Ahojte, už som naozaj unavená ako som z každej strany odsudzovaná.
Neskutočne sa na svoje dieťa teším, ale v očiach asi všetkých budem zlá matka lebo:
1, chcem rodiť plánovaným cisárskym rezom, prirodzený pôrod mi je odporný, nechcem si tým prejsť (poznám dobre pre a proti)
3, chcem spinál a všetko čo sa dá na necítenie bolesti, nepotrebujem to precitíť ako každá
2, Nechcem manžela pri pôrode
3, Dieťa budem učiť od prvej chvíle na postieľku, je pre mňa tabu aby dieťa spalo s rodičmi v posteli.
4. Nosič / klokanka neprípada do úvahy, nepáči sa mi to a vzťah s dieťaťom ide vybudovať aj bez toho aby bolo na mňa v kuse nalepené.
5. Som názoru, že dieťa sa ma prispôsobovať svetu, nie svet dieťaťu.
Ak nájdem aspoň v jednej podporu, a to že nie som sama budem veľmi rada inak každý ma ma za úplnu čudáčku.
Ľudia sa miešajú a riešia všetko možné - bolo to tak, je a aj bude. Aké máš názory a kde je ich pôvod je tvoja vec, takže podľa mňa stačí o tom nehovoriť a nebudú konfliktné situácie.
az na bod 4, je to vcelku ok, tvoje dieta , tvoje rozhodnutie.
ale naruc a blizkost mamy je asi zo vsetkych "zariadeni" najpotrebnejsia vec pre vyvoj dietata. Elektronicke pestunky to nenahradia a budovanie "samostatnosti" v novorodeneckom a dojceneckom veku su pre dieta velmi traumatizujuce a skodia jeho vyvoju.
Potom napis co z toho si naozaj realizovala bo plany mas velke 😄
Nevidím žiaden dôvod riešiť niečo z toho s niekým iným okrem druhého rodiča 🤷🏻♂️ čo nepovieš, k tomu nemôžeš dostať žiadnu reakciu a máš pokoj.
Akurát ti poviem, že nie všetko musí vyjsť podľa týchto tvojich plánov,- aby si mala aj nejakú alternatívu ako od toho upustiť a nebyť v nervoch. Nemyslím to zle, ale často sa stáva, že si my mamy niečo vysnívame a realita je úplne iná... A sme nakoniec rady, keď je dieťa zdravé, spí a papá...
dieta ktore nezazije v prvych tyzdnoch a mesiacoch to "nalepenie" ako ty vravis...sa neskor bude na teba lepit nezdravo o to viac. V strachu a v strese ta bude prenasledovat aj v case ked uz ine "nalepene" deti budu davno odputane a hrat sa s detmi.
Ešte dodám, že ja som asi presný opak matky, akou ty plánuješ byť a počúvam naozaj VEĽA názorov od známych aj menej známych ľudí, niežeby som s nimi o tom debatovala, ale vidia, čo robím a nerobím. Čím skôr sa naučíš neprikladať význam takým rečiam, tým lepšie pre teba 🙂
Všetko je fajn, ale načo tieto veci rozoberaš s kadekym. To ako chces rodiť, môže byť všetkom okolo šumafuk. Aj to či ho chceš nosiť a ako ho budeš uspavat. Myslím si, že to máš takto nadstavene je fajn. Uvidíme aká bude realita keď dieťa najedene, prebalene položiš do postele a bude revať a revať 😄
joj veru, aj ja som planovala 😀 a potom ked zistis ze 40x ist k postielke a dvihat a uspavat a polozit, mna to teda nebavilo ....
pripajam sa k vyssie pisanym, napis potom co ti z tych planov ostalo....
mne je napriklad uplne jedno ako budes rodit aj kde bude tvoje dieta spat, ale dakujeme, ze si nam to oznamila 🙈
Prvé 3 body OK. Ale to ostatné ma úprimne pobavilo. Vieš, plány sú pekná vec, ale realita býva veľmi často úplne iná.
Len tak mimochodom, ešte si zabudla, že nebudeš dojčiť. 😄
A kto s tým má problém? Vyjadriť sa môže tak max otec dieťaťa. Ostatným to nehovor a budeš mať pokoj. Aj tak to bude možno nakoniec inak 😉 Tiež som mala rôzne plány a väčšina vecí dopadla inak...
Plány sú jedna vec, realita druhá ale.... Tieto veci rieš len s mužom nemusíš ich tvrdo presadzovať pred celým okolím....
