Nepríjemný zážitok na cintoríne
Ahojte, boli sme dnes na cintoríne zapáliť sviečku starým rodičom, ja a moji synovia 2 a 6 rokov. Pred uličkou k ich hrobom, je hrob malej Martusky, 2r malo dievčatko, ked zomrelo. Vždy sme zapálili sviečku aj jej. Dnes tam klacala stará žena cez 70 rokov, modlila sa. Nestihla som uchopiť staršieho syna, už bol pri nej a debatoval. Vravela som nech neruší, ale pani sa pustila do rozprávania. Bola to jej dcérka, vraj spadla do kotla, kde sa vráila voda na zabíjačka. Neskoro ju našli. Uvarila sa.
Syn je z toho hotový, vykrikuje celú noc, potí sa, úplne mokré pyžamko. Cez deň bol divný, tichý, videla som, že premýšľa, ani tablet nechcel., hrať sa vôbec, iba tak akože s autom, aby som mu dala pokoj. Jest vôbec, Bojím sa oňho. Co myslite?
@hedan asi by som tiež zaklamala, povedala že pani si vymýšľa z rozprávky a nejakú nájdi - perníková chalúpka alebo psík a mačička (ako varili guláš), proste niečo na ošialenie
@hedan rozpravala si sa snim o smrti? Musi to v sebe spracovat. Moja 5r vie tom ze sme smrtelni uz davno. Ked mala 3.5 mala mat braceka no zomrel v brusku. Vysvetli mu ze nehody smrtelne sa zial stavaju aj detom. Ale ze ty nanho vzdy das pozor a nikdy nie je Sam ani jeho mladsi brat ze ked bude vacsi tiez si da pozor na nebezpecne veci. Detom sa nema klamat treba mu to Proste vysvetlit primerane jeho veku.
@miadi ale tu je rozdiel bežná smrt a smrt pri takejto hrôzostrašnej tragédii, kde to dievcatko muselo hrozne trpiet. Detska fantázia je nekonečna, môže si to premietat a môže ho to psychicky poznačiť. Radšej to uzavrieť, že pani si ten príbeh vymyslela.
@tramtada31 nesuhlasim. On ten 5r si zas až tak uplne nevie predstavit ako to dietatko trpelo. Pokial nemal v zivote popaleninu nedokaze si to realisticky predstavit.Zamiest to pod koberec stym ze pani si to vymyslela tomu ani Sam neuveri. Ten hrob tam je .Deti nie su hlupe. Vsetko vnimaju a chapu viac ako si dospleli myslia. On potrebuje vediet ze mame moze doverovat aj s niecim co ho desi. Ze mama mu neklame. Ze mama je tu vzdy prenho a ochrani ho. Uz je dost velky aby vedel ze existuje smrtelne nebezpecenstvo. Je lepsie ho učit ze ohen pàli ako mu tvrdit ze ohen neexistuje. Jeho ani tak netrapi co sa stalo tomu dietatku pred xxx rokmi ktore ani nevidel. Jeho desi ze tske nieco sa moze stat aj jemu alebo jeho bratovi jeho rodicom, .Ze sme smrtelni. Mna sa dcera pytala este ked mala 4.5 ci na covid umieraju aj deti. Povedala som jej ze velmi malo deti umrelo. A tak nosila do skolky ruško a casto si umyvala ruky. A pytala sa ci Ja umrem. Povedala som jej ze snad nie ze sa budem snazit byt zdrava a dlho živa. Aby som umrela až stara babka. A vobec nemala z toho stres a traumu. Je lepsie vysvetlit -pre to dieta samotne ako drzat ho v nevedomej bubline ktora raz praskne. Nevychovavam ustrachaneho ale silneho jedinca. Ale to uz je na autorke co si vyberie za lepsie pre nu a jej dieta.
