Naturálna rodina
čím viac sa ponorím do stránok "Modrého koníka" tým viac s vami žijem a chcela by som sa podeliť o moje vnímanie novej úlohy, nového naplnenia, zodpovednosti, krásy z bežného života.... Rozmýšľala som ako nazvem túto diskusiu. Zložité...Túžim po tom, aby sme sa rozprávali o svojich objavoch prirodzenej rodiny, jednoduchých riešeniach, o možnosti ako si ušetriť korunku, ako žiť svoj život spokojne a pekne. Sú to témy, ktoré môžu byť na úplných názorových protipóloch, preto Vás prosím aby sme sa naozaj „počúvali“, vymenili si rady a skúsenosti a zobrali si z tejto témy, to najlepšie pre svoju rodinu.
Keď som zistila, že čakáme bábo bolo to nádherné a zmätené zároveň. Začali sa mi zbiehať myšlienky z každého smeru a začala som cítiť, že mnoho budúcich otázok ma určite prekvapí, ale mnohé z nich môžem ovplyvniť. Zacítila som túžbu vychovať zdravé a šťastné dieťa. V mojom vnútri sa rozbehol pulz, spadli mi klapky „klapky“ dnešného sveta a pomaly každým týždňom zisťujem kto vlastne som a ako chcem žiť. Najdôležitejšie akú tvár a akú cestu chcem ukázať môjmu dieťaťu. Je úžasné koľko vecí vieme („nevieme“) vyriešiť samé. Koľko nástrah a problémov nám prináša, úplne zbytočne, dnešný okolitý svet. Mne záleží na rodine, zdraví, prírode a skutočných hodnotách a cieľom mojej výchovy je ukázať Ivanke jej slobodu, samostatnosť a kreativitu, ukázať jej možnosti.
Môj život sa začal meniť...z rýchleho podnikateľského prostredia, denne pracujúca na rozvoji firmy, efektivite obchodu a kvalite tovaru. Som prešla na rozvoj môjho života, efektívne trávenie voľného času a kvalitu rozhodnutí s vyšším cieľom. Mám veľké šťastie, že súčasťou nášho života sú moji starí rodičia, ktorí si ešte pamätajú inú dobu a môžu nám dať návod ako mnohé vyriešiť. Je skvelé, že existuje stránka ako koník, kde sa môžu maminy stretnúť a vymeniť si svoje názory, skúsenosti, upevniť sa v smerovaní „svojej rodinnej lode“. My ženy sme predsa nositeľkami vzdelanosti a zdravia národa a máme možnosť a silu smerovať osud svojich detí.
Vývoj zastaviť nevieme, ale určite si môžeme vybrať lepšiu cestu.
Mozem len suhlasit ze prichod deticiek do mojho zivota ma naplnilo niecim o com pises aj Ty.Napriklad ja som sa z typicky mestskeho cloveka zrazu premenila na cloveka ktory tuzi po pokoji,hlavne po tom v dusi.Tak sme sa z typickeho sidliska prestahovali do dedinky kde tak trochu zastal cas-teda aspon zo zaciatku sa mi to tak zdalo.No ako dni ubiehaju zistujem ze cas straveny v tom pokoji sa neda nicim nahradit.No a vianoce?Ja ako dieta som ich nemala vzdy pekne a tak je to pre mna cas kedy sa deru na povrch aj skarede spomienky z detstva ktore mi ukazuju o co vlastne ide v ten vianocny cas.Ja sa snazim hlavne starsej dcerke ktora uz rozumie o com asi vianoce su spravit taku atmosferu aby naozaj citila ten zazracny cas.
Moc krásně jsi to napsala, cítím to stejně 😵 Já jsem si začala až po narození dětí intenzivně uvědomovat, jak moc se jako lidstvo oddalujeme od přírody, a jaká je to škoda. Bohužel bydlíme v paneláku, zatím jsme neměli možnost postavit si domeček blíž k přírodě, ale utíkáme do ní, jak jen to jde. Bydlíme na kraji města, jen kousíšek do lesů a kopců, kterách je u nás na Valašsku požehnaně, navíc tchán má hospodářství, ovečky, králíky, sad, louky a les, a je vidět, že právě tam, mezi zvířátkama a stromečkama, je dětem nejlíp na světě, že tam se cítím opravdu přirozeně a šťastně. Postupně jsem si po narození dětí začala uvědomovat, že mi stále míň a míň záleží na hmotných věcech, naučila jsem se na holky i na sebe nakupovat na bazárcích a když se zhoršila naše finanční situace, zjistili jsme, že dokážeme vyžít i s opravdovým málem, že se dokážeme velice uskromnit např. co se jídla týká, ale ne v tom smyslu, že bychom kupovali nekvalitní potraviny, ale že nám velice chutná strava našich předků (luštěniny, zelenina, jednoduché pokrmy z brambor apod.). Uvědomuju si, jak je v dnešní době (kdy se lidé posuzují především podle svého majetku a děti se stávají šéfy part podle toho, kolik mají značkových oblečení a jak drahý mají mobil) velice těžké vychovat děti tak, aby si uvědomovali, co je skutečně důležité. Hlavní je jít příkladem a o to se doma nejvíc snažíme. Hodně se u nás klade důraz na duchovní svět, věříme na andílky, víly, a na zázraky 🙂 A Vánoce vníme právě jako čas zázraků. Je to čas, kdy jsme jako rodina ještě víc spolu než jindy, společně pečeme cukroví, vyrábíme ozdoby, povídáme si o Vánocích..Pro mě je to nejkrásnější čas v roce 😵
Som veľmi vďačná za túto tému , ja ako starnem tak si jednoznačne uvedomujem priority v mojom živote a tak sa k tomu aj staviam.
Som síce ambiciozny človek , ale tak ako som niekedy nevedela pochopit brata ktorý podnikal a povedal že ked si postaví dom , prvé čo urobí je plot a to hodne vysoký aby mal kľud a niekde hodne mimo, tak podnikám aj ja a jediné na čo sa teším su víkendy s manželom a detmi, a som nesmierne rada že nepracujem cez víkendy ako kedysi , predtým mi veľmi vadil neporiadok , bola som z neho doslovne zúfalá a nič iné som nerobila len som upratovala, dnes ked sa pozreim na svoju najmladšiu tak som nesmierne rada že sa zahrá tak že si vytahuje krabice, paploniky z svojej izby, že si klasicky rozloží hračky pri mne ked varím. Že sa mi psy motaju popod nohy a ked píšem práve teraz na počítači tak mi Aki ( anglický buldog položila) hlavu do lona a viem že ma neskutočne miluje tak ako vie len pes milovať svojho pána, že Bessi ( francúzsky buldoček ) čučí pri mