Neviem sa vyrovnať s utrpením, ktoré zažívajú ľudia na Ukrajine

Pozri, sú to veci, aké nedokážeš ty ako jednotlivec ovplyvniť. Je to smutné a hrozne, ale reálne, čo urobíš s tým? Ako pomôžeš tomu, že teraz sa zosalies a zrutis z toho?
Ja skor nedokážem pochopiť, prečo kvôli dvom vládnym "hlavam" aké sa nedokážu dohodnúť ako rozumní ľudia, musia trpieť zbytočne obyčajní civilisti.

prepac, budem tvrda - ked dospela osoba nedokaze taketo pocity spracovat, nech vyhlada pomoc odbornika.

nikoho slusneho tato situacia netesi, aj ja som si niekolkokrat poplakala a este si aj poplacem.
ale urcite z toho nebudem mat take stavy, ako ty opisujes.

Ak ti to takto zasahuje do zivota, vyhladaj odbornu pomoc. A hlavne nepozeraj spravy. Necitaj informacie tohto typu, nevyhladavaj ich cielene... bohuzial, ako jednotlivec toto dianie nemozes nijako ovplyvnit.
Treba v nasledujucich volbach uvazovat, koho si zvolit, aby nam tu nezavolal "bratov Rusov na pomoc", aby sme nedopadli podobne ako Ukrajina.

@nyusika Ano?A uz si pocula take,ze kazda reakcia na nenormalnu situaciu je normalna?To je vyjadrenie odbornikov,psychologov a ano,uz som sa o tom svojho casu rozpravala ak s psychologickou a uistila ma,ze tato situacia je tak specificka,ze akakolvek reakcia je normalna.Ja skor nechapem,ako moze jedna dospela inteligentna zena (lebo doteraz som ta tak vnimala) posudzovat opodstatnenost pocitov ineho cloveka obzvlast,ak sa jedna o schopnost vyrovnat sa s utrpenim deti.To ze som citlivejsia a mozno empatickejsia neznamena,ze moje vnimanie je nespravne a tvoje spravne.Nemozes hodnotit pocit.

ked si OK s tvojimi pocitmi, preco ziadas o radu ANONYMNE na modrom koniku ?
a uz vobec nerozumiem blbej odvahe posudzovat na zaklade odpovede na anonymnu otazku citlivost a empatiu druhych osob.

moj NAZOR je, ze nie si citliva. ale hystericka a nezvladas bezny zivot.
a ked sa ti moj nazor nepaci, citaj tie, ktore sa ti pacia 🙂

Prepáč, ale až vojna na Ukrajine ťa zobudila? Či je rozdiel dieťa a dieťa? Či sú rozhodujúce kilometre?
Pochopím, že to niekto prežíva inak, keďže je to susedná krajina. Ale celé roky počúvame, ako zomierajú deti od hladu v Afrike, koľko státisícov detí je v uliciach Južnej Ameriky, počúvame o bojoch v Iraku,.... To sú všetko nevinní ľudia, ktorí si svoj osud nevybrali. Presne tak, ako teraz ti nevinní na Ukrajine a v Rusku.
Ale nejakým zázrakom až teraz sa v mnohých ozvali tieto pocity.
Prosím, nech ma zasa niekto nepochopí zle, ale naozaj ma vždy dostanú tieto srdce drasajúce výlevy. Zostáva dúfať, že tá prebudená ľudskosť zostane v ľuďoch, i keď ten nezmyselný konflikt na Ukrajine skončí.
Bohužiaľ, chamtivosť a mocenské boje politikov a mocných tohto sveta neskončia nikdy. A stále budú trpieť nevinní.

Autorka držím päste, aby našla dobrého psychológa či terapeuta, ktorý jej pomôže s týmito pocitmi pracovať a spravovať ich.

@nyusika Rada,pozdielanie si pocitov a posudzovanie/hodnotenie su odlisne veci.Chcem vediet ako to vnimaju ine zeny,ale citat komentar v takom "tone",ktorym v podstate zhadzujes moj sposob vnimania je nieco uplne ine.

@nyusika suhlasim s tvojim nazorom nie je to normalne.

@abbey1 musím súhlasiť. To si sa teraz zrazu rozcitlivela iba nad ukrajinským deťmi, trochu pokrytecké si myslím. Je fuk, či je dieťa biele, alebo čierne. Je to desivé aké násilie sa pácha na deťoch, ženách, postihnutých ľudoch, starych, na zvieratách, ale keď ta to chytilo iba teraz, je to zvláštne. Potrebuješ pomoc, psychiater je ideál.

@abbey1 mala som to iste rozpisane, len som vymazala, uplny suhlas.

@maciatkolulu presne tak.
mne je az fyzicky zle pri akomkolvek ublizovani slabsim...ci su to deti, starci, zvierata, zdraotne znevyhodneni....

