Nedarí sa

lulyi-mozno by si sa mala vyrozpravat aj odbornikovi,urcite by ti pomohol 😉 ,vela sil.

Lulyi. Je mi to luto. Musis v sebe hladat neustale silu, krocik po krociku a ono sa to dajako urovna. Bambi to pekne napisala, slniecko raz urcite vyjde aj na vas vsetkych . 🙂 Drz sa.

lulyi,
drz sa je toho na jedneho naozaj veeelmi vela drzim ti palce aby uz nic horsie neprislo a vsetko sa uz bude len zlepsovat,
drz sa, vsetko bude dobre kazdy den je novym zaciatkom 😔

lulyi,je mi to ľúto,čo prežívaš..Niekedy si myslíme,že jedna strašná vec nás dostala až na dno naších síl a nie je to ani zďaleka pravda..Ako vidíš sama,môže to byť a je to ešte horšie..Ale,prosím ťa,skús myslieť na to,čo ťa čaká za týždeň,za mesiac,skús myslieť trocha optimistickejšie.Nemysli na to,že ti teraz niekto zavolá zlú správu,nemysli na to,čo bolo..tie udalosti aj tak už nezvrátiš,nenapravíš,nedajú sa inak vyriešiť alebo prežiť...Jednoducho musíš byť silná a nevzdávať sa..A slzy,plač,beznádej nás všetkých pripravujú aj o tie zvyšky síl a nádeje,ktoré v nás zostávajú vždy..Ak chceš pomôcť rodine,priateľom,tak dodávaj silu,staraj sa o nich,snaž sa rozprávať sa s nimi o príjemných veciach..Je to vždy ťažké,ale sama uvidíš,že sa ti to bude lepšie znášať...Držím ti palce a želám ti veľa síl 😉 😉

bambi dufajme ze vyjde....len to je najhorsie ze svagrina je v umelom spanku a ma polamane rebra k tomu prepichnute pluca a dneska som sa dozvedela ze aj spuceny mozog tak nasledky neviem ake budu....brat ma dve male deti desat rocnu a sedem......je to tazke obdobie..

maruschka je to tak musim byt silna ....ved som toho uz prezila dost ..rozvod....a tera toto vsetko....
dufajme ze sa vsetko da na pravu mieru....musime verit a podrzat jeden druheho

lulyi-ja by som predsa skusila psychologa.Mam kamosku,kt. je psychologicka a ja osobne sa chystam k jednej ohladom dcerky,ved je to len "obycajny pokec" a mozno ta to posunie dalej.Drz sa 🙂

etuska skusim uvidim ci mi vyjde cas lebo mam teraz toho kopec a uz som bola za psychologom ked som prezivala to ze ma manzel nechal koli inej....a pomohol mi velmi..

lul je to naozaj hrozne tak sa drz a slniecko sa usmeje ved by sa uz aj patrilo drzim palce

bambi dakujem...posilnili ma aj vase pismenka takze zajtra vstanem zo vztycenou hlavou a nebudem si to tak pripustat k srdiecku

luly mas to tazke..musis pozbierat vsetky sily usmiat sa povedat si ze to zvladnete..mozno sa ti to vidi tazke v takej situacii sa usmiat ale s usmevom ide vsetko lahsie 😉 drzim palce

lulyi drž sa niekedy je to asi tak že sa zosype viac veci neštastnych naraz.mne v maji zomrel 33rocny bratranec bol mi ako brat, potom dedov brat, svagrine bratranec.... 😢

je to tažke ale v takych chvilach musis byt silna a možno aj oporou druhym,držim palce až to slniečko vyjde a vela vela sil 😉

Lulyi držkaj sa mi, ved som ti pisala aj "inde", všetko sa to vyrieši nejako, neboj, len je toho teraz asi trošku priveľa.

No našu rodinu nešťastioe zasypalo min. rok, 2.1. mi zomrela moja obľúbená starká a potom každy mesiac nejaká zla správa. Tiež mi zomrel bratranec, 36 ročný, na jeseň 2. straká... do toho moja choroba, Dr. sa tvarili že banalita, ale nakoniec sa to tak nedarilo, že som v priebehu 2 týždnov mala 2 klasické operácie (15cm rez), a do rany mi zavliekli svinstvo a liečilo sa mi to 3 mesice - takže si asi viete predstaviť akú "krásnu" jazvu mám. Počas mojho pobytu v nemocke, v deň ked to cele bolo uplne najhoršie, dcera spadla na tvár a rozbila si nos, došla domov celá krvavá, manžel mi tio ani nepovedal, až ked to mala zhojené. A ked sme pred vianocami mysleli, že je všetko OK, ochorel manžel, 3 mes. PN s 2-týždnovým pobytom v nemocnici. Dcera to niesla celé dosť zle, je prváčka - takže sme po vianociach riešili problemy v škole (poľavila tak, že bola najslabšia v triede, len kukala do okna, nerobila nič).
Ked sme bilancovali rok, fakt sme si povedali, že jedina dobrá vec bolo narodenie našho Alexíčka 😉

