Osamelosť prvočísel - problémy dospelých nadaných, alebo dospelých s ADHD, alebo dospelých s PAS
Ak máte nadpriemerné IQ, necítite sa niekedy príliš osamelo? Podobne ak ste ako mali ako dieťa poruchy pozornosti - zmenila sa táto vaša inakosť smerom do dospelosti, alebo vám roztržitosť alebo slabšia schopnosť sústrediť sa stále spôsobuje problémy?
Niekedy mám pocit, že nadanie je za trest. Znie to namyslene, ak človek povie, že ma nadpriemerné IQ. Dostala som to do vienka, nedá sa to odo mňa oddeliť. Nie je to na človeku vidieť a ja to naozaj nikomu na počkanie nevešiam na nos. Chodila som do tried pre nadané deti od základnej školy, mám analytickú prácu.
Nedokážem nikdy zastaviť myseľ. Nie som netrpezlivá, ale často vidím že rozmýšľam iným spôsobom ako moje okolie. Rýchlejšie. Pamätám si oveľa viac detailov aj dlhé roky. Väčšinou musím svoje okolie na tie detaily upozorniť, dokážem akoby komplexnejšie vnímať situáciu z rôznych uhlov pohľadu.
Často býva spojené nadanie + slabšie sociálne zručnosti. Áno to som celá ja. Nie je to len introvertnosť, je to čosi oveľa hlbšie. Práve pre ten spôsob rozmýšľania sa oveľa ťažšie hľadá niekto, s ktorým sa dá ten spôsob rozmýšľania zdieľať. Túžim, aby aj mňa raz niekto blízky prekvapil a dokázal ísť so mnou na jednej vlne.
Mám v hlave také šuflíky, kde sa mi triedia informácie - všetko o osobe A je uložené na jednom mieste, všetko o mieste B na jednom mieste... Podľa mňa práve toto je súčasťou rýchleho vyhodnocovania informácií. Ja to takto robím prirodzene, odmalička. Akoby každú činnosť robím vedome a vnímavo a preto si z nej zapamätám veľa podrobností. Mám pocit že navždy, aj po rokoch.
Čo k životu nutne potrebujem je spravodlivosť a pravdivosť - ja okamžite viem, ak mi ľudia zaklamú, alebo niečo zatajujú, ak si niečo, čo im nepatrí prisvojujú atď. - práve preto, akým spôsobom mám veci v hlave zatriedené + všetko dlho pamätám. Ak niekto raz povie tak a druhý raz inak - strašne ma to mätie, zo zdvorilosti by som ho nekonfrontovala, ale okamžite vycítim manipuláciu a už tomu človeku nikdy nedôverujem.
Zrejme toto všetko aj vysielam smerom k ľuďom a preto je to tažké nájsť niekoho spriazneného.
Máme v širšej rodine u detí všetko: ADHD, nadané dieťa s vysokým IQ, autizmus. A ja si myslím, že aj u niektorých dospelých členov neodhalené ADHD aj nejaké autistické črty. Nakoľko sme žili ako deti v dobe, keď diagnostika nebola ešte taká pokročilá ako dnes.
