O týždeň rodím a necítim žiadne puto
Vela z vas ma tu "ukamenuje", s tym ratam ale možno sa najde niekto kto ma povzbudi.
Za týždeň rodim a vôbec sa neteším. Vôbec to nepreživam, je mi to uplne jedno a mám pocit že som si k bábätku nevybudovala žiadne puto. Necitim absolutne nič. 0 bodov. Citim len nechuť z celeho tehotenstva a to aka som už slabá. Neviem ako to zvládnem vôbec nato niesom pripravená. Je to moje prve dieťa,neviem si predstaviť ako zvládnem to všetko, tú starostlivosť. O materstve viem velke kulové ,som jedináčik takze som sa nemala ani v detstve nakom čo to naučiť aspon zaklady.
Pridem si uplne neschopna a najhoršia matka na svete. Čo keď nepríde ta bezpodmienečná láska ani po pôrode a nebudem citiť vobec nič? Takéto pocity mam asi mesiac alebo 2, snažim sa predstavovať si tie svetlé stránky no nejak sa neviem rozveselit. Chodim ako mátoha depresivna cele dni ani neviem či už to chcem mat zasebou alebo radšej byt tehotna este aspon 2 roky kvoli strachu ze to nezvladnem. Preživali ste niečo podobne niekto? Zmizne to? :(
Uvidis ako hormóny zapracujú keď po pôrode uvidis svoje bábätko, pocítis jeho vôňu a hlas. To bude už niečo úplne iné. Keď ho prvýkrát popestujes a pozrieš sa mu do oci.
Aj zabudnes riešiť či máš alebo nemáš depresiu
Ja som to tiez tak mala. Nerozplyvala som sa nad tym ze je v bruchu a stale kope a bolo micudne ze tam "nieco" zije 😀 no ako sa narodil a som ho uz realne mala pri sebe videla pocula vonala bolo to uplne ine zrazu. Som sa zalubila ze toto je moje vlastne nieco zo mna. Milujem ho najviac na svete 😊 zachvilu sa nam narodi druhe a takisto kym je este v bruchu nepocitujem taku lasku ale ked uz bude medzi nami okamzite si ho zamilujem 😊
Zlatko, ako keby si o mne písala.☺️Dokonca som šla rodiť plánovanou sekciou kde nehroz nejaký bonding a podobne takže som si myslela ze okej, budem mať dieťa, a tam to končilo. Normálne som mala väčšiu radosť ze budem mat nove topánky ako ze budem mat dieťa. Ano znie to strašne keď si to spätne vybavujem. A potom baaaaac.doniesli mi moje babo a ja som sa zmenila o 180stupnov.vacsiu lásku som nikdy necítila a pravdepodobne už ani nebudem. A láska rastie spolu s dietatkom☺️ neboj sa😘
ja mam video z porodu... pchali mi maleho a ja na neho doslova ziram :D
najprv som citila za neho zodpovednost, bolo mi ho luto, ked sam lezal v postielke na novorodeneckom, vsetky babatka boli u mamiciek. mna priviezli rano z porodu, tak preto tam bol sam. prisla som k nemu a zacala som plakat. nevedela som si ho ani poriadne na ruky vziat a odvtedy som ho uz nepustila 🙂 taka ta materinska laska sa vybudovala casom. neboj sa, ono to urcite pride. uz len to ze mas voci sebe vycitky svedci o tom, ze mas city 🙂 dont worry, nech ste obaja zdravi.
ps: teraz cakam druhe a vnimam to trochu inak, no tiez sa nerozplyvam ako Manuela nad tym... proste kazda zena je ina 🙂
Ja čakám síce druhé, ale pocity mam asi také aké ty! Bojím sa pôrodu, bojím sa, že som všetko zabudla, čo som s malou robila, no proste mam úplne okno a vôbec nič si nepamätám!
Včera mi akurát kamoška dala štyri tašky oblečenia pre malého a akurát som to pretriedila a vobec mi nedochádza že veď o mesiac rodim 🤦♀️ a hlavne neviem ako zosúladim bábätko a 6 ročnú slečnu, už nad tým ani nerozmýšľam radšej nejdem
Aj ja som to tak mala. Casom prejde 🤣
Ja som sice lasku citila a tesila sa z bruska, ale chcem Ta podporit v tej druhej veci- ja som predtym tiez nedrzala v rukach ziadne babatko,ani som k nim nemala vztah, ziadne skusenosti...prve babatko bolo to nase a vsetko som sa postupne naucila, urcite to zvladnes 🙂
Ahoj, tak ja Ti opíšem moje pocity, keď som po prvýkrát uvidela svojho syna (tiež očakávam kamene do hlavy). 😁 Rodila som akútnym cisárskym z urgentného príjmu. Bola som v ohrození života. Cisársky som mala v celkovej narkóze. Syn sa narodil okolo polnoci, hneď ho brali do inkubátora, ja som bola na JISke. Syna som prvý raz videla až na druhý deň popoludní. Pozrela som naňho a hneď som zdvihla hlavu a začala som sa obzerať, lebo som si myslela, že to nie je moje dieťa. Proste som nijako nemohla uveriť, že to je on. Takže o nejakých pocitoch okamžitej lásky nemôže byť ani reči. Ale neboj, to príde. Určite! 😊
Urcite pride....nestresuj mala som to iste...