Tvoj spôsob je pokrytecké a ľahko sebecký, lebo susedia ta trápia, že prežívajú peklo, ale iní môžu??? Ty si nevidela nikdy, čo sa deje vo svete trápia ta iba susedia? Tak, že ťa to psychicky položí?

myslim, ze je na case sa poradit s odbornikmi, ktori su zvlast v tomto case pripraveni pomoct aj ludom, ktori nevedia psychicky zvladnut tento konflikt a jeho prejavy , napriklad tu:
https://dusevnezdravie.sk/vojna-na-ukrajine-vel...
@abbey1 ze sa ludia zobudili az teraz v pripade ukrajiny je absolutne normalne, mame to za hranicami, mame to denne pred ocami a na pozadi citit velke ohrozenie - zasiahnut nas vie len to, co si vieme predstavit, nic viac, nic menej. Ja napriklad nechapem, preco sa teraz ludia ohanaju argumentom typu "a doteraz vas to netrapilo?" - No naco je toto dobre? Co to vlastne riesi? co tym chcu ludia povedat? nevedie to k ziadnemu dialogu, akurat sa ten clovek na ktoreho je to apelovane citi este horsie.

Je treba sa s tym vyrovnat? Ja sa s tym nevyrovnam kym ta vojna neskonci, moji kolegovia - vedci na Ukrajine su momentalne v teritorialnej obrane, ja ked od nich dlhsie nemam spravy, citim v sebe strasny hnev, nevyrovnam sa s tym co im Rusaci robia, tak ako som na Rusov nastvana, ze aj v mojom rodnom meste znicili (vybyvali) sidliska, otravili spodne vody atd.. A potom mam zase kolegov v Rusku, ktori su tichucko a dufaju, ze sa stane statny prevrat v ich krajine a budu moct normalne pracovat, karierne postupovat ako v civilizovanych krajinach a nebudu vsade politicky dosadzovani korupcnici bez odbornych znalosti. Vojna sa skonci coskoro, Ruski vojaci uz obracaju zbrane aj proti sebe, maju zastaralu techniku, slabe zasobovanie pohonnymi hmotami a jedlom... Vydrzme!

@hradnapani Dakujem za link,aj za pochopenie.Presne tak to citim.Tlacit situaciu do extremov vyjadreniemi,ze mi na inych nezalezalo a ani nezalezi je uplne scestne a ani na to nemienim reagovat.Pre mna je to len vizitka toho,kde sa ako spolocnost po stranke emocionalnej inteligencie nachadzame.

Rozumiem ti aj tak to statočne zvládaš. Je normálne prežívať takéto emocie. Skús sa na to radšej nepozerať. Vypnúť televízor lebo ti to bude stále viac ubližovať. Treba sa radšej modliť za pokoj. Pomôže ti to trošku sa upokojiť. Mysli na nejaké pekné veci. Ukrajincom sa darí neboj bude dobre.

Autorka ja ta chapem. Citila som sa rovnako, tie prve dni boli pre mna strasne, tiez som mala uzkosti, nemohla som spavat a zvazovala som navstevu psychologa. Ale podarilo sa mi s tym nejako vyrovnat a teraz som uz povedzme ok. Samozrejme ze mi to je vsetko luto, bojim sa a hnevam, ale uz aspon tie uzkosti presli andokazem normalne fungovat. Pomohlo mi to, ze som obmedzila sledovanie sprav na nevyhnutne minimum, vacsinou iba citam, snazim sa vyhybat fotkam a videam. Dalej akokolvek to bude tu niektorym smiesne som sa pripravila. Mozno je to naivne, mozno hystericke, ale mne sa lahsie zije, ked som si povedala, ze urobim vsetko preto, aby som svoje deti od niecoho tak strasneho uchranila. Takze mam nejaky realny a vykonatelny plan, co by som robila, ak by hrozilo nejake blizke nebezpecenstvo aj tu. A po tretie pomaham kolko mi dovoluju moje moznosti. Darovala som kociky, nakupila zasoby, pomaham s ubytovanim. Toto som si vyhodnotila ako veci, ktore mozem spravit aj ja ako jednotlivec, aby som to lahsie spracovala.

Tiež suhlasim s @nyusika ak si na tom takto zle, patris do rúk odbornikov a v orvom rade by si sama mala trochu zakročiť. Vypnut telku, vypnut spravy a venovat sa reálnemu životu svojmu, konickom, veciam ktore ta odreaguju. Vies ist na to ak z inej strany, zamestnat sa vo volnom case (a asi ho mas dosť ked mas tolko casu toto prežívať v takejto intenzite) pomocou ludom z Ukrajiny. Aktivnou.
Urcite kazda reakcia je normálna. Psychologovia radi radia. Mna by zaujímalo co to poradili aby tebe bolo lepsie. Ked uz tolko mas nastudovane a napriek tomu nie si ok.

