Ovplyvní detstvo človeka aká povaha z neho bude?

Určite áno.

Ovplyvnim no da sa s tym pracovat a zmiernit nasledky.

Samozrjeme že detstvo nás veľmi ovplyvňuje, ale ak viem že nebolo ideálne je na mne, aby som na sebe pracoval a história sa neopakovala (nebudem tyran ako môj rodič)

Ano, moze to byt dosledok citovej deprivacie v detstve, nespravne preziteho vzdoru a zvladania hnevu, naucenych zlych vzorcov spravania. Preto mame my rodicia sakra dolezitu ulohu.

Nevie sa presne, aky vplyv ma detstvo a aky genetika. Niektori hovoria, ze 50:50, ale nazory sa roznia. Kazdy clovek ma inu vrodenu povahu a ta sa potom nejako spoji s tym, co sa deje v rodine.
Moj manzel mal.otca alkoholika s poruchou osobnosti a teda dodnes si nesie nasledky, hoci sa snazi a robi pokroky. Kamoska mala obidvoch rodicov alkoholikov, zomreli na cirhozu pecene v pomerne mladom veku. A ona z toho nejaku extra traumu nema, rozhodne nie ako moj muz. Kamarat mojho svokra je tiez tazky notorik a jeho syn to zase vyriesil tak, ze pije tiez.
No a zober si bratov Kocnerovcov - jeden mafian a vrah, druhy usmievavy sympatak, ktory prevadzkuje malu cokoladovnu. Detstvo mali v tej istej rodine.
Kazdopadne dnes sa vela hovori o vplyve detstva na cloveka a tu dochadza casto k omylu, ze ludia hodia vsetko na rrodicov, ze co maju robit, ked maju taku minulost. Ja hovorim, ze dospely clovek uz jednoducho moze za svoje problemy sam. Minulost sa nezmeni, ale veci sa daju riesit a korigovat. A kto tak nerobi, tak zodpovednost je uz proste jeho

Jednoznačne ovplyvni
Niečo z povahy a temperamentu dostane do vienka génmi a ostatné je odpozorovane veď malé deti nás kopírujú neraz povedia celé vety ako my.Ja si pamätám ako dcéra sa raz postavila a začala, že rátam do troch...🙂)
Všetko je odpozorovane ako riesime problémy či s kľudom, alebo hystériou, povieš, že sused je debil a dieťa to berie ako bernú mincu a povie o týždeň to isté.
Prvých 6 r je najdôležitejších a potom v puberte si dieťa hľadá svoju cestu, vzorce.
Celý život môže človek pracovať na svojich negatívach každý má čo naprávať.Kamaratkin muž videl roky ako sa otec správa k mame to nemá nič spoločné s tým, že sa pekne hral v izbe a bol dobrý.Ak by si ten chlap našiel iný typ ženy, tak sa pozabíjaju.

@pribinak on si nemusí myslieť o otcovi, že je tyran berie to ako normálne správanie muza.Moze k nemu aj vzhliadat

K tejto teme odporucam knihu Odvaha byť neobľúbený, tam sa pise, ze nase traumy z detstva nas az tak "neovplyvnuju" a mame moznost rozhodnut sa, aky zivot chceme zit, ci chceme byt stastni, alebo budeme cely zivot obetami atd. Ja si myslim, ze urcite to na cloveku nieco zanecha, ja to na sebe vidim, ze v stresových situaciach s detmi proste kricim, podobne, ako sa kricalo doma. Ale je dolezite, ze si to uvedomujem, viem, ze je to nieco zle a chcem to zmenit. Cize taketo vzorce spravania sa daju pretat, len zalezi, aky je to clovek, ci sa zmenit chce a ako sa on sam pozera na detstvo. Tak ako aj vychova celkovo urcite dieta nejako formuje...

Ja si myslím, že určite ovplyvní veľmi. Poznám jedného chalana ktorý dosť popíja. Jeho mama bola ťažko chorá. Kričala od bolesti bolo to hrozné. On si zapchával uši a ťažko to znášal. A teraz jediné čo mu pomáha je, že si vypije.

Ovplyvnuje. Manzel tej tvojej kamaratky kopiruje vzorce spravania svojho otca. To ze svokra povie, ze mal pekne detstvo, je jej subjektivny nazor.

@luccija ale veľa ľudí si to uvedomuje, že to čo prežili bolo mimo normu

Áno, má. Odkedy mám sama deti, vidím to denno denne na sebe aj na manželovi. A to sme ani jeden nemali traumatické detstvo, rodičia robili všetko s najlepším vedomím a svedomím, a predsa sú na nás jasne viditeľné ich nevedomé "prešľapy".
K tomu, že sú často súrodenci vyrastajúci v jednej rodine úplne odlišní- žiadni dvaja súrodenci nemajú úplne rovnakých rodičov. Jednak sú pri každom dieťati rodičia v inej životnej situácii, ovplyvnení rôznymi udalosťami, s každým dieťaťom sa človek o kúsok mení, vyvíja, a zároveň je vzťah "rodič - dieťa" ovplyvnený povahou konkrétneho dieťaťa. Nedá sa byť rovnakým rodičom dvom deťom s úplne odlišnou povahou a temperamentom. Rôzne prejavy a spôsoby komunikácie dieťaťa vyvolávajú rôzne pocity a reakcie od rodičov, či už tie negatívne, ale aj pozitívne. Pri viacerčatách odpadá faktor rozdielnych životných období, ale zostáva vplyv rozdielov medzi deťmi. A keď niekto tvrdí, že ku všetkým deťom je rovnaký - to je práve problém 🙂 rôzne osobnosti potrebujú rôzny prístup a veľmi často presne to, čo z jedného súrodenca vymodelovalo silného a húževnatého človeka, druhému spôsobilo do života XY rôznych komplikácii.

Samozrejme, ale rovnako aj naša osobnosť s ktorou sme sa narodili. Sú ľudia čo mali zle detstvo a rozhodli sa ze takto sa teda k nikomu správať nebudú a ľudia čo to správanie kopírujú, zhoršujú a podávajú dalej

Áno

@marianarem k tomu alkoholu, ak je ožran pod vplyvom v pohode povahovo, decko tak akurát má menej pozornosti, musí sa hrať samé a tak. Nemá tam byť aká trauma. Ale ak ako píšeš tvoj muž, že tam bola porucha osobnosti a po vypití bol predpokladám jeho otec agresívny na rodinu, tak tam trauma samozrejme vznikne.

Vsetko v detsve cloveka ovplyvnuje, hlavne ak jeden z rodicov bol grazel.

Urcite ano,inak kopec masovych vrahov malo zle detstvo+plus uraz hlavy.