Neviem si pomôcť s hnevom

Cítim hnev na svoju svokru. A neviem si s tým pomôcť. Deťom sa neozve. Uvedomila som si to až po čase, že vlastne ak sa neozve môj muž, tak nula bodov záujem z jej strany o deti. Ale dobre kvôli tomu sa na ňu nehnevám. Mám pochopenie, že jej vnúčatá od dcéry sú jej srdcu bližšie. Chodí dosť často za nimi.
Teraz po dlhom čase, tam máme ísť na návštevu. Stretneme sa celá rodina. Problém je ten, že mi je zle z jej správania. Z toho aké vedie grandiózne reči o sebe (zdvíha sa mi žalúdok a tep). Čo všetko ona.Keby nebolo jej tak neviemčo, keby ona neurobila hento a tamto, tak zle nedobre, proste dôležitosť a dokonalosť najväčšia. Pritom všetko okolo nej robí jej muž. Ona sedí a kibicuje.Najhoršie je,keď začne ponižovať svojho muža, samozrejme sa do toho zapájaju aj švagrovci. Vtedy zatínam zuby.Ak sa ozvem,ze bolo by fajn zmeniť tému, dokáže sa svokra osopiť, že nerozumiem srande. Problém je ten, že nerozumiem prečo to tak vo mne vrie. Pritom by mi to mohlo byť šum a fuk. Svokor je moc fajn, dobrák, s ním si mám vždy o čom pokecať. Pri nej si však poviem,že toto je asi vtip