Vlastne asi iba chcem nájsť niekoho, kto to má podobne. A akoby nájsť návod ako z takých pocitov vybŕdnuť
Nedočítala som to, prepáč, ale dôvodom tvojich slabých sociálnych interakcií je nedostatok vlastnej sebareflexie a božský komplex. 😄 Čo znamená nadpriemerné IQ? Si azda členkou Mensy? Nie? Tak? Máš analytickú prácu? A? Vieš koľko ľudí ju má v dnešnej dobe tiež? Že musíš okolie upozorňovať na detaily? To nie je tiež nič, čo by z teba robilo génia a okrem toho je to pre rozprávajúceho človeka aj celkom nepríjemné, takže sa vôbec nečudujem, že potom okolie nemá záujem sa s tebou púšťať do akýchkoľvek interakcií. Toto čo si tu popísala skutočne nie je nič výnimočné a mala by si sa asi vo vlastnom záujme presvedčiť o vlastnej bezvýznamnosti. 🙂
Do istej miery rozumiem Tvojim pocitom a chápem, o čom hovoríš. Zámerne som použila slovné spojenie "do istej miery" - pretože spôsob žitia si vytvárame každý sám. Pokiaľ som obklopená ľuďmi, ktorí sú mi nejakým spôsobom blízki (či už citovo, záujmovo, profesne, osobnostne,... akokoľvek), nezapodievam sa tým, aké majú IQ, ako rýchlo reagujú, či si pamätajú alebo nepamätajú detaily, ani či rozmýšľajú iným spôsobom a akým. Rešpektujem ich ako individuálne bytosti. Rešpektujem ich názory - a to aj vtedy, keď sa s nimi nestotožnujem. Detaily riešim naozaj len v prípade, že sú podstatné a dôležité. Nezamýšľam sa nad tým, kto z nich má vyššie alebo nižšie IQ ako ja. Častokrát človek menej inteligentný, avšak skúsenejší, je mi prínosom. Rovnako tak človek srdečnejší, empatickejší. Nevnímam ľudí selektívne - "ty si inteligentnejší - ty nie". A tak si sama tvorím spôsob svojho žitia.
No vidim, ze znovu pomenovat problem prinieslo takmer len odsudenie. V skutocnosti som clovek velmi skromny, pokorny, vychadzam ludom velmi vustrety, vdaka tomu, ze nad vecami premyslam, dokazem naozaj velmi dobre ludi odhadnut, poskytnut im, co sa im paci, dat darcek, ktory im sadne a potesi, ich do spiku kosti. Doslova by sa dalo povedat, ze trpim syndromom pomocnika, aby som citila blizkost ludi, hladam ju tym, ze neustale vsetkym mozno az nad ramec normalnosti pomaham. Aj v case zahalky, ale aj vo velmi tazkych zivotnych situaciach.
Nie, absolutne nemam bozsky komplex, som pri zemi. Praveze podla mojho vyzoru sivej skromnej mysky mi nik to analyticke myslenie nehada, a ja sa nim nechvalim. Nijako o svojich pocitoch nekricim. Myslim, ze dokazem byt velmi empaticka a nenatisckam ludom svoje riesenia, nacuvam ako to chcu, co potrebuju a niekedy fakt poradim cestu von so situacie a pomozem ju aj realizovat. Financne, pritomnostou, fyzikou pomocou…. Ale to je presne to, ze akoby opacne to nezazivam. Tu blizkost, pochopenie, to aby aj ja som bola milo prekvapena… a opat, nie z namyslenosti, nie pre nejake vysoke ocakavania.
Mohla by som vymenovat tisic praktickych situacii, kde som si zelala rozum nemat, pretoze by som mohla zit ovela lahostajnejsie, bezstarostnejsie, nevidiet kde je problem, neriesit ho za inych, nepomahat im s tym… casto sa mi stava, ze ludia na mna prenasaju svoje povinnosti a zodpovednosti, lebo vidia, ze to viem rychlo vyriesit za nich.
Zase to bude zniet namyslene, ked poviem, ze ja som dobry a ochotny clovek? Vedome, z vlastneho rozhodnutia, sucastou mojej osobnosti je spravodlivost, systematickost, schopnost dotahovat veci do konca, nezostat len pri snoch, myslienkach. A smiesne na tom je, ze vzdy som si myslela, ze predsa ako v rozpravkach, dobro ma zvitazit, ze vsetci ludia chcu byt dobri, ochotni, pracovat na spolocnej veci… 🙂 Za ucelom spolocneho dokazem vela casu, prace, pomoci obetovat a strasne by ma potesilo, keby to tak malo aj okolie.
V podstate kazda dobra vlastnost moze byt obratena ako ta najhorsia na svete. Je to ako ukazovat ludom ich tiene.
