Nemáme priateľov.
Ahojte, sme s mužom introverti, nám osobne nevadilo, že nemáme priateľov s ktorými by sme sa navštevovali vo voľnom čase. No teraz máme syna (4r), zatiaľ je jedináčik (plánujeme súrodenca) a začínam sa obávať či to nie je smutné detstvo pre neho, keď k nám nikto nechodí kto by mal malé deti (raz mesačne len bratranci) a s kým by sa jašil. Neviem či mám niekoho hľadať, alebo stačí mu ten kontakt s deťmi no verejných miestach. Je tu niekto podobný? Alebo ako to máte alebo ste mali v detstve vy? Nechcem, aby bol potom v živote odstrčený, že sa nevie zaradiť do spoločnosti alebo prichádzal o zážitky.
Ja tiež nemám kamarátov, ani súrodencov, ale chodia sa k nám hrať deti zo školy. Predtým zo škôlky a vonku bola s deťmi. Neznamená, že to musia byť deti vašich kamarátov, ved snáď poznáte deti na ihrisku, alebo v škôlke... A nie, nestačí len súrodenec. Podľa mňa.
nebojte sa nebude sa citit odstrceny v buducnosti
Skor vyhladaj materske centra,skolku zarad,ja som taka ista,nemusim navstevy,tiez som introvert
Ahoj, u nas ja to podobne, ale nehladame nikoho. Deti sa stretavaju s rovesnikmi na ihriskach, besiedkach atd. Skoro kazdy den sme niekde a teraz uz pojdu do skoly a skolky. Nemyslim ze by ich to nejako ovplyvnilo negativne.
@nnnuuunnn po skolke nechodite na ihrisko? My sme po skolke este sli vzdy na ihrisko a tam sa
Decka este jasili
Alebo pozvite kamosov k vam aby sa spolu pohrali
Moj syn je tiez jedináčik. Casto sa k nam chodia hrat deti, alebo ide on k niekomu. Bude uz štvrták a chodi na prespvacky a aj jeho kamosi prestávajú u nas
@nnnuuunnn Aj ja som samotár,a rodičia už nežijú ani z jednej strany,dcéra je jedináčik. Ja som to dávnejšia silila že som pozývala deti s mamíčkami ku nám koli dcére ale spokojná som nebola,to chápe ten ktorému samota resp.dieta amuž stačia,mna to vyčerpávalo..potom som si v hlave zrovnala že predovšetkým sa musím cítit ja dobre,a je to lepšie,vyhrá sa vonku,v škole,a vymýšlame rozne aktivity,musím povedat že mi je omnoho lepšie,a dcéra je dost spoločenská,ale ani to nebude vadit ak bude pomne,každy je dobry taky aky je.
My sme to mali tak isto. Dcéra bola dlho jedináčik, na ulici nemal nikto male deti a tiez som chvilu riešila nieco podobne ako ty. Tak sme isli napr.do detského kútika, ona je extrovert, nema problem prist k niekomu aj sama od seba a ked je sama, tak si vystačí aj sama. Nechodil ku nam nikto prespávať ani ona ku nikomu, predsa, nie kazdy ma rovnaký pocit zodpovednosti za deti a ist spávať po cudzích ľuďoch len preto aby mala “kamarátov” to mi bolo odjakziva proti srsti. Teraz ide o 5.roc. a je spoločenská aj ked nema stálych priateľov na zivot a na smrť. Ani nechodi do vecera po domoch. Lebo uprimne, neviem, ci take kamarátstva este existuju. Mne sa dôverovať nevyplatilo opakovane tak ja osobne si davam velky pozor koho si pustím do domu. A po mojich skúsenostiach ak sa chce niekto so mnou stretnúť tak je viacero miest vhodnejsich ako vlastný dom. To je kráľovstvo moje a mojej rodiny.
@nnnuuunnn sme na tom rovnako, starsi syn ma uz skoro 4r, mladsi 1,5r. Tiez byvame ba petrzalka. Ak chces napis IP, kde presne byvate, mozeme s deckami vybehnut von 🙂 a uvidime co to spravi
@mrkvicka060 píšem IP 🙂
@nnnuuunnn Ja som tiež jedináčik a nejak mnoho návštev sme doma tiež nemali. S rodičmi som pochodila celú Európu, robili mi program, venovali sa mi.
V ZŠ som si našla kamarátky - kamarátov, s nimi som sa stretávala po škole, navštevovali sme sa. Po 4. ročníku som sa dostala na 8 ročné gymnázium, do 30 km vzdialeného mesta, takže času bolo menej, učiva viac, voľný čas takmer žiadny. Tam som mala "svojich" ľudí v škole, trávili sme spolu čas iba v škole, zopár kamošiek som si neskôr našla v autobuse.
Podľa mňa, mu chýbať to jašenie nebude, nie každému chýba. Je vo veku keď sa učí nadväzovať priateľstvá, takže nato Ti v pohode poslúži ihrisko, MŠ.
ja som jedináčik a introvert, rodičia tiež podobne, ale čo sa týka sociálnych kontaktov ako dieťa sa nesťažujem. mala som susedov a susedy ako malá s ktorými som sa hrávala, potom v škole 2-3 kamošky, tak fajn. Teraz je to už horšie v dospelosti, kontakty sa popretrhávali a nemám nikoho iba ak známych, ale priateľstvom nemôžem nazvať nič.
myslím, že v škole si nájde určite a teraz možno by bolo dobré prkonať ostych a osloviť niekoho z okolia či sa deti nemôžu kamošiť
@marsmykkok no ako to by bolo podla mna najlepsie. ako deti sa potom vedia celkom dobre chytit a najdes si tak kamosov aj ty
