Ahojte ospravedlňujem sa za možno pre väčšinu z vás hlúpu otázku. Mám stredne ťažkú uzkostnu poruchu a je to pre mňa jedna z najťažších situácií. Terapeutka hovorí ze vyhýbanim sa nič nevyrieši a musím také veci zažívať aby sa to zlepšilo . Predstavte si situáciu že idete s kamarátkou do divadla a náhodou tam stretnete jej znamich ktorých nepoznáte.
Keď vás predstaví, čo okrem toho že vás teší poviete. Čo sa ich spýtate? Prosím poraďte nech sa nabudúce neopakuje že budem stáť ako tlk a usmievať sa ako slniečko na hnoji. Nechcem aby sa ľudia kôli mne cítili trápne
V tejto konkretnej situacii by som asi nehovorila nic, len by som sa pozdravila, predstavila. Alebo, ked uz, tak ci sa im paci predstavenie.... niektori ludia su dost vyrecni a navodia temu sami a ja sa len pridam.
O neutrálnych blbostiach počasie, zdravie, kam idú na dovolenku. V podstate nič čo by ma zaujímalo 😁
Iné by bolo keby ideš s nimi sadnúť.... Ale keďže len tak na chodbe par minút, tak úsmev, ked budu mat dajakú debatu tak ak bude tvoj názor vhodný povedz, ked nie... Tak čakaj....
vacsina ludi chce rozpravat, staci ked budes pocuvat a klast doplnujuce otazky. Napriklad - tvoja kamoska-jeeej som nevedela ze vy ste tu, jej znama: ahoj, idete tiez na predstavenie? my sa velmi tesime. tvoja kamoska, ano idem tuto s jankou. ty: dobry den, som jana. znama: tesi ma, som zuza. Boli sme minule na predstaveni abc, ale na toto sa tesim viac. ty: vazne, a preco? znama: bla bla bla... A uz iba udrziavas rozhovor.
Netrpim úzkosťami, aj tak nezačínam rozhovory ja 🙈
Ak takto niekoho stretnem, alebo ma zoznamia, vacsinou sa pytam bezne veci - zaujimam sa o toho cloveka, odkial sa poznaju s mojou priatelkou (alebo s tym, kto nas zoznamil proste), potom bezne veci typu odkial ste? Hladam nieco, co by nas mohlo spajat, aby sme debatu aj trosku rozvinuli. Ak sa v niecom nevyznam, pytam sa - nech je rec o akejkolvek teme, ak pocuvas pozorne, o com sa bavia, tak ta isto napadne nejaka otazka, cim prejavis zaujem zapojit sa do debaty, alebo hoci len zaujem o danu temu.
Ked je trapne ticho, da sa hovorit o napriklad mieste, na ktorom prave ste, o akcii, na ktorej prave ste, proste v zavislosti od situacie. A zase netreba to silit, mozes natrafit na cloveka, ktory je tiez viac introvert a nebude chut sa bavit, alebo ti bude situacia nejakym sposobom neprijemna, tak sa mozes s usmevom ospravedlnit a odcupitat na toaletu napriklad so slovami, ze si hned spat
Pri príležitosti, akú si opísala, je úplne v poriadku sa do rozhovoru nezapojiť. Sú to jej známi a náhodne sa stretli. Predpokladám, že ani ona sa s nimi nejako dlho nerozprávala. Keď ťa oni sami neoslovili s nejakou otázkou, prečo by si sa mala cítiť blbo, že si neurobila to isté?
Iné by to bolo, keby ste si napríklad išli niekam po predstavení sadnúť. V tom prípade treba reagovať podľa situácie, čiže podľa toho, o čom prebieha rozhovor.
Neboj,nemusíš byť ty tá iniciatívna čo sa bude prvá pýtať.Zvlast keď sa cítiš pri tom zle,zas načo to siliť.Kludne počkaj na prvý krok druhej strany a potom počúvaj,občas zareaguj,nemusíš viesť konverzáciu o nezmysloch a zabíjať čas ak to nie je nutné.Mne nič nie je,som iba silný introvert a rovnako neznášam tieto situácie.Mam vyčkávací postoj,ak niekto začne,odpoviem strucne k veci,nerada rozvíjam atd.Nemusis mať obavy či sa niekto kvôli tebe cíti trápne?Kvôli tebe??Ty nie si pôvodca niečiej nálady.Hľadí niekto na teba,či sa cítiš trápne alebo ako ti je?Psychologicka ti dobre radi,nevyhybat sa situáciám,trénovať,ale zas úplne nasilu v obrovskom strese to tiež nie je dobré.Do spoločnosti naj chodiť s niekým blízkym,kto to o tebe vie a podrží ťa.Ja mám ako barličku muža,totálne spoločenský a akčný,zároveň chápe aká som a zachraňuje ak vidí,že nemám záujem komunikovať.Chodievaj s kamarátkou,mužom,sestrou,mamou,hocikým a časom to zvládneš sama
Mozno by stalo za to preskumat, kto sa kedy kvoli tebe naozaj citi trapne. Lebo ked som napriklad ja bola v situacii hocikoho z ostatnych v tejto opisanej situacii, tak sa mi v zivote nestalo, ze by som sa kvoli tomu mlciacemu citila trapne.