@tramtada31 a nemyslim si ze osobna tragedia ked musis porodit v 18tt je bežna smrt.. Žisdna smrt nie je bežna ak sa udeje prave tebe. Aj mala sa na toho surodenca tešila. Este nez som si urobila test som sa raz postazovala ze mam nejake krce v bruchu a mala ze si tehotna! Chodila somnou k midwife aj na utz. Bola prvy x bezomna ten den ked sme zistili ze uz nebije srdiecko. Rano ked spala sme odisli a v noci ked spala sme sa vratili. Nastastie akurat bola u nas mama. Bolo to pre nu dost tazke Lebo je na mna naviazana., Takze to pre nu nebola len taka nejaka bežna smrt abstraktna kazdy den mi zvykla bozkavat brusko -davala pusu babatku. A bola smutna ze zomrelo lebo velmi chcela surodenca, Povedala mi nebud smutna a tak som nebola vsetky slzy som vyplakala v nemocnici. A žila dalej s vela smiechom v nasom dome a potom prislo dalsie uspesne tehotenstvo a radost . .. smrt je smrt neporovnavam . Je to hrozna zbytocna smrt toho dievcatka. Ale netreba sa bat traumy skor to obratit na lekciu do života. Ktora raz moze autorkynmu synovi zachranit život. Alebo on moze ochranit svojho mensieho brata. Lekcia ze male deti musia byt vzdy pod dozorom dospeleho - rodicia ucitela atd.
@hedan Boze... po tomto sa bude aj mne zle zaspavat. Priserny zazitok. Chudak musi byt v soku. Ta pani teda fakt nema daleko od sialenej ked take nieco rozprava 6 rocnemu dietatu. Myslim ze ho to tak velmi zranilo, lebo ste na tom hrobe palili sviecky v minulosti. Ma k tomu dievcatku urcity vztah a vybavi sa mu to vzdy ked pojdete okolo toho hrobu. Druhe co ma napadlo, ze ak ta pani vyslovene pouzila to slovo ze "uvarila sa" tak to ho vydesilo, lebo vidi teba ako varis sliepku a potom ju zjete. To slovne spojenie...ze sa uvarila... moze navodzovat myslienku kanibalizmu ze dietatko uz prestalo byt clovekom ale stal sa z nej kus masa... neviem ako to vysvetlit... ta predstava ze clovek sa vari je odporna a sokujuca. Ona sa neuvarila, len umrela na popaleniny. (boze, normalne sa mi ruky trasu ako o to pisem).
Podla mna treba o tom rozpravat. Musi to dostat von. Ak sa nerozhovori a nevysporiada s tym, ja by som sla k psychologovi , cim skor tym lepsie aby z toho nemal nejaky blok, ktory sa bude ovela tazsie odburavat. Toto sa nepodari zahrat do autu jednoduchym tvrdenim ze pani je sialena. On uz to ma v hlave... aj ked mu poviete ze sa to nestalo tomu dievcatku, on uz ma v hlave tu predstavu ze dieta padne do vriacej vody a uvari sa. Nie je dolezite ci sa to naozaj stalo alebo nie. Moze sa to stat, a to ho desi... ta moznost. Ta predstava, ze sa to stane jemu, alebo jeho bratovi. Zial, tymto pribehom sa zasvetil do smrti a tomu aka stasna moze byt. Treba na tom pracovat aby pochopil ze smrt je sucast zivota ale ze sa jej netreba bat. Ale hlavne pracuj na tom aby ziskal istotu ze on je v bezpeci. Napriklad ze to bolo pred 70timi rokmi kedy bezpecnost okolo malych deti nebola ani zdaleka taka ako dnes. Napriklad vysvetli ze dnes su autosedacky a volakedy deti vzadu len tak sedeli a ani priputane neboli. A takych veci je vela.
Aj ked len telefonicky, zavolaj psychologovi hned zajtra a opytaj sa ako so synom rozpravat a ako ho vytiahnut z tej ulity strachu a ukludnit ho, lebo neviem ci sa vam bude dat ist osobne. Zelam aby sa chudak s tym vysporiadal cim skor. A co ten mensi? Ako dvojrocny uz tiez moze vela chapat. Najma ak vidi brata takeho divneho.