Sucit a empatia su na mieste u zdraveho psychicky vyrovnaneho cloveka ale to, co opisujes uz patri medzi psychicke vykyvy ako stavy paniky a uzkosti. Jedna sa o cudzich ludi a priamo Ti to nezasahuje do zivota, co by si robila ak by sa jednalo o Tvojich najblizsich? Mala som hrozny strach a nepredstavitelnu uzkost ked mojmu dietatu zistili onkologicke ochorenie ale nemohla som sa takto opustit. Niektore mamy na oddeleni zazivali prve dni to co Ty a bohuzial za tyzden skoncili hospitalizovane na psychiatrii a musel prist k choremu dietatku do nemocnice otecko. Je dobre, ze sa pytas ako to prezivaju ini a myslim, ze nas bude viac, co Ti povie, ze Tvoje prezivanie teda nie je na mieste, neviem co to bol za psycholog, ze Ta niekde nenasmeroval, aspon nejakym lahkym smerom na relaxaciu, mozno vitaminy pri zvysenom strese atd. Prevencia je vzdy lepsia ako riesit potom nazhromazdeny problem. Zavolala by som mozno na nejaku linku dobrovolnikov, ktori by Ta nasmerovali 🙂 drzim prsty ⚘

@bloger
@lucilaines To s vypnutim sprav by asi pomohlo,ale potom ma prepadne pocit ze "ale ved to nemozeme ignorovat,nemozeme sa tvarit, ze sa to nedeje ked o tom nevieme."Skratka vycitky sama sebe.Informovanost mi nepomaha,ale ani ten opacny protipol neviem prijat ako riesenie,lebo akoby som pred nimi zavrela uplne dvere,ignorovala co sa im deje.Dala som vsetky veci po detoch,urobila nakupy,prispievam financne ako sa da.Vybavila som nam pasy keby nieco,casto,velmi casto sa modlim.Modlitba ma naozaj upokojuje a doda vnutornu vieru, ze bude lepsie.Uz sa necitim az v takom bezprostrednom ohrozeni,na zaciatku to bolo zle,ale uz je to lepsie.Avsak neviem ci sa da skutocne niekedy vyrovnat s vedomim,co prezivaju tie deti.Toto ako mama asi ani nedokazem.

@letnakrasa Dakujem za tu infolinku.Som veriaca,mozno fajn napad porozpravat sa s niekym takym.

Nebudem radiť ani súdiť naskytá sa mi len jedna otázka že či takéto stavy si mala pri predstave dennodenneho hladomoru v Afrike, pri bombardovaní Sýrii, počas viny v Juhoslávii? A už vôbec sa ťa nebudem pútať na množstvo potratenych deti celosvetovo.....Ja tomu hovorím selektívny súcit. A teraz máme nahnane v gatiach všetci lebo je to náš sused! Ak ti to spôsobuje takéto problémy vyhľadaj či už psychiatra alebo psychológa.

@griska11 ale ty sudis...

@hradnapani ja som položila otázku.

Ja autorku chápem. Keď pozerám správy, za každým plačem a tiež cítim aj veľký hnev. Kam sme to ako spoločnosť dopravovali, že sa vedie vojna na utrpení žien a detí. Celé zle toto.
No učím sa s tým žiť normálny život. Pre moje deti, manžela, rodinu. Veľa sa o tom rozprávame, o pocitoch. Aj so 6 ročným synom ak má potrebu. Pevne verím, že toto je zrkadlo pre ľudstvo a svet po tomto všetkom bude iný, lepší.

Autorka, ja spravy stale sledujem, ale nasla som si zdroje, ktore si fakticke, bez zbytocnych emocnych vylevov a neotvaram ziadne videa

@griska11 Inak tento “whataboutizmus” je uplne strasny. Nechapem tieto otazky. Ked autorke aj bolo luto hladnych deti v afrike, mala to tu vymenovat hned v uvode, co vsetko ju doteraz trapilo, aby mala vobec pravo sa teraz trapit vojnou na ukrajine? Alebo keby aj doteraz bola ingnorant co nevedela ze existuje utrpenie deti, tak uz do konca zivota nema pravo prezivat uzkost? Samozrjem, ze niektore veci a nestastia sa nas dotknu viac a prezivame ich intenzivnejsie. Je to uplne prirodzene. Samozrejme, ze ked zomrie cudzi clovek na druhej strane sveta, je mi to jedno, ked zomrie sused z ulice, tak ma to zasiahne viac, ked moja kamoska este viac a ked moja blizka rodina tak uplne najviac. Podla tejto logiky by som sa teda nemala trapit nad utrpenim nikoho, kedze kazdy den zomrie asi tak milion ludi a nad nimi sa netrapim.
Budme k sebe empatickejsi a menej povysenecki. Kazdemu sa bude zit aspon o trochu lahsie.

@griska11 nebudem ti brat tento pocit, je to zbytocne. Ale ja v tychto otazkam citam jednoznacny sud veduci k tomu, aby sa druha strana citila vinne.

skus nesledovat spravy, precitaj si len zakladne informacie, nepozeraj fotky. kludne sa vyplac a najlepsie by bolo, ak by si sa o tom mohla kazdy den s niekym porozpravat. kazdy z nas je iny a kazdy to zvlada inak, nie je potreba autorku zhadzovat.