Kludne sa zapoj iba vtedy, ked ta nieco z rozhovoru zaujme alebo nieco na niekom z tych novych ludi. Ja to robim tak. Len teda ja som taka dost zvedava, mna zaujme kadeco. Ale stane sa, ze nie a vtedy som ticho.
terapeutka ti radila nevyhybat sa a ty sa predsa nevyhybas... je celkom normalne v niektorych situaciach mlcat alebo povedat len nevyhnutne. konkretne v tejto situacii: neviem, ci ti znami boli na teba (a mozno aj na kamosku) zvedavi. citim z toho, ze takymto veciam prikladas prilis velku dolezitost. ale pravda je taka, ze na tom, co povies alebo nepovies, vobec svet nestoji. skor by si mala zapracovat na sebadovere, aby ta do buducna stale nezralo to, co si o tebe kto mysli. ludia si budu mysliet vzdy nieco (a kazdy nieco ine), takze jedine "spravne" je spravat sa prirodzene.
Ak je to kratke stretnutie a nemas co povedat, tak nehovor nic. Ludia tak bezne reaguju. Tiez sa nesnazim zbytocne zaujat a nechavam, nech sa porozpravaju ti, co sa poznaju.
Ja sa stále spýtam čo pracujú. Nikdy neviem kedy sa mi môže hodiť nejaký známy ktorý sa rozumie vo svojom odbore a keď niekedy v budúcnosti potrebujem spomeniem si aha mojej kamošky Janky ten známy z divadla robí to a to oslovim ho.
@85miska pri úplne prvom stretnutí sa vždy opýtaš kde pracujú? to ozaj? Mňa by táto otázka normálna zarazila a akurát by mi prišlo od veci, prečo sa ma to ten neznámy človek vôbec pýta. 🙊
Autorka - ak už by som sa musela vyjadrovať (čo určite pri zoznamovaní nemusíš) možno by som žene pochválila napr. kabát, a povedala, že jej pristane. Nevidím dôvod začínať rozhovor, a vôbec sa nemusíš cítiť trápne.
@sashabb tak nie takto že sa stretneme na chodbe v divadle a ahoj ja som Michaela kde ty vlastne pracuješ? Zas neberte tu všetko od slova do slova čo človek napíše. Ja som v takej situácii bola nie raz aj v čakárni u lekára s dieťaťom a táto téma bola aj na hodinu kecania. Mňa zaujímaju profesie aké človek robí a čo tam robí.
Juj, ako ja nenávidím prázdne reči a celkovo konverzáciu zo slušnosti evidentne úplne nasilu. V týchto prípadoch mám radšej ticho.
Mám to na háku,čo príde to príde. Environmentalisti ja,varenie, domáce práce,pečenie,varenie,hobby,záujmy,záľuby, hocičo,čo ľudí baví a uvoľňuje.
Aké trápne aké trápne ,kto by sa mal cítiť trápne , Vy ?, nech sa cítia trápne naši politici, to je trápne ako komunikujú a urážajú sa a nie Vy. Nechcete vyprávať ,tak nevypravajte, šak ste v slobodnej zemi . Ešte s tým si robiť problémy,čo si myslíte ,že niekto bude mať traumu al.niekomu ublizite, vypravajte asertivne ako Vám ústa narástli a nič nie je trápne. Témy spoločenský neprípustné poznáte nie,aby ste sa neznemoznili- peniaze,politika, náboženstvo, atdd.
@lulaby1982 Ahoj, môžem trošku mimo témy? Všimla som si ťa tu vo viacerých diskusiách a zapamätala som si ťa práve kvôli tomu, že tu každému vykáš. Je to síce pekné, ze chceš byť úctivá, ale tu, na koníku, si všetci tykáme, je to aj v pravidlách. Takže pokojne tykaj, bude to lepšie. 😉
Ahojte ďakujem za všetky odpovede a rady ❤️ Nabudúce sa v podobnej situácii skúsim spýtať aspoň jednu otázku 😊
@85miska tak ale napísala si to tak. A autorka napísala celkom konkrétne otázku, pýtala sa na úplne prvé stretnutie. Ja sa u dr. tiež viem porozprávať, no nikdy sa nepýtam takéto súkromné otázky.
A len tak pomimo, už ti niekto takto pre teba cudzí bol aj nápomocný skrz svoju profesiu?
V divadle o predstavení, v kine o filme. Na guláši o počasí, na obede o jedle, na hokeji o hokeji, na návšteve hoc aj o ich gauči v obyvacke