Ja som mavala zabijacky rada ale po tomto uz v zivote na ziadnu nepojdem.
My sme mali dom na dedine a kopec zvierat. Hnojovisko a zumpu, to ktorej bol len priklop. Ako dieta, som sa priserne bala ze by som tam mohla raz spadnut a utopit sa. Ale naucila som sa s tym zit... s tym strachom. Aj ked to z daleka nebolo take hrozne ako tento tvoj pripad.
Prosim daj vediet ako sa mu dari. Velmi ma to ukludni. Som fakt sama sokovana.
Ach jaj, zle je! Zobudil sa o 5:00 úplne mokrý, plakal, že prečo sa to Martuske stalo, že ju to bolelo, že to vidí, vsade to vidí, kričala veľmi kričala, že ju má rád, prečo ju nikto nezachránil. Bozinku nárek taakyyy.. ja s nim, aj teraz plačem. Vysvetlila som mu, že človek vydrží určitú bolesť a potom omdlie. Ze Maruška netrpela dlho, že to bola krutá smrť, ale rychla. Ze nech si predstaví radšej usmiateho bračeka. Martuske už nepomôžeme, že to bolo dávno, ani ja som ešte nežila. Ze je v nebičku a hraje sa, už ju dlho nič neboli a my tu vlastne zbytočne placeme.Zaspal.
Aši si k nej vytvoril vzťah, často chodíme na cintorín, a ja som asi chyba, lebo sa s Martuskou rozprávam. Ahoj Maruška, Vesele Vianoce a pod. O smrti vie už dávno, prijal to. Je to bystrý chlapček, ale veľmi citlivý a všetko "vidí", má úžasnú predstavivosť. Stará pani na cintoríne to povedala práve tomu najnevhodnejsiemu človiečikovi, chudinka, ani netušila, čo to s nami urobí. No uvidíme, čo bude ďalej.
Mladší syn je ok, ešte tomu tak nerozumie a on je taky tatko, ked je problém, zajem ho a s plným bruškom je všetko krajšie.
@hedan Pozri, možno naozaj to dievčatko on viac vníma. Napríklad sesternici dcérka mala fiktívneho kamoša, ktorý sa volal Bobo. Rozprávala sa v izbičke nahlas sama. Ona sa nerozprávala s bábikami, ale s Bohom. Keď si sa jej spýtala, že kde je Bobo, ukázala vždy iným smerom vo vzduchu. Boli situácie, že Bobo musel mať tiež prestreté pri obede.
Čiže áno, treba sa s deťmi hlbšie pozhovárať a veci vysvetliť.
@marca12 syn ma 6 rokov. Načo...no chodievame tam zapáliť sviečku starým rodicom. Smrť je súčasť života, nikdy sme s tým nešli, že ideme smútiť, ale spomínať ako žili, neviem, nikdy nebol problém, ešte sa syn tešil, vždy keď sme šli. Spojila som to s príjemným rozprávaním o nich. No teraz už nepôjdeme, to mi je jasne, kým to je také čerstve a bolestivé.
@bambulienka25 ďakujem, skúsime.
