Neviem sa pohnúť z miesta. Práca ma nebaví
Ahojte.
Moj problem je zamestnanie. Nechcem zachadzat do detailov ale proste moja praca ma uz totalne nebavi, som vystavena, vystresovana, nezvladam to uz....
Lenze neviem co dalej. Nova sa necrta, nech hladam ako hladam, nic co by som si povedala aha, toto by bolo lepsie. Nechcem ist z blata do kaluze. Povedala som si, ze vydrzim pokial nenajdem teda ine, ale som cim dalej tym frustrovanejsia.
Ano, mozem ostat doma, ale co z toho? Podpora na 6mes. a ked dotial nic nenajdem, co si aj myslim, ze nenajdem ked som nenasla doteraz..a potom? Neviem co mam robit?
Boli ste niektora v podobnej situacii? V starej praci na zblaznenie a nova v nedohladne? Ako ste to riesili? Isli ste do rizika, ze ostanem doma a snad sa nieco postasti alebo ste trpeli dalej.
Ja uz miestami dojem, ze som psycho. Vycerpana na totalku ale ,,bojaca,, sa zmeny/buducnosti...ked nemam nieco ine iste.
@sosanna88 ahoj.. bola som v takej.. ale odisla som az ked som nasla inu pracu.. sice dost daleko od domu, ale bola skvela.. bohuzial kvoli detom som to po roku vzdala, bolo to nemozne dochadzat a mat dieta prvaka.. tak som sa zo dna na den rozhodla ze ostanem doma... a poviem ti, ze to bolo skvele rozhodnutie.. okrem toho ze som zistila po case ze mm este stale kopu konickov a ze viem vydrzat sama so sebou a upratat si trochu v hlave.. no pomohlo mi to.. je pravda ze potom bol s robotou trochu problem, ale to rozhodnutie nelutujem...
ahoj, prave zazivam to iste. lenze mne sa tomu pridruzil este pocit, ze potrebujem zmenu kompletne vo svojom zivote ako takom. a teraz som v stave, ze mam rozlietane myslienky, ze co skor a ako na to. musim si to nejak zosumarizovat, nech to ma hlavu a pätu, nech vsetko ide postupne ako treba, aby som neurobila nejaky kiks.
@stastnablcha nuz, to by som si vedela predstavit aj ja...ale peniaze by chybali. a dost
Dala som vypoved a odisla do zahraničia 🙂
Ja som bola v takej situácií 2x. V oboch prípadoch som odišla na Úrad práce, prácu som si tak rýchlo nedokázala nájsť. Živil ma manžel. Nikdy som tie odchody neoľutovala. Preto chápem, čo prežívaš. Držím palce 🙂
ahoj, ja som to urobila viackrat.......2x som odisla do zahranicia, este za slobodna a po navrate po 4 rokoch tu som proste z prace odisla, uz som to nemohla dalej znasat. Manzel ma podporil, sam bol v takej situacii v minulosti a tiez som ho podporila. Stale nerobim, uz je to pol roka, obcas brigadujem a mam nejaky plan na ktory sa pripravujem ( zivnost, alebo sro) a chcem skusit robit sama pre seba. Uz ma naozaj ti nadriadeni, ktori vedia menej ako ja, ale maju ega ako svet a hraju sa neviem na co a seru na ludi.....prosto mala som toho dost. Nelutujem. Pravda, minuli sme dost z uspor, ale je mi omnoho lepsie.....mala som az depresie a teraz som to zase ja 🙂
@sosanna88 Áno zažila. Našla som si upratovanie na 1,5 hodiny ráno. Dalo sa mi to stíhať. To mi pomohlo. Prišla som na iné myšlienky, pochválili ma, stretla som sa z inými ľuďmi, je to úplne niečo iné čo robím normálne.
Už som dala výpoveď - splnilo účel, práca ma síce nebaví, ale prináša peniaze tak ma už tak nestresuje.
Pomáha robiť niečo iné, činnosť, ktorá ťa teší. Mňa bavilo čítať, prestala som, nemala som kedy, opäť som začala, cítim sa oveľa lepšie.
Ak nemas inu moznost - uplne chapem tu financnu, hypoteky, uvery, prip nema ta kto zivit - tak aspon docasne by som vyhladala psychologa.
Mozno by ti pomohol preklenut to vyhoretie v praci, kym si najdes novu.
Clovek na toto sam nestaci.
To nie je zivot, nenavidiet kazdy jeden den, ist spat a rano vstavat s nechutenstvom do prace.
Ja som take obdobie mala, ale nastastie som nasla druhu pracu.
Ak by sa mi to prihodilo este raz v zivote, v krajnom pripade podam vypoved, ostanem pol roka na podpore a potom by som sa napr venovala upratovaniu - domacnosti, kancelarii atd.
Kym by som nabrala dych a bola schopna sa posunut dakam dalej.
Radsej budem upratovat 10h denne ako si nicit psychiku a nervovy system denno denne. Zdravie je len jedno.
@sosanna88 Zažila som to čo ty. Z takou nechuťou som chodila do práce každý deň.A este mi vedúca robila naschval a ten mizerny plat :( Jedneho dňa sa mi ozvali z novej práce ,co som hladala a pozvali na pohovor.Bola som taka nabudena a uz na nervy z tejto,ze som si povedala Dosť a dala vypoved,aj ked som este vobec nemala ziadnu istotu,ze ma zoberu,(nastastie zobrali),ale aj keby nie hentam by som uz neostala.A vôbec nelutujem, že som tak urobila ,teras mam skvelú pracu ktorá má napĺňa ,kolektív a dokonca aj plat výborný 🙂
@bernusca zatial nie...do tych sluzieb som sa nejako dostala, uz som neni taka k.o. a ked som, tak proste spim, lezim, nic nerobim. a psychicky som sa nastavila tak, ze proste vydrzim, chcem riesit druhu matersku cize moc sa mi neoplati hladat teraz ine a hned sa tresnut na MD.
...no a v neposlednom rade mi zvysili plat....🙂
@sosanna88 zažila som, ale najprv som si našla druhú prácu a až potom odišla... ale nehľadala som štýlom "čo by bolo lepšie", lebo v mojom prípade bolo lepšie asi už čokoľvek 🙂 takže kritériá boli dostatočný plat, primeraná prac. doba a zmena náplne práce (teda aby som zmenila nie len kolektív a miesto, ale aj prácu ako takú)...
ale samozrejme bol tam stres zo zmeny... inak odchádzala som presne po 11,5 roku 🙂