Ahojte, mali ste vo svojom živote obdobie že vám išli na nervy aj blízky ľudia a kamaráti? Úplne mi stačí byť každý deň len s otcom, priateľom a ročným synom. Nemám chuť ísť s kamarátkami von na prechádzku, ani sa mi nechce aby prišli oni k nám. Mám to tak už asi týždeň že som rada len keď mám svoj kľud. Nemám depresie, normálne fungujem ale proste nemám chuť s nimi tráviť čas. Oni to nechápu a urážajú sa.
Ja myslim, ze toto ma obcas kazdy. Ak sa urazaju, tak ich nechaj tak, snad sa casom odrazia😉
@viestta no však práve. A teraz mám aj také náročnejšie obdobie, prerábame si už rok a pol doma, priateľ mal 3 epilepticke záchvaty za posledného pol roka a ešte aj starostlivosť o synčeka.
práve vo vypätých životných situáciách pochopíš, kto priateľom je a kto sa naňho doteraz iba hral 🙂
Ale samozrejme.. A neberiem to tragicky. Prave som v takomto obdobi uz cca 3 tyzdne a ďalšie 3 tyzdne plánujem byt 🤣 za tyc xy rokov co zijem, som sa socializovala az moc podla mna a niektori to uz nechcu pochopiť, ze uz skončili časy ked su u nas dvere otvorené 24 hodin denne a som po ruke nonstop.. A je mi to uuuuuplne jedno 🤣
ved to rodine a kamoskam takto vysvetli, ze toho bolo na teba teraz dost, takze si potrebujes oddychnut a rada ich uvidis potom (o par tyzdnov)... medzitym si snad zvyknu, ze budte v menj castom kontakte a potom to udrzuj v miere, v akej vyhovuje tebe