Nemam osobnu skusenost, ale raz som citala knizku od nejakeho detskeho psychologa, kde bola kapitola venovana tomu, ako zvladat taketo detske traumy. Rada bola skor opacna, ako to prirodzene robi vacsina ludi a to rozoravat sa o tom co najviac, pytat sa na detaily. Takze oresne sko si urobila v noci, led sa v strachu zobudil, ale pokracovat v tom. Aj cez den, ked sa bude zdat ok, normalne sa ho spytat, c uz sa citi lepsie alebo na to stale mysli. Led pocie, ze stale to ma v hlave, alebo ked o tom zacne sam, pytat sa. Na detaily, na vsetko co ma v hlave, co vidi. Normalne v klude sa pytat. Cim visc toho zo seba dostane von, tym menej zostane v nom a bude ho uzierat. A potom mu povedat, ze je uplne normalne sko sa citi, ze to bola strasna tragedia a osud dievcatka a aj ty si z toho smutna a kazdy by bol, ze mozno este par dni sa bude citit zle , ze je citlivy a empaticky chlapec a to su pekne vlastnosti a si namho za to hrda. A potom samozrejme to, co ti tu radili baby, uistovat dokola, ze jemu sa nic take stat nemoze. Neviem ci pomoze, davam teda len teoreticke rady 🙂
@miadi to je somarina ako traky ze si 5 rocnu nevie predstavit a ze si nebude pamatat. Kazde dieta je ine a inak aj vnima. Moj najstatsi je tak senzitivny a mam pociy ze od mala dospely, ze vsetko vzdy vnimal aj chapal. Vsetko sa da vysvetli ale to este neznamena ze to dieta to nema v sebe a ze je s tym zmierene aj ked o tom nehovori. Mladsieho syna chytila v skolke ucitelka pod krk, doma nepovedal nic, len totalna zmema spravania, nakoniec to povedal riaditelke v skolke aj s oststnymi detmi. Vysvetlovali sme,upokojovali a pod a aj tak po tom co sme sa o tom tri roky nebavili zahlasil ze nepojde do skoly,lebo ho bude ucitelka chytat pod krk. Nas v skolke za sociku polievali studenou vodou v lete,lebo ved horuco a dodnes nenavidim umyvanie vlasov a ten pocit ze mi na hlavu steka voda. Nie vsetky veci deti zabudnu a prejdu len tak. A to ze o tom nerozpravaju este neznamena ze na to nemyslia.
Nemyslim, ze ti tu budeme vediet dobre poradit. Kazde dieta vnima traumy inak, u nas syn videl, ako davame prvu pomoc s muzom obesenemu dievcatu od susedov, ktore poznal, videl, aka je modra, ako nereaguje, ze sa pocikala, prijazd sanitky a predovsetkym ten strach a smutok vsetkych zucastnenych. Psycholog radil vziat ho aj na pohreb, vzali sme, ze to potrebuje uzavriet. Syn to ale neprezival nijakovsky, nemal ani nocne mory, ani si na to nespomenie, bol v rovnakom veku ako tvoj. On je proste uplne iny povahovo. My sme s muzom mame tazko kazdy raz, ked ideme okolo ich domu a su to uz styri roky. Porad sa s niekym, kto tvoje dieta aj realne pozna a vie sa s nim porozpravat na neutralnej pode. Ked sa ti teraz zobudi placuci - zoberte sviecku, zapal a postav do okna. Podla mna uz toto velmi pomoze.
Určite by som hľadala na nete nejakú psychologickú poradňu na telefón a poradila sa s odbornikom. V telke minulý týždeň spomínali, že v KE funguje na telefón aj psychiatrická klinika.
@lucilaines ďakujem ❤️
Ďakujem vám všetkým, asi bude v pohode, už sa hraje, papal, zapálili sme tu sviečku. Noc ma silnú moc, takže to asi ťažšie vstrebáva. No budem ho ešte sledovať, je smutný, ale lepšie ako včera.
@marca12 smrt je sucast života a preto to deti treba učiť od mala. Ja so svojimi deťmi chodím aj na pohreby a aj na cintorín. Zatiaľ nikdy nič nebrali zle a ak by brali, tak by som im to vysvetlila cez krestanske hľadisko.
@heden Aj nas dospelých sa smrt druhého dotkne viac a niekedy menej, vždy záleží od blízkosti toho človeka. Tvojmu synovi bola asi blízka a tak to prežíva, vysvetli mu to a po čase ho to prejde, on ma teraz ako keby obdobie smútku. Tiež sme vždy chodili na cintorín a bol tam pochovaný jeden chlapec z rodiny, ktorého zabili počas vojny a jeho smrt som tiež prežívala a vytvorila som si k nemu vzťah. Doteraz mam k nemu také puto. Ak si veriaca, tak mu to pomôž prekonať s kresťanským vysvetlením. Ale podla mňa robíš dobre, ze mu ukazuje smrt, aspoň to pre neho nebude veľký šok a nauci sa veci prekonávať oveľa skôr.