A tak isto ta bezhranicna laska neprisla u mna ani po porode reci ked ti daju babatko tak to pride no nie neprislo...
Prichadzala postupne...pomalicky a stale rastie 🙂
Strach z neznámeho zo zodpovednosti😊vôbec sa neboj dopredu hormóny zapracuju budeš až prekvapena.Ku koncu tehotenstva som mala rôzne pocity strach radosť obavy aké to bude, či zvládnem, čo, keď bude urevany a nebudem vediet čo s ním.Kym iné ženy sa pýtali kedy idú už domov ja som vyhrkla, že už idem domov??😂bol skôr narodený, silná žltačka nechcel sa kojit bála som sa ako bude jesť, keď prídeme domov.
Všetko bude dobre nerob si z toho hlavu
A tiež som jedináčik a skúsenosti s deťmi som nemala pôjde to úplne prirodzene
Neboj.nik ta tu nevyfliaska kamenom.je to normalne.co ja najviac neznasam tuna na konovi tehu foto v gatkoch a tesime sa na teba laska nasa a bla bla bla......neboj bude vse ok ked sa drobec narodi.drzim palce
@vafinka haha presne 🤣
Je to prirodzené máš strach a nevieš do čoho ideš. Netráp sa s tým že nič "nevieš". Keď sa malé dieťatko narodí prídeš nato ako prebaliť ako nakŕmiť ako okúpať .. a postupne sa naučíš všetko .. ja keď som bola prvýkrát tehotná s rodinou som sa nebavila čiže od nich žiadne rady nevedela som nič keďže deti sme v rodine nemali a svokra ma učila tie ich dedinské praktiky a kadečo doslova narábať s dieťaťom ako s tovarom. Všetko som si naštudovala na internete. Ako obliekať novorodeniatko že musí mať o jednu vrstvu viac ako dospelí kedy ísť na prehliadku čo vybaviť kedy očkovanie ako často kúpať pamätám si keď som išla prvýkrát do drogérie a pozerám aj púder aj mast na zapareniny nemala som šajnu aká značka je najlepšia či je lepšia masť alebo púder nevedela som kedy aké plienky kúpiť a koľko že či náhodou nebudú tesne bála som sa prvé dni kým neodpadol pupcek vôbec malú na ruky vziať keď v noci plakala plakala som s ňou lebo som nevedela čo jej je nespala som celé noci bála som sa syndrómu úmrtia keď bolo materského mlieka malo cítila som sa ako hnusná mater že musím dávať sunar a ešte svokra za zadkom nonstop komentujúca prečo je všade neporiadok (bývali sme spolu) a prečo.nie je navarené kým ona sedela nezamestnaná doma .. proste blazinec. Ešte starosti so zväčšenými mandľami dieťa vkuse choré. Pri druhom to už bolo úplne jednoduché a prirodzene 🙂 neboj sa dáš to. Všetky sme to miestami nedávali. Všetky plačeme kricime po každom nervacime máme neporiadok nenavarime alebo nám prihori. Každej dieťatko spadne (bohužiaľ aj to sa stáva) alebo si nevšimneme a udrie sa. Všetky sa bojíme keď ma dieťatko vysoké horúčky alebo sa trápi so zápchami či kolikami. Ale na toto obdobie pres to všetko budeš spomínať ako ja najkrajšie obdobie tvojho života ♥️
@eliska13 no ja sa tiez najviac bojim dňa kedy nas pustia z nemocnice a budem nato uplne sama 😂 alebo teda bez takej tej istoty ze "som v nemocnici nic sa nestane,vsetko je super,pomozu mi"
@sunny8 no to su moje najväčšie strachy... syndróm náhleho úmrtia a pupček😏😭 mam stavy strasne bojim sa ze sa zrutim a ze ujdem alebo ja neviem ani coho budem schopna v tom zufalstve ze si neviem dať rady. Zase nechcem zakazdym volať rodicom alebo svokre
Keď sme prišli do pôrodnice na návštevu k dcére, ktorá nám porodila prvé vnúča, my s mm sme sa rozplývali. Ona sedela na posteli, ako kôpka nešťastia, vnúčik vedľa nej a povedala: "Budeme si musieť na neho zvyknúť". Zvykli si, má skoro 9 rokov a má aj ďalšieho súrodenca. Všetko bude, ako má byť, neboj😉
Pozri, ja som skor ta, co sa nevie dockat, kedy sa nam aspon jedno dietatko podari a vravim ti, aby si sa naozaj netrapila 🙂))) uz len to, ze sa bojis takych veci, znaci, ze budes uzasna mamina 🙂 teraz si pravdepodobne dost unavena, hormony a pod. Priprav sa, ze ani po porode nemusis hned odpadavat z babatka, moze prist poporodna depresia a pod. Ale uistujem ta, ze to dietatko budes casom milovat najviac na svete 🙂
Neboj sa 🙂 všetko je v poriadku. To sú len hormóny 🙂 ten drobček potrebuje kľudnú a vyrovnanú maminu. A keď nebudeš niečo vedieť vždy sme tu založis fórum a radíme ti na to je táto stránka ;) ale veľa veci ti napovie materinský inštinkt.
