Otravné reči
Co by ste robili na mojom mieste? Ako by ste reagovali na taketo reci?
V prvom rade chcem povedat ze mam urcite zdravotne problemy, nic vazne, ale nemozem jest niektore potraviny. Tomu prisposobujem aj svoju stravu.
Tieto veci vsak s nikym nerozoberam, ani nemienim. Je to moja vec.
Problem je v tom, ze niektore kolegyne v praci maju neustale sproste poznamky k mojmu jedlu ked su so mnou na obede. Nechapem, preco maju potrebu ma neustale kritizovat a pytat sa ma ako mozem take jest. Podotykam, ze to nie je nic nenormalne. Akurat nejem laktozove produkty a niektore druhy zeleniny. Raz dvakrat, ok clovek povie, nerobi mi to dobre, nejem to. Ale toto trva uz cele roky, ze si neodpustia dementne reci typu, ako mozem nieco take jest a ako mi to moze chutit. Nie je to detinske vo veku 30+…? Zo zaciatku som to prehliadala ale ani po rokoch ich nepresla chut so sprostymi poznamkami. 🤦♀️ prečo sa nepozerajú do svojho taniera?
Ja som z domu naucena jest aj tri dni to co je navarene. Jedlo sa nevyhadzovalo. Ked som mala v praci tri rovnake obedy po sebe tiez som pocuvala reci ako to mozem jest, zebto smrdi a je to nechutne ako by to do pusy nedali. Nic prijemne. Ale nechala som ich sa vykvakat a islo sa dalej.
Nechodievaj s nimi na obed. Choď skôr, alebo neskôr. Ja jedávam v práci, nosím si obed z domu. Vždy čakám, kým všetci vypadnú z kuchynky. A to jedávam v podstate normálnu stravu.
Skus si na kazdu tu ich hlupu poznamku vymysliet ako odpoved nejaku nerealnu blbinu, ber to ako taku hru pre seba, a verim, ze ich to prestane bavit ked si uvedomia, ze z nich robis hlupakov.
A ak neprestane, asi by som s nimi prestala chodit na obed, alebo sa vzdy niekde trochu zašívaj, chod posledna a potom si k nim neprisadni (ked sa budu cudovat, povedz, ze si bola zamyslena a nevsimla si ich)
Staci povedat, ze uz sa ta to minule pytali, ze si im uz odpovedala, ze to nemienis rozoberat kazdy den a zuj dalej.
Fakt povedz “ ako sa môžeš stále pýtať to iste, máš problém s pamäťou?” Alebo s nimi nechodievaj. Podľa mňa sa tak správajú naozaj len blbi ľudia, čo si s takými môžeš povedať?
Opýtaj sa ich to isté. Ako môžu jesť XY keď je to nechutné a ľuďom sa z toho dvíha žalúdok /majú vyrážky/ prdia... Alebo ich nechaj vykecať a potom sa opýtaj ešte niečo? Dobrú chuť.
Ja by som ju/ich normálne konfrontovala.. slušne ale rázne: “prečo sa stále vyjadruješ a posmešne komentuješ moje jedlo? Nie je to slušné”.. možno ti príde späť také, že ježííš aká si precitlivelá, tak môžeš povedať presne toto, že už je to detinské viacnásobne komentovať.
Normalne im povedz, ze mas intolerancie na urcite potraviny a nech ti s tym uz daju pokoj.
Mne kolegyňa čumela do kelímka s jogurtom až kým som sa jej nespýtala že čo tak hltá, či chce ochutnať?😁
Ja by som povedala:::
Budte radi ze ste zdrave.
Mozes im povedat, ci radsej chcu, aby si im cely den v praci prdela? 🙂 nech maju aj oni dobru chut :D ale ono to z ich strany moze byt len nejaka forma small talku
Jedla by som inde alebo rovno povedala, mech to neriesia pozeraju sa do svojho taniera a nechaju ta v klude a pokoji sa najest
vyprdni sa na take reci... mas 2 usi jednym dnu, druhym von 🙂
-Ako to môžeš jesť?
Odpoveď: - A ty sa ma ako môžeš takú kravinu pýtať už tri roky?
Vždy to isté, by som povedala.
Mne jedna furt kybicovala ze co tolko solim, az ma dozrala a rovno som jej povedala ze uz s nou na obed chodit nebudem, lebo ma nezaujimaju jej reci o mojej solnicke.
Dookola by som ich ponukala tym, co mam na tanieri:
"Ochutnajte!" 🙂
Mozno by ich to po case prestalo bavit. Zo zaciatku by som ich negativnu odozvu s usmevom prehliadla a s labuznickym vyrazom vychutnavala moj obed (dokazem vychutnavat jedlo) bez povsimnutia ich vyrazov na tvari. S usmevom a vtipom sa da vela preklenut 🙂
Nepozastavuj sa nad tým, nie si malé dieťa, nech sa ťa to nedotkne. Namiesto toho sa jej spýtaj jak ona môže jesť to, čo je.