Pozri, napísala si tu opäť elaborát sama o sebe, aká si ,,skvelá”, skromná atď. 🙂 Znova to robíš. To, že vieš vybrať ideálny darček rovnako o ničom nesvedčí. Ja mám IQ 136. Nenamýšľam si, že som lepšia ako ostatní ľudia a nehľadám na sebe drobnosti, ktoré by mi to potvrdzovali. Držím sa pri zemi. Tiež mám prácu, kde musím analyticky myslieť, vysokú pozíciu v známej firme, ale tak ako ju mám ja, ju má aj kolegyňa, ktorá má IQ 110. V niektorých aspektoch našej práce ju lepšie zvláda ona, v iných ja. Preto hovorím, nie si skutočne ničím výnimočná ani nadradená a prestaň samú seba dávať do tejto polohy. Potom nebudeš mať problém zbližovať sa s ostatnými ľuďmi.
ak sa k ludom spravas ako tu pises, tak sa ta strania pnie pre tvoje udajne vysoke IQ ale ze si otravna ako mucha.
Ženy, ja mám teda priemerné IQ (vskutocnosti vôbec neviem aké ho mám) ale odporúčala by som úvod čítať s porozumením a dokonca..
Autorka sa predsa vôbec nevystatuje len konštatuje ake problémy ju potýkajú vďaka nadpriemernemu IQ a hľadá niekoho s kým by mohla zdieľať podobný život.. Je X deti ktoré majú podobny problém - ich vysoké IQ ich obmedzuje v tom aby si vytvárali bežné vzťahy, tam by ste neboli popudene keby mama konštatovala tieto skutočnosti.. verím, že keď ma niekto dospelý napr. aspergera vysoký intelekt musí to mať v spoločnosti náročné aj keď je dospelý.. venujem sa teraz tejto téme trocha v sebe viac, pretože blízke dieťa je asperger a chcem vedieť ako s ním dobre komunikovať, ale teda ako smutné považujem skutočnosť že dospelí ľudia ani nechcú pochopiť aké náročné musí byť pre takýchto ľudí sa pohybovať vo svete..
Autorka neviem ti moc poradiť, je to taká obsiahla téma.. len ma mrzia prvé príspevky, nerozumiem prečo sa tu na fórach musí hneď všetko odsúdiť.. držím palce aby si našla niekoho kto ti bude dostatočne rozumieť..
Autorka, plne ta chapem. Mam taku dceru. Ono je to presne pan Bozko vam nadelil vysoke IQ ale ubral na socialne. Videli sme to vsetky matky deti co chodili do skoly pre nadane deti.
Teraz ma 20 a fakt sa jej tazko zije socialne.
Vobec neriesi svoje IQ, nedava to ludom najavo. Ona to ma aj s ADD, takze dalsi problem na svete.
Bohuzial treba sa s tym naucit zit. Je to tazke, ale je.
Tusim je lepsie byt " normalny".😉
skus pozriet tu: http://www.beznavodu.sk/
Ludia s vyssim IQ su prvocisla?
@nafka0483 to je metafora 😉
Jedného dňa pochopíš, že osamelosť je pre teba znesiteľnejšia, než neustále nepochopenie. Iste, žiaden človek by si to dobrovoľne nevybral, sme predsa sociálne bytosti, ale niekedy inej cesty niet.
