Neviem zabudnúť na šikanu v škole
Keď vás niekto šikanoval v škole ale psychicky, neviem či to tak nazvať ale učiteľka ma nemala rada, cítia som to aká bola k druhým a mňa vždy v škole pred všetkými zhadzovala. Tak ma vydeptala že som nedokázala ani spočítať koľko je 5+5, chcela som odísť zo školy kvôli nej. Radčej som chcela byť v nemocnici hospitalizovaná ako do školy na jej hodinu ísť. Bolo to hrozné obdobie, stále jej to nemôžem odpustiť. Všetko potrebuje čas ale stále to v sebe dusim
Ani sa nečudujem že mám psychickej problémy keď ma takto deptala skoro 3 roky...
Aký máte na toto názor?
Ja som taku mala 4ci 5rokov, davno pradavno som jej odpustila. Uz hnet ked som mala dalsiu triednu .. Proste tiez len clovek nemyslim ze jej niekedy vobec doslo co robila. Asi mala nejake svoje problemy. Vdaka nej mam tretotriednu gramatiku lebo som sa skovavala v pivnici poza skolu, smrdelo to tam ako myši plne haraburd prach zatuchlin. Nosila som si tam knihy z kniznice Dickens Brontë atd. A citila sa ako ten chlapec z never ending story len on to mal na tej povale ovela krajsie 🤣 to co ti robil Niekto druhy je o nich to ako sa naucis stym vysporiadat je vsak o tebe . Niektori ludia v sebe radi drzia cely zivot pocit krivdy sebalutosti. To su velmi neuzitocne emocie uvedom si ze len sebe škodis. Najlepsie co mozes pre seba urobit je odpustit. Je to tak jednoduche.Odpustila som aj horsie veci nenosim v sebe emotional garbage. Psychicke problemy nemusis mat vobec z toho len je pohodlnejsie najst “ vinnika.” Nedus to v sebe. Napis jej email alebo list nemusis jej ho ani poslat Lebo nic to nezmeni u nej ale u seba sa toho zbavis. Minulost nezmenis ale na sebe mozes pracovat staci chciet zmenu.
Psychicke problemy ake konkretne?
Uz to pust. Ulavi sa ti. Nabuduce ked sa objavi znovu myslienka ci emocia, ze budes tym malickym clovekom, povedz jej: Prec odo mna! Nebudem o tom rozmyslat! Doslova tej myslienke vynadaj, co ta otravuje a posli ju do haja.
Ak mas z toho psychicke problemy, tak vyhladaj odbornu pomoc. Moze sa to rozne preplietatvat s inymi oblastami zivota. Tusis, preco si ucitelka vybrala prave teba a preco pri tom dokazala tak dlho zotrvat? Nikto sa ta nezastal, rodicia nic?
Na mna si tiez 2x zasadli ucitelky. Len ja som nebola velmi sikanovatelny typ. Raz to bolo preto, ze mama sa na jednu stazovala na rodicku. Takze od dalsej hodiny to zacalo. Bezdovodne posielanie za dvere, zhadzujuce komentare kvoli vzhladu (mala som atopicky ekzem na viditelnych miestach), no snazila sa. Len jednak ja som to brala ako jej problem a nie moj a tiez po par hodinach mila ucitelka zistila, ze som predseda triedy, reprezentujem skolu na sutaziach a navyse nevyzeram zdeptane, tak s tym prestala. Druhykrat to skusala anglictinarka na strednej, lebo som bola cez leto v Amerike, kde som sa velmi zlepsila v anglictine a asi sa bala konkirencie alebo co. Zacala mi davat 5ky, ale kedze nemala za co, tak si vymyslala divne dovody, napr. ze som chorej spoluziacke nezaniesla ulohy a ona ich teraz kvoli mne nema spravene. Tiez vselijake poznamky mala. Ale zase, brala som to, ze problem ma ona, nijako ma to nedeptalo. Nakoniec sa rozhodla, ze mi pojde navrhnut dvojku zo spravania tiez za nejaku blbost a isla za riaditelom. No lenze zase, reprezentovala som skolu na sutaziach, riaditel ju vysmial a potom to uz prestalo.
Tym ani nahodou nechcem povedat, ze je tvoja vina, ze tvoja ucitelka neprestala, len musel byt nejaky dovod, ze jej to vydrzalo tak dlho fungovat. A rozmyslam, ci ten dovod nemoze/nemohol uradovat aj inde v zivote.
Mozes trpiet PTSD (posttraumatickou stresovou poruchou). Treba vyhladat psychoterapeuta a pod jeho vedenim vies traumu spracovat tak, aby si viedla lepsi zivot a pohla sa dalej. Ked to nevies pustit, nie je ziadna hanba vyhladat odbornu pomoc a vyrazne sa ti ulavi.
Je mi veľmi ľúto, že si si také niečo prežila. Skús sa ale na to pozrieť tak, že už sa to skončilo. Nikdy sa to už nevráti. Možno by si mohla skúsiť nejaké psychoterapie. Ja ti veľmi prajem aby si sa uzdravila. Aby si našla v sebe silu aj odpustiť. Ty to dokážeš ja ti verím.
Ak žije chod za ňou a povedz jej co si myslíš o nej ako učiteľke a tiež ako o človeku... O tom ako ti ublížil jej správanie.. Ako si to vnímala la ako dieťa.. Tiež by som jej povedala ze už sa na ňu nehneváš ale ako učiteľka nestala za nič a ako človek je v tvojich terajších dospelackych očiach tiež niekto kto zlyhal...
Na takéto zlé veci sa nedá zabudnúť, budeš si to pamätať aj po rokoch ale už len ako zlú spomienku na trápenie ktorým si prešla ale nedovolila si aby ťa to zlomilo. Traumy treba riešiť ak treba s odbornou pomocou a ísť ďalej a nedovolit aby zlo ovplyvnilo tvoju povahu a krásnu a silnú dušu.