Ja som tiež mala pocit, že sa zosypem, ani nie na plakanie, ale na ZBLAZNENIE! Ale človek sa musí držať, kvôli deťom... snaď už je koniec a bude iba lepšie 🙂

sandry to je fakt na tom ze mame zdravie a si ho necenime....az ked sa nieco stane vtedy si uvedomime....a neda sa to kupit....jedine ze mas znaamosti ale aj tym treba dat do vrecka nieco ak chces byt osetrena ako clovek nie ako nejaka zver....dneska som v pohode uvidime co prinesie zajtrajsok....dosla dneska teta tak ma povzbudila..vyrozpravali sme sa jedna druhej...musime verit ze bude lepsie....

hmmm... 😔 tiez som istu dobu bola v situacii, kedy som si hovorila: "co sa, sakra, este moze stat?!?!" a... vzdy sa este nieco naslo... ☹
myslim, ze by si sa nemala lutovat, treba sa vzchopit, nadychnut sa, hrdo vztycit hlavu a povedat si "ja to zvladnem!" a od toho momentu mysliet pozitivne... znie to ako fraza, ale ked sa s tym naucis zit, ked si na to zvyknes, je to fajn, uvidis 🙂
drzim palceky 😵 😵

a este jedno "motto": nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byt este horsie... a to je pravda.. 😒

Lulyi, ak mozem pridam sa aj ja. ja ta plne chapem ja totiz od 27.11.2007 som bola bola na tom luplne rovnako ako ty. zacalo to tym ze sme sli s manzelom a nasou 5rocnou dcerkou do nemocnicke na ecografiu aby sme sa dozvedeli ci nasa princezna bude mat braceka alebo sestricku. a jedine co sme sa dozvedeli bolo ze dietatku nebije srdce a kedze nevedeli ako dlho je uz mrtve rychlo ma vzali na pohotovost v nemocnici napchali do mna kadeco a vyvolavali porod. co sa im nedarilo. dostala som vysoke teploty a este som trafila aj na sestricku ktora nemala potuchy na co tam som a keds om si pytala nieco od teploty nak na mna doslova vybrechla ze ci si myslim ze som v bare. zijeme v spanielsku, nemame tu zziadnu rodinu, a na vsetko sme sami. po troch dnoch sa mi narodil moj mrtrvy syncek, bolest sklamanie a beznadej to ti asi aninemusim opisovat. to vsetko som citila a videla v ociach mojho manzela a nasej dcerky ktora to nevedela a nechcela pochopit, ved sa tak velmi tesila. o necele tri tyzdne na tej istej nemocnicnej pohotovosti som sa ocitla s manzelom lebo dostal vysoke teploty,ktore neklesali, stastie ze sme tam dosli lebo asi 5 min po prichode do nemocnice dostal neico ako zachvat a nemohol dychat, keby sme neboli v nemocnici neviem..............o dva tyzdne na to mi zavolal ze mu v robote prevrtal kolega vrtackou palec na pravej ruke, rana sa dobre nehojila a bol mesiac PN, vysledok, sef ho prepustil kvoli tomu ze bol so mnou v nemocnici 3 dni na co mal narok zozakona a preto ze mu prevrtali palec a zase bol doma ☹ , mesiac bez prace a z hypitekou na krku. daleko od rodiny, kolko noci som preplakala a prebdela ani neviem. az jedneho dna zazvonil telefon a povedali mi ze musim ist na vyzetrenia lebo maju podozrenie ze mam nejaku zvlastnu autoimunnu chorobu ktora maleho zabila. presla som skoro 7 mesiacov vysetreni a podozreni co vsetko mi asi je. diagnozu mi menili skoro kazde dva tyzdne a to vzdy k horsiemu. ale aj ked som bola zufala a nebudem ti tvrdit ze som si nedala zavazok ze budem silna a budem mysliet pozitivne, nebol den kedy by som lneplakala a nebola na pokraji nervovehozrutenia. ale vzdy som si povedla zemam manzela a dcerku ktora si nezasluzi aby ma takto videla. a tak som chodila s uzmevom po bytre aj ked vo vnutri som kricala aplakala jak diva. po 7 mesiacoch mi povedlai ze nic nenasli a vsetko je o.k. le ma to stallo kopec nervov . takze ta chapem ako ti je. ale ja som si vzdy povedala ze boh nam da len tolko kolko mozeme uniest. aj ked neikedy som mala pocit ze mne naklada privela. hlavu hore. a drzim palce. po kazdom dazdi raz zasvieti slniecko a ato tvoje urcite velmi skoro. ☹