Autorka, uplne ti rozumiem. Skola pre nadane deti, niektore info ulozene v suflikoch (datumy narodenia pamatam navzdy, bez akejkolvej snahy :D) socialny zivot nezvycajny.. ak chces, napis spravu.. budem rada🙂
Ahoj, chceš radu? Zabudni na svoje vysoké IQ. Je to len číslo. Ak si bola na oficiálnych IQ testoch napríklad v Mense, tak z úloh v tom teste je jasné, že to číslo vyjadruje jedine tvoju schopnosť riešiť úlohy istého typu. Ja som bola na testoch v Mense, keď som mala 18. Vyšlo mi vysoké číslo. Vyššie, než ostatným členom, s ktorými sme sa o tom neskôr rozprávali (asi rok-dva som chodila na stretnutia). Ale odvtedy uplynulo veľa času a ja som pochopila (veď som mega inteligentná, nie? 😁), že to nič neznamená. Fakt nič. V bežnom živote (mimo práce) vysoké IQ nepotrebuješ. A často ani v práci nie, pokiaľ fakt nerobíš v oblasti vyššej matematiky atď. Ako vysoko inteligentná osoba by si mala pochopiť, že najšťastnejšia budeš, keď sa budeš snažiť žiť čo možno najnormálnejší život. Nemaj neustále v hlave, že ty si tá inteligentná. Nie si v kontakte napríklad so spolužiačkami zo školy? Keď boli tiež nadané, možno by ťa skôr vedeli pochopiť. Prípadne kolegovia z práce, keď si písala, že robíš v analytickej oblasti. Zrejme tam nebudú robiť ľudia, čo na to intelektuálne nemajú. Príliš sa na to svoje IQ zameriavaš. Aj v tom, že si skromná a dobrá a pomáhaš iným. Máš pocit, že ako mimoriadne nadaná máš morálnu povinnosť to robiť. Nemáš. Skús sa brať tak trochu viac easy.
@jana_eyre_2 lenze ona sa musi s tym nadpriemernym IQ naucit zit - a zial, vacsina ludi okolo ma to IQ nizsie a ako som napriklad ja osobne pisala - ak ma niekto IQ pod 110 a nema vysoku emocnu inteligenciu, proste mi nestiha. A ja sa mozem akokolvek snazit sa zblizit s tymto clovekom, je to pre mna prostacik - ono naozaj myslime proste inak. A to mam IQ iba nieco cez 140.... A rovnako to vidim na mladsom, starsi syn ma IQ iba nieco nad 130 a teda odhadom ratam ze cosi ako ja ( u deti sa rata iba percentil, je v 99-100) ale teda mladsi (podla testov Mensy percentil rovnaky) je s vyskou IQ daleko nad 160 - tu sme boli aj v CPPS a ma diagnostikovane nadanie pretoze to vidis ze to dieta je "mimo" a proste na neho su tabulky stylom -- vysoko nadpriemerny intelekt..... a poviem ti, ze kym starsi vie obstat v beznych veciach, mladsieho musim usmernovat v tak zakladnych veciach - ako ze vonku prsi, daj si plne topanky, nieto ze vezmi si daznik..... on je proste uplne inde v mysleni a ano, jeho zena to s nim bude mat narocne 🙂 ale 99% okolo ma to IQ proste nizsie, a my, aj ked nadpriemerne inteligentni, sa musime naucit zit v tejto spolocnosti. A to by mala aj autorka - problemy su a budu, ale to su klasika medziludske vztahy, to nie je iba o vyske IQ... A ak si niekto mysli, ze vsak je Mensa, moze ist tam na stretko a tam najde rovnakych -- no nenajde 🙂 My okrem vysokeho IQ mame aj svoje vyhranene nazory a nase charaktery su rovnako miestami na hrane - takze ked sa stretnu dvaja s vysokym IQ - rovnako si nemusia vediet nic povedat 🙂
@h2 absolutne suhlasim. A ano, tiez som chodila asi 2 - 3 roky davno davno na stretnutia Mensy a osobne som za to rada - pochopila som ze tam fakt aj napriek vysokemu IQ nepatrim 😀
EQ... sucit ..empatia..laska... Skusaj a uvidis ze to nepojde hravo. ;) Plus si mega egoista a myslis ken na seba. (ako ja)
@kaktusik007 Presne pre to som tam aj ja prestala chodiť. Hovorila som si, že snáď nie som, ako títo ľudia. 😁
@h2 ja som ich strasne nastvala, ked som prehlasila, ze sme vlastne postihnuti - akurat sme na druhej strane gaussovej krivky.... myslim ze doteraz ma tam maju v zuboch 😀 ale proste ja to tak vidim, clovek je 1/1 a ked proste je niekde pridane, inde nam zase museli zobrat, nie? 🙂
@kaktusik007 Ja by som to nebrala ako postihnutie. V niektorých veciach sa nemôžeš porovnávať s normopopuláciou, nie je to, jednoducho, kompatibilné. Každá výnimočnosť je ,,podozrivá" a vnímaná ako odchylka od ,,normy", ale niet dôvodu porovnávať sa s normou. Od vysokých ľudí predsa tiež nepožadujeme, aby chodili zhrbení len preto, aby všade ,,nevytŕčali".
