Otázka na jazykovedca alebo slovenčinára
Môžete mi napisat v skratke preco počujeme stekanie psa v roznych rečiach rozdielne?Napriklad u nas pes steka -haf,Nemci-wau,Rusi -ag a podobne.Preco to tak je?
Otazka 2 plati to aj pre ine zvierata?mame znázorniť priklad.Je to na domacu ulohu ale
tiez sa pytam, ze preco 😀 asi kazde zviera robi ine zvuky v kazdej krajine, nie len pri psovi to tak je. anglicky kohut je vtipny 😀
Prasiatko robi “kvik” ale ak je to piggy, tak robi “oink” 🤷♀️
Ani u nas pes nesteka rovnako - niekto to pomenuje haf, niekto hav, niekto hau… a nie je to ani o tom co pocujeme, ale ako je to pomenovane. Okrem toho nase “haf” moze v inom jazyku znamenat nieco ine (kludne aj nadavku), pripadne niektore hlasky sa v danom jazyku nepouzivaju. A samozrejme to plati aj pre ine zvierata - napr u nas macka “robi” mňau, v zahranici meow, miau… holub u nas hrku-hrku, v nemcine guru-guru…
Len preco?Bude to nieco s výslovnosťou suvisiet.
Keby len zvierata a keby len v roznych jazykoch. My sa so svagrinou, ktora je z opacneho konca republiky, dohadujeme, ci vlacik robi ši-ši-ši alebo šipapa-šipapa. 😄
Nie som jazykovedec ani nič podobné, ale predpokladám, že to bude súvisieť s tým, ako náš mozog vníma rôzne zvuky. Skús si na youtube nájsť nejaké ukážky, ako sa k cudzojazyčným textom dajú priradiť slovenské slová a fakt ich tam počuješ. Skús si tiež uvedomiť, koľko ľudí v tvojom okolí v bežnej hovorenej reči vyslovuje úplne správne - ľudia hltajú hlásky, často vyslovia nejakú inú - a to vravím o ľuďoch bez vady reči a pre ktorých je slovenčina rodný jazyk.. Náš mozog si potom domyslí, čo je to správne slovo, čo chceli povedať. A tak isto si ľudský mozog interpretuje zvuky podľa toho, aby sedeli do toho jeho jazyka.
ale ruský pes tiez šteká -haf (-gaf, lebo nemame H v rustine). mozog si zvykne na fonetiku svojho jazyka a počuje všetky zvuky tak, ako je zvyknutý. japonci napríklad nerozlišujú medzi L a R pre nich je to rovnaký zvuk.
AI ma takuto odpoved:
Zvuky zvierat sa v rôznych jazykoch pomenúvajú inak kvôli rôznym faktorom, ktoré ovplyvňujú, ako ľudia vnímajú a reprodukujú tieto zvuky. Tu sú hlavné dôvody:
1. Fonologický systém jazyka: Každý jazyk má svoj vlastný zvukový systém (fonológiu), ktorý určuje, aké zvuky sú pre hovoriacich prirodzené alebo možné vytvoriť. Napríklad niektoré jazyky nemajú určité spoluhlásky alebo samohlásky, čo môže ovplyvniť spôsob, akým sa zvuk zvieraťa v jazyku zaznamenáva.
2. Percepcia zvuku: Ľudia v rôznych kultúrach môžu vnímať rovnaký zvuk trochu inak, pretože ich vnímanie je ovplyvnené zvukovým prostredím a kultúrnymi faktormi. Napríklad kikiríkanie kohúta sa v angličtine popisuje ako "cock-a-doodle-doo", zatiaľ čo v slovenčine ako "kikirikí", čo odráža rozdielny spôsob, akým jednotlivé kultúry počujú ten istý zvuk.
3. Onomatopoje: Mnohé zvuky zvierat sú reprodukované pomocou onomatopoje – slová, ktoré napodobňujú zvuk. Avšak spôsob, ako ľudia napodobňujú zvuk, závisí od ich jazyka. V jednom jazyku môže byť jeden zvuk lepšie vyjadrený určitými hláskami, ktoré sú prirodzené pre daný jazyk, zatiaľ čo v inom jazyku môžu byť na vyjadrenie toho istého zvuku použité iné hlásky.
4. Kultúrne faktory: Niektoré kultúry môžu mať svoje vlastné interpretácie zvukov na základe mýtov, rozprávok alebo historického vývoja, čo tiež môže viesť k odlišným pomenovaniam zvukov.
Tieto faktory vedú k tomu, že hoci zvuk zvieraťa je v realite rovnaký, jeho pomenovanie sa líši od jazyka k jazyku.
@andrea_82 prosiiim ta… “čakačakačučú” predsa 😜
@andrea_82 u nás (BB kraj) napríklad vláčik rozhodne robí len a len ši-ta-ta-ta. 😂
Ako voláte na mačku ?
Ja poznám cicici/ csicsicsi, záhoráci čičkačička, skoro som sa pototo,keď som to počula. Mačka vôbec nereagovala, len zazrela že aké tvrdé volanie a zmizla.
Ide o to v akej miere odrazaju jednotlive pismenka ich priradene zvuky- niektore viac niektore menej v kazdej reci inak.
Obdobne maju uplne nepocujuci problem s citanim lebo kazde pismenko predsalen predstavuje nejaky zvuk a ked 100% nepocujuci si zvuk ani nieve predstavit tak ma cely zivot citanie na urovni 10-12 rocneho a nikdy viac. Preto je v telkach stale castejsie znakova rec a nie titulky
@diewcatqoo Dakujem👌😘
@cacianka na macku na kc kc na kc ale s mäkčeňom c
Prečo nenapíšeš rovno kč?
Samozrejme, že to platí aj na iné zvieratá...
Žaba - v anglicku robí ribbit ribbit
Kačka - quack (kvak)
Pes - woof woof (vuf vuf)
Prasa - oink
Sliepka - cluck cluck (klak klak)
Kohút - cock-a-doodle-doo 🤣 po portugalsky - cocoricó, po čínsky wo-wo-wo
Atď. atď. atď. veď na to ti slovenčinára alebo jazykovedca netreba, ujo google ti to pekne všetko vysvetlí.
Neodpoviem, nie som jazykovedec; ale este pridam, ze albansky pes steka “hum hum”.. arabska sliepka robi “pakpakpakpakkiiik” a anglicka “cluck”, na nasom “kotkodak” sa zvyknu cudzinci smiat 😂.