Nič ma nebaví

Ahojte zaujíma ma či to má niekto rovnako ako ja. Mám dve deti a manžela mám 31 rokov mala by som sa tešiť zo života áno snažím sa. Stále si hovorím ako sú na tom druhé ženy a musím sa tešiť zo všetkého teším sa a vážim si to čo mám ale nič ma nebaví stáva sa že sa mi nechce ísť ani von. Stáva sa aj to že som lenivá si umyť hlavu keď nemusím nikam ísť a milujem dni keď sme len doma ale aj to ma začne v polke dňa štvať, keď deti vymyslaju ja musím upratovať variť celý deň behám (muž pomôže keď je doma) a už som nervózna v tom mi zavolá niekto či nejdem s deckami do cukrárne a ja poviem že nie pretože tu mam bordel upratujem nestíham (preháňam) . V tom momente som rozlietana neupravená nič nestíham kričím na deti (to mi je veľmi ľúto že to občas schytaju ale nieje to na dennom poriadku proste mi rupnu nervy občas). Mám potvrdenú úzkosť ľahká forma. Stále potrebujem mať niečo nové ale neutracam za oblečenie proste sa cítim lepšie keď sa mám na čo tešiť objednám si nový krém nové rifle nový parfém a hneď mám lepšiu náladu je to normálne? Keď som chodila do práce neznášala som to vstávanie a povinnosti ale keď som mala niečo nové kúpené tešila som sa ja si pripadám už ozaj ako chorá na hlavu je to ťažký život aj keď ho mám super a milujem svoju rodinu som v začarovanom kruhu to normálny človek ktorý žije v prítomnosti nepochopí. Ja stále pozerám len na budúcnosť hovorím si potom bude lepšie a spravím to potom atď ..Unavuje ma aj komunikácia s ľuďmi niekedy mám náladu niekedy utekám preč alebo sa vyhýbam na ulici aby som nestretla známu nechce sa mi s ňou proste baviť. Mám susedu ktorá by bola u mňa najradšej nonstop na káve keď ma volno mňa to ubíja nie nepotrebujem to chcem mať svoj kľud . Stále cítim nervozitu aj keď sedím pri telke. To je všetko písané na rýchlo len pár vecí ďakujem za odozvudaujemďakujem