Kazdy je nejake cislo ... a som vlastne rad sam, lepsie sa mi pozoruje ... aj sufliky mam a ani v nich nemusim sam hladat, ked nenajdem hned, tak mi to o chvilu nieco vytiahne same ... aj nejake to IQ a aj najskor nejakeho aspergera ... no a co, neriesim, kamosi tiez nikdy neriesili, obcas sme sa zasmilai a zivot isiel dalej. Ak niekto problem ma, tak nech si ho necha ...
Baby, tuto debatu som zalozila pre pretlak pocitov, co v sebe mam - ano po dlhom predlhom case myslim konecne na seba. Moze vam to teda vyzniet, ze som egoista. Ano, lebo potrebujem si nastavit hranice, najst sa. Potrebujem si odsuhlasit, ze sa nemusim ostatnym rozdat.
Osamelost je v tom, ze hoci mam okolo seba velmi vela ludi, tak tu blizkost nenachadzam. Mala som blizkost toho druhu v povodnej rodine, no moja mama uz 13 rokov nezije a oco 8 rokov.
Ten pretlak mi vznika naozaj preto, ze ja ako bytost si davam samej sebe velmi malo. Ze zijem pre ostatnych, ze vsetko robim pre ostatnych. Pre muza, dieta, svokrovcov, svagrine, sestry a ich deti... Nechce sa mi o tom pisat, dokazovat to. Neviem dat ostatnym pevne hranice a preto mi ich neustale prekracuju az kam sa da. V mojich vztahoch nie je reciprocita.
Nedokazem to vysvetlit - je to pocit, ze ak ste dobry, rozdavate, kazdy sa ku vam postavi do radu. Ale ak si vystanete do radu, ked sa rozdava nieco dobre, tak vas odignoruju, preradia, preskocia - ty nepotrebujes, ty si predsa vies dat sam.
Mozete namietat, ze je to tak vo vsetkych medziludskych vztahoch, ze to nemaju ludia rovnako. Je v tom nieco ako povedala @kaktusik007. Ze vy viete, ze tym sposobom ako to potrebujete, nikdy nebudete pochopeni. A ze to nemozno dosiahnut ani u rovnako "postihnutych" ludi.
A prave preto, uplne uprimne ma to zaujima, ako to maju ostatni. Mozete mat naozaj aj prisne pohlady, ja si z nich nieco odnesiem, vstupim do svedomia, urobim tu cestu dovnutra. A nacerpam z toho energiu.
Mozno aj ked su negativne pohlady, tak si tu doma pri obrazovke poviem: Ojojoj, ako sa pleties. Je to ako uvidiet sa v zrkadle, uvidiet sa pravdivo a preto sa ma niekedy nieco dotkne a vezmem si to k srdcu a nekedy nedotkne, lebo viem kto som, ci to co hovorite je alebo nie je pravda. A to mi pomaha zase raz uvidiet samu seba aka som, dat si kontury, ktore v tych mojich beznych medziludskych vztahoch niekedy stracam.
Ja nepotrebujem nikomu z vas nic dokazovat, potrebujem aby ste mi pomohli najst tie moje kontury a dari sa vam to, nech uz poviete cokolvek - je to ako ludska interakcia, ktora mi chyba, porozpravam sa s vasimi pismenkami, vypusim pismenka von z hlavy, ani ich sem nemusim napisat. Som vdacna, ze sa sem da pridat diskusia, som vdacna, ze do nej niekto prispel... ze mi otacate to zrkadlo.