Neklam, vysvetli, upozorní,že si musí dávať veľký pozor,lebo aj deti umierajú pri nehodách.
Nechodiť tak často (denne )na cintorín, nerozprávat sa s mŕtvymi (veselé Vianoce, ako sa máš....), v duchu môžeš, nie pred deťmi, môj nazor
..neviem ale myslim, ze vysvetlovanie smrti a vsetkeho okolo toho by mohlo pockat aj na vyssi vek dietata .. presne pre toto aby nemalo "traumu" ...nech si uziva , ze je dieta a nie riesit a spracovavat traumu o dievcatku .. ked s takouto info ma aj dospeli problem to stravit ...a ty sa 6 rocnemu cudujes ...
@evelyn246246 deti zvládajú stratu blízkeho lepšie ako dospelí (tiež som sa čudovala), keď zomrel svokor, zvládli to aj pohreb (samozrejme, že si poplakali), ale správnym vysvetlením to chápu..a konkrétne túto traumu s dievčaťom, ako som písala nechodiť tak často na cintorín s deťmi, sviečka sa dá páliť aj doma, nerozprávat sa už s mŕtvymi (nechápem), deťom urobiť program, aby nebol čas premýšľať nad tým dievčaťom
@777januska777 ano,ale primerane citlivosti dietata a sama pise,ze je to aj jej chyba. Ak viem,ze je moje dieta citlive,nebudem sa na cintorine rozpravat z nejakou Martuskou. Mne sa tato pani trochu na hlavu.
@marca12 no chyba bola podla mňa to, ze sa s tým dievčatkom rozprávala pri hrobe a nahlas pred detmi. To si myslím, ze sa tomu chlapcovi tak spojilo s hrobom. A to nabralo reálnu podobu. Ale zas si myslím, zeby sa také niečo stalo skôr alebo neskôr, lebo traumu prekoná kazdy a aspoň sa s nou nauci pracovať ten chlapec oveľa skôr.
@marcellka32 a preco sa nerozpravat o mrtvom??? My sa velmi casto rozpravame o nasom mrtvom clovieciku, na cintorin chodime kazdy druhy den a moje deti chapu preco tam chodime. Vedia ze ideme palit sviecky aj prababicke aj malemu sestrinmu synovi ktory len pred par mesiacmi zomrel. Mame jeho velku fotku pri nej sviecky ktore horia a aj moja dcera 5 rocna sama od seba si sadne obcas ku fotke a povie ze skoda ze zomrel ze chcela sa snim hrat. Bohuzial pan boh si ho ku sebe povolal skor nez sme chceli😔a tak sa snim uz nikto nezahra, uz len s nebicka na nas pozera ako anjelik. Pretoze on je nas anjelik.
@marca12 Ako tvoje komentare pomohli autorke alebo jej synovi? NIJAKO.
Chodit na cintorin s detmi a aj sa rozpravat s mrtvym je normalne a spravne.
@pupava36 nepísala som nerozprávat sa o mŕtvom, ale nerozprávat sa s mŕtvym ako keby žil (autorka to tak robí, príde na cintorín a rozpráva sa s mŕtvym), to som myslela..ak je dieťa citlivé na toto vies sa s mŕtvym teda rozprávat v duchu aby to nepoculo
@hedan toto sa stalo aj v cechach, že dievcatko z náručia spadlo do kotlikoveho gulášu. Keďže bola vo veku mojej dcerky, sama som bola hotova, keď som to citala, tak si viem predstavit, že ho to zasiahlo. Možno by som to uhrala tak, že si to pani vymyslela, že ich chcela postrasit, urobiť si srandu, že je pani pomatena, má bujnú fantáziu..