Ale môj názor k tvojim bodom.
Cisárskeho som sa bála ako čert kríža, prečo? Neviem
Manžel pri pôrode bol a bolo to fajn, pretože bol prvý kt držal dieťa a aj niekto na kom som mohla ventilov at svoju radosť, pochyby, bolesť a príjemná som asi nebola😇
Dieťa mi nosič odmietali, milovala kočík... A niekto spomenul ze potom je dieťa viac naviazané,.... Tak niečo na tom bude lebo do nejakých 2 rokov bola úplne ne kontaktná a potom ako taká opička a trvá to miestami doteraz, co mne osobne nevadí ale okolie to komentuje. Aj keď nemála problém hrať sa s inými deťmi ale musela ma vidieť.
A v posteli s nami tiež nikdy nespala, mali sme babybay postieľku a dokonca od 4 Tzdnov správala vo svojej izbe lebo sa vždy zobudila na každý such.... A ja potom tiež, takto mal každý "svoj kľud"
Neodsudzujem, iba sa dobre bavim..... 😂 Toto, co pises mi uz pride, ze chces ist nasilu proti prudu, len aby si bola zaujimava ... Ale kludne, som zvedava aj ja na realitu, ako uz baby vyssie pisu. Pochopila by som, keby uz nejake to dieta mas a realne vies, co ta caka...
Neviem, ale toto su sukromne veci, ktore nepreberam s nikym inym, len s manzelom. Tym padom ma nema kto odsudzovat. Nauc sa nezdielat s okolim uplne vsetko a budes odsudzovana menej.
PS. je fajn veci planovat, ale po porode byva casto realita uplne ina ako si naplanujeme 🙂
Napis sem prosim ta za rok, ako si s tymito svojimi bodmi dopadla 🙈😂 Je to tvoje dieta, tvoje rozhodnutie. Ludia mozu mat svoj nazor, ale neriesila by som, ci ma odsudzuju alebo nie. Ja nesuhlasim hned s niekolkymi bodmi, kt si napisala a chyba mi v nich nejaka vrucnost a materinsky cit/laska, ale ako pisem tvoje dieta, tvoje rozbodnutia.
Dievča chce len podporu a ako vidim, poniektore su zas premudrale. Nase mamky nas tiez nemali cas nosit v kuse na rukach lebo trebalo sa postarat o domacnost a tu sme. Ja svoje deti vychovavam bez nosicov a spania v posteli. Milujem ich a oni miluju mna a mame zdravy nie presladeny namotany vztah. V postielke ho naucis spat krasne, aj ked to bude velka obet z tvojej strany kvoli vstavaniu ... da sa to 🙂 hlavu hore
@sense to si clovek nenaplanuje, ake to dieta bude 😉
prva dcera bola kontaktna a sabotovala vsetky moje snahy "mudrej prvomatky" o jej akoze "samostatnost" pri spani ci hrani atd. Doslova mi visela na nohe a po kuchyni som sa presuvala s batolatom na nohe...
Pri druhej som bola mudrejsia, ale kotuha ta ma tak nechcela, bola som rada, ze ju dojcim, lebo inak by som si ani narucie s nou neuzila, esteze chcela tu cicku😅
treti syn mojkaci ale velmi rychlo odputany, jeho by mohli aj kocovnici zobrat, kazdemu dal ruku a papa mami. v skolke od 2,5 roka ani slzu za matko neuronil.
poslledny stvrty opat naviazany cickos, dojceny do 3,5 roka a spal v spalni do 7! co ani jedno predtym tak dlho nebolo, doteraz lubi narucie a to ma 11rokov.
1. ok
2. ok
3. ok
4. ok
5. ok
Rob ako myslíš, nemám ťa za čudáčku.
Lepšie? 😉
Tak ako navrhli dievčatá predo mnou, prestaň svoje plány rozoberať, sprav si po svojom, ale tiež rátaj s tým, že môžeš dopadnúť ako kopec prvorodicov, ktorí mali naštudovane všetky možné príručky ale dieťa a realita rodičovstva bola úplne iná.
Trochu mi pripomínas mňa, ja som mala ku koncu tehotenstva tiež presne nalinkovane co a ako bude... No a samozrejme bolo všetko, ale ze všetko naopak.
okrem jednotky, mám všetko rovnako 😀 s dieťaťom cestujeme od pár mesiacov, aj dlhšie lety s medzipristátím- tiež sme si toho vypočuli na začiatku, neobmedzujeme sa, od malička je naučené spávať v postieľke, spí takmer celú noc ( klop, klop), mám aj kočku čo chodí kočíkovať, keďže od septembra som sa čiastočne opäť vrátila do pracovného kolobehu ( na pár hodín doobeda) a za nič z toho sa nehanbím... my sme si zvolili, nastavili a ostatných do toho nič, takže držím palce. ako si urobíš tak bude 🙂
Tvoja vec.