A v tomto je to osamotenie. Ze toto musim urobit virtualne.
ja ti uprimne zelam, aby si bola stastna, ale nechapem kde si vzala ze si nadana. Mam v okoli nadanych ludi a ti vytvaraju robotov, su partnermi v medzinarodnych prav. spolocnostiach, su uznavani lekari v svojom obore. Co mas ty? Ukladanie informacii do suflikov a pamatas si viac ako ostatni? 🙃 Jedine co si tu popisala su bezne silnejsie vlastnosti. Mne pride, ze si sama, pretoze si prides nejaka nadpozemska fantasticka bytost.
Preco si nesla na testy alebo k psychiatricke a neriesis svoj problem? Vies, ze na ADHD a podobne problemy existuju lieky?
@meluela Dakujem, velmi pekna stranka, dusevna potrava, ktora ma pohladila.
Autorke: prečítala som si všetky príspevky v tejto diskusii a dochádzam k záveru (neviem, či správnemu), že pocity a problémy, ktoré opisuješ, nepramenia z Tvojho nadpriemerne vysokého inteligenčného kvocientu, ale z Tvojej nadpriemerne empatickej osobnosti. Tú empatiu máš jednoducho v sebe. A vďaka svojej inteligencii si len uvedomuješ rozdielnosť prístupu Tvojho, a prístupu iných ľudí k Tebe. Dokážeš spontánne a ochotne dávať (pomáhať, chápať, obetovať sa,... ) a Tvoje podvedomie očakáva to isté od iných. Nevynucuješ si to - predpokladáš, že by to malo byť v spoločnosti prirodzené. Cítiš sa osamelá, možno miestami až využívaná - pretože spätná väzba od ľudí z Tvojho okolia k Tebe v obdobnej podobe neprichádza. Chápem to správne?
Ja si tiež myslím že tvoje problémy nepramenia z vysokého IQ ale z toho že nežiješ vôbec pre seba. Keď sa cela rozdáš, tebe už neostane nič.
Je veľa dôvodov čo by som mohla napisat ako príklad prečo by si mala začať myslieť trochu aj na seba, ale keďže sme na mamickovskom fóre napíšem hlavne tento- si vzorom pre svoje dieťa. Chcela by si aby sa tvoje dieťa rozdávalo všade naokolo a vôbec nemyslelo ma seba až do takej miery že by bolo nešťastné? Je dosť možné že ked mu pôjdeš príkladom tak to bude robiť. Takto to robila mama, empatia je dolezita, byt dobrým je dôležité, takto je to správne.
Áno, empatia a všetko to čo robíš je dôležité, ale musíš niekedy odstaviť švagrinu a širšiu rodinu na druhu koľaj a robiť podľa toho čo cítiš. Najviac dobra vo svete spravia šťastní ľudia. Keď robíš dobro až tak ze si nešťastná, nezasejes toho dobra toľko, koľko by si zasiala keby si po svete chodila usmiata, šťastná, vyrovnaná. A to bude aj ten najlepsi vzor pre dieťa. Dieťa ktoré bude cítiť dôležitosť spojenia s inými ľudmi a zároveň aj so samým sebou.
Viem, ľahko sa hovorí, ťažšie sa koná. Skús začať pomaličky, rob postupne len malé zmeny, nemusis sa zajtra zobudiť a povedať si že oddnes budeš žiť inak. To je cesta k neúspechu.
Tiež si neviem nájsť vo svojom okoli ľudí s ktorými by som viedla diskusie na takej úrovni že by som to považovala za dobrú diskusiu. Mám knihy, tam sa mi mozog vyžije 🙂 s kamoškami pokecám aj o počasí, hlavne že si navzájom pokecame a pochopíme sa ohľadom materstva, vzťahov a problémov.. k tomu nie je treba vysoké IQ.
@meluela tu vyssie dala linku na stranku beznavodu. Zatial som si precitala niekolko clankov a vypocula niekolko podcastov a padlo mi to velmi dobre. Na vela miestach povedia, ze vsetky deti sa spravaju rovnako, no ak u autistov je prejaveny problem, je silnejsia potreba ho riesit. Pave preto, aby neboli neriesenim zosilnene autisticke prejavy. No to riesenie mozu kludne pouzit aj rodicia neurotypickych ludi pre svojej deti. Vacsinou nepotrebuju tie riesenia tak pracne hladat…
@janne318 @gleep1 a ano, vlastne som si na zaklade odpovedi tu uvedomila, ze je to tym, ze nemam hranice. A to sa moze stat naozaj komukolvek.