@hederamonstera držim palce aby sa vam podarilo čim skôr 😏 teraz sa citim ešte horšie že mi bolo dopriate a takto to vnimam...
Neboj sa, je to normalne, pride to. Pamatam si, ked sa narodil moj maly, pisala mi velmi dobra kamoska co mala asi rok po porode spravu ze “uz ho lubis?” A ja som sa tak pozastavila, ze co mam na to odpisat a normalne som nevedela. Proste som sa citila tak neutralne akoze ok, je tu, je moj, postaram sa, ale ziadny naval lasky neprisiel. Alenpotom dostal zltacku a isiel do toho inkubatora a jak som ho tam videla takeho maleho sameho, tak to prislo. Ja viem presne povedat ten moment, kedy som ho “zacala lubit”. A tato kamoska, ktora mi to pisala, s tym bojovala este dlho doma, ze si to puto nevedela vytvorit. Dnes ma uz druhe babo a je z nej jedna uzasna milujuca mama. Takze hlavne sa nedepkuj a nepotlacaj pocity a komunikuj. Hlavne s partnerom, ten by to mal pochopit. Vsetko bude dobre, neboj sa.
Ver mi ja mám tiež takú myseľ, že dopredu vidím katastrofu, ale keď príde realita a ten deň D tak úplne normálne budeš fungovat.pupcek odpadne ani nevieš ako ja som mala len stále obavy, aby som mala mlieka dosť, musela som odsávať kŕmiť z fľaše do toho som skúšala kojit bol slabý so žltackou nižšia pôrodná váha a všetko išlo vôbec som nestresovala.Koliky mal len pár dní večer ináč celé dni prespal.Samozrejme, že v noci ho budeš počúvať, každé suchnutie môj začal len hlavou točiť a už som vedela, že bude hladný.S odstupom času si hovorím ako som to všetko mohla zvládnuť a celé dni sama zima vonku nikoho...vtedy som to vôbec nebrala ako zataz.Budeš mať v dieťati partaka.Niekedy, keď som ho dávala v noci odgrgnut v perinke som myslela, že už ho späť do postieľky nevlozim mňa prekvapila len tá únava.Este raz vrátiť čas spím s ním celé dni😊tým si musí každý prejsť.Tak budeš vyvolávať mame, pediatricke, kamoske nebudeš prvá ani posledna
Nakojit, odsať, prebaliť, odgrgnut a pokým zalahnes budeš znova vstávať😂kam by si utekala?to sú len nereálne myšlienky budeš sedieť pri babu a pozerať naňho a budeš pyšná, že si to všetko zvládla.
@lucilaines aj mne ho po 3 dňoch zobrali na tu lampu kvôli žltačke k sestrickam a vtedy som to pocitila.Alebo muž s ním išiel von a, keď som si spomenula na dieťa prsia mi stvrdli a mlieko začalo tiecť to si musí každý sám tým prejsť čo to je za puto
Ja som to tiež tak mala. V podstate furt to bolo len bábo keď som bola tehotná :D deň po pôrode to isté, kým som sa nedala dokopy som malú brala ako príťaž. Po šestonedeli sa všetko zmenilo
ja som to prežívala pred každým pôrodom... ale najviac pred prvým...všetko sa zmenilo po pôrode....
Nieee, to som nechcela🙂) ja som s tym uplne ok🙂 proste som chcela len povedat, ze je normalne co citis a nic na tom nie je zle;)
Podobné diskusie
- Mám 3-ročného syna a stále sa necítim psychicky uvoľnená a dobre6
- Bojím sa, či sa budem z bábätka po pôrode tešiť22
- Mám 23 a od nikoho necítim lásku5
- Necítim lásku k druhému dieťaťu. Ako zmeniť môj postoj?1
- Nechcem dieťa - mám sa cítiť menejcenná?89
- Máte niekto pocit, že nie ste pripravený na materstvo?20
Nie kazda zena lubi dieta od pocatia. Vela zien sa casom zalubi. Dokonca su zeny,ktore ani po vzhliadnuti dietata necitili nic vsetko prislo az potom. A zvladnes to. Materstvo je prirodzene a riadis sa instinktom. Darmo by si mala napozeranu vychovu,ked kazde dieta je ine,kazda matka je ina. Vobec sa nestresuj,uzivaj si posledne dni a oddychuj.