Ešte sa vyjadrí ku kojeniu.
Nech to mame kompletne.
4.mozno prehodnotís.
Je to prakticke
Tak ja som si tiez v podstate vybrala sekciu, v tom som na tom podobne ako ty. Doteraz som 100% presvedcena, ze u mna to bolo dobre rozhodnutie. Manzel tam teda byt nemohol, ale dobre mi padlo, ze bol so mnou tesne predtym.
Zaspavanie v postielke, s tym suhlasim a aj sa to podarilo. Ale bolo tam jedno kratke obdobie, niekolko tyzdnov v nejakych 3-4m, ked maly zaspal iba pri niekom z nas. Potom sa spontanne vratil do postielky. To asi ako mama zistis, ze v istom stadiu urobis cokolvek, len aby dieta spalo.
Nosenie mi nesympaticke nie je, ale nosic som velmi nepouzivala. Dost som ale maleho nosila na rukach a nosim aj doteraz. Pravda ale je, ze uplne permanentny fyzicky kontakt by bol problem aj pre mna. Ale zase, ak by som mala uplakane dieta, ktore by sa utisilo iba pri mne, tak by som to vydrzala.To tiez asi zistis, ze plac vlastneho dietata je velmi tazko znesitelny. Je to uplne ine, ako ked place cudzie. Nejaky cas sa to da vydrzat, ale ak to trva dlhsie, je to naozaj velmi stresujuce, priroda to tak zariadila. Vtedy uz robis vsetko mozne, aj veci, co si si myslela, ze robit urcite nebudes.
Materstvo je pohodovejšie keď nemáš veľké očakávania. Pre toto je dnes veľa matiek vynervovaných. Majú všetko naplánované a keď sa veci nevyvíjajú podľa nich, sú frustrované. Môžeš mať predstavu o tom ako to chceš,ale nedá sa toho držať úplne. Dieťa si často samé povie čo chce a rozumný rodič sa mu prispôsobí. Ani pôrod nakoniec nemusí dopadnúť ako by si chcela. Moja švagriná chcela rodiť vo vychýrenej nemocnici a nakoniec bola rada, že došla do miestnej a neporodila v aute. Uvolni sa a nerieš druhých.
- takto ma vychovala moja mama, vzťah s ňou mám dobrý, vieme sa porozprávať. Ale ako má takmer 70 rokov, má viac túžbu, aby som ju objímala a mne to príde divné. Ona, čo ma nemojkala, neposadila na kolená, len racionálne mi všetko vysvetlila, odrazu chce niečo, čo mi sama nedala. Vidím jej smútok, aj ju objímam, ale príde mi to neskutočne divné. 🙂 Svoje deti objímam, nenosila som si v klokanke, lebo mám reumu a bolia ma kĺby, ale našla som si iný spôsob (chodia sa pritúliť, aj 12ročný syn ešte príde 🙂.
a načo to každému rozprávaš? vedˇsa zariaď ako ty chceš. Mimochodom , ja som tiež mala rôzne plány ale realita bola v mnohých prípadoch iná. Nikomu nič nehovor a ak sa ťa opýtajú povedz a názory druhých ti môžu byť ukradnuté
Mojka. Poplanuj si. Napis az porodis. ;)
Juj, pobavila som sa. Ak to takto bežne vyhrkneš na ľudí, nečuduj sa ich reakcii. Väčšine ľudí je totiž úplne jedno ako žiješ, pokiaľ ich neatakuješ múdrymi radami, ako by mali žiť oni. Tu mi to príde také: aké požičaj, také vráť!
naco taketo veci riesis s okolim? Ved si to nechaj pre seba a rob ako uznas za vhodne.Apropo, mne na nicom z toho, co si napisala, nepride nic zvlastne alebo poburujuce
Tak planovat mozes, realita moze byt uplne ina... mne je uplne hlboko, co robia ine matky s detmi 😂 Chybu robis v tom, ze to rozpravas a diskutujes s okolim, potom ma kazdy potrebu vyjadrit "svoj nazor"... ked sa s nimi o tom bavit nebudes, budes mat svaty pokoj a zariadis sa podla seba...