Nadpis som dala taky a diskusiu zalozila, lebo akoby to suvisi, ze vela ludi s nadanim, s autizmom, s add to ma prave takto. Kombinacia cudnych zaujmov, cudnych socialnych vztahov, zabudovany princip spravodlivosti, od ktoreho nedokazu uhnut, ochota pomahat… Ze akoby su takyto ludia pre ten princip dobroty a spravodlivosti zneuzitelni, niekedy ostatnymi vyuzivani. Pretoze si sami v okolnom svete nedokazu dat hranice. Chcu byt zaradenimako neurotypicki, ale su trochu ini. Snazia sa co najviac vyhoviet neurotipickym ludom, akoby prave toto vyhovenie malo a mohlo dat auru normalnosti. U deti sa moze vyskytnut sikana, lebo su naivne a spoluziaci zneuziju tuto naivitu a doslovne chapanie veci a na nieco ich nahovoria…
Velmi sa mi pacilo video z tej stranky, kde autisticka dievcina vysvetlila, co je to maskovanie, ze neustale v hlave analyzuje, ako sa sprava jej okolie a snazi sa nasadit si takuto masku, aby ako autista nebola dana bokom, aby zapadla medzi neurotypickych ludi, zaclenila sa do spolocnosti. A ze vacsinu casu to bolo ok, kym neprisiel stav vyhorenia, vtedy sa znova zosilneju autisticke znaky a clovek nema energiu uz tie svoje cudne, zo spolocnosti ho vyclenujuce vlastnosti kryt… ze sa potom potrebuje stiahnut do ustrania, kym nenaberie energiu a prave to sposobi, ze zas je od spolocnosti oddeleny, hoci po nej tuzi.
Popisem to este inak - mam velmi tvrdohlavych ludi okolo seba. Mozno by som povedala, ze aj narcisov. S nimi nie je mozna dohoda ina iba typu: pridaj sa k tomu, aki sme, alebo nepridaj a bud sama. Casto tato tvrdost nie je win win, a dokonca ani pre nich samotnych to nie je vyhra, len sa proste rozhodli a just. Ak sa nepridas, pride trest, ghosting. Aj cez mrtvoly dokonaju svoj zamer. Jedine riesenie, ku ktoremu som dospela je, ze bud budem nad ramec vsetko toto kompenzovat ochotou a vychadzanim v ustrety, alebo by som sa musela rozviest a nikdy uz na nikoho z tychto ludi nekontaktovat. A to je nesmierne tazke, jednak mame dieta, a ani nechcem a nedokazem zostat tak strasne sama. Pretoze aj narcisi su zaujimavi ludia, maju kopec dobrych vlastnosti, len kdesi v sebe cosi zranene, co 8m to just chovanie vnucuje…
Uz som urobila nejake kroky, prihlasila som sa na dalsiu skolu dialkovo, po com uz dlho tuzim a odkladala som to a asi aj zmenim pracu, poslala som si nejake zivotopisy… vnimam to tak, ze mozem tak najst dalsi okruh ludi, kde si budem svoje potreby mozno vediet lepsie naplnit.
tak myslis inak ako vacsina. A? proste sa s tym nauc zit. 99% ludi na svete ma IQ nizsie ako ja. A? aj tak zijem v spolocnosti a ci chcem ci nechcem, MUSIM sa tym ludim prisposobit.
ano, je to narocne, a komunikovat s ludmi s IQ pod 110 nezvladam, ale tak zivot ma uz naucil neriesit.
A ucim to aj moje deti - neriesit ostatnych. A presne preto nesli do tried ci skol pre nadanych - hold, treba sa svojim sposobom prisposobit spolocnosti.