčasť našich životov.
Tvoj Leo s Tebou prežil veľa rokov, určite mal šťastný život a Ty s ním. Dopraj mu dôstojný odchod na iný svet, skús porozmýšľať, že si zaobstaráš nového psíka. A ak sa to stane, hlavne ho nikdy neporovnávaj s Leom, bude to iná osobnosť, iná povaha ale určite urobí Tvoj život krajším a veselším.
Držím Ti úprimne palce, aby si to všetko zvládla.
@daridari11 Už som nad tým premýšlala, ale môj tato ďalšieho psa nechce :( a tiež sama neviem či by som ďalšieho psíka chcela, možno to je hlúpe ale dávno som Leovi sľúbila, že on bude pre mňa vždy najlepší psík na svete, neviem či by som dokázala nejakého psa ľúbiť tak ako jeho 😔 je to moje zlatíčko ❤️ a možno ak ho necháme odísť, tak sa mi možno aj ulaví a on bude rád, že som mu pomohla a bude sa so psieho nebíčka tešiť. ale netuším čo budem bez neho robiť
Je to hrozné :( aj teraz v noci z druhej miestnosti počujem jeho slabé kňučanie, bolí ma to už teraz. Zbláznim sa, keď tu nebude.
Opäť sme na tom zle 😔 včera poobede sa mu stav zlepšil, chodil, dokonca chvostom vrtel, dnes sa to opäť pohoršilo, kňučí až piští, trase sa a vidno, že má bolesti 😔 už naozaj neviem čo si o tom myslieť, prečo sa z minuty na minútu jeho stav tak mení. V jednu sekundu mu je dobre a v druhú opäť cítim bolesť v jeho očiach. Dnes s ním babka bola na biochémii a ževraj, keď tam prišla tak behal po ordinácii ani sa netriasol nič, tak prečo sa doma správa tak ubolene a na veterine sa správa skoro jak zdravý psík? Potom si veterinárka myslí, že si tie príznaky len vymýšlame. Už som z toho úplne mimo. Myslíte, že mu pomôže zníženie Phenaemalettenu alebo už je jediným riešením len to uspanie? Kedže toho Phenaemalettenu má skoro až toxické množstvo v krvi, zajtra majú prísť výsledky z biochémii a podľa nich sa usúdi či sa má dávkovanie znížiť. Ale ja už v poslednej dobe vôbec neviem.
Myslim, ze vies co psik potrebuje. Ked to rozhodnutie nedokazes vyslovit ty, popros niekoho ineho z rodiny, kamaratov....
Kamarati cez vikend uspali macku, nezrala, nechodila. U veterinara im robili kadejake vysetrenia, infuzie, drzali ich v nadeji. Cez vikend ju zobrali mimo mesta ku kamaratke veterinarke a ta im povedala, ze ked chcu tak jej da infuziu, ale ze len predlzuju jej utrpenie. Ich bezny veterinach ich caka zajtra caka na kontrole, ze da macke infuziu. Pride mi to (aj im), ze chcu este vytrieskat peniaze z nestastnych ludi, ktory chcu svojho milacika co najdlhsie pri sebe
Mala som taku docasku vlciacku, ktorú už ani nechodila, ledva som ju dostala do auta, že to ideme ukončiť na veterinu a tam vzdy “vstala z mŕtvych” a behala. Toto spravila 3x a dostala sa z toho, žila ešte 6 rokov. Len tam jej stav nebol zapríčinený chorobou, ale zápalom maternice, ktorú majitel neriešil a nechal ju už uhynut bez pomoci, takze stalo kopec námahy dostat ju z toho. Držím Vam veľmi palce, aby sa mu polepšilo.
Bude to pomaly rok co po tazkej niekolkomesacnej chorobe a velmi narocnom konci musela odist moja fenka.Tiez mala v zavere lepsie a horsie dni.Kedykolvek to vyzeralo nadejne verila som.V zavere vsak uz oslepla,nevladala chodit,neudrzala moc ani velku potrebu,trapenie..
Odniest ju na uspanie v uz velmi tazkom stave bol jeden z najhorsich a najtazsich dni v mojom zivote ale vedela som ze to nemoze urobit nikto iny,ze tam s nou musim byt ja a drzat ju ked zaspinka.Bude to pomaly rok a doteraz som sa s tym nezmierila,ani moje starsie dieta.Z casu na cas ma chyti silny plac,navzdy bude chybat.Najma preto ze si mohla este pozit peknych par rockou.Najhorsie je ze si vycitam ze som si tu chorobu nevsimla dostatocne zavcasu popri malom dietatku bola na x tej kolaji a keby som si to vsimla skor viem ze mozno mohla zit 😥😥😥 Tebe poradit teda tolko aby ste pre nu urobili co sa da,aby si mala aj ty pokoj v dusi,ze ste vyskusali vsetko a nebolo pomoci.A ked uvidis ze zivot psika je uz plny trapenia a nedostojny,tak mu ulavte.Je to velmi tazke rozhodnutie,ale fakt je ze aj o tomto je zivot s psikom.Psik malokedy zomrie takpovediac "doma na podlahe".Vdakabohu su prostriedky ako nemechat zvieratko trapit sa a ulavit mu od bolesti.Velmi som uvazovala ci taku bolest za zvieratkom opat zvladnem,ci chcem vobec dalsie,ale ano,aj ked aj na toto musi byt pripraveny majitel psika,patri to k tomu a stoji to za to.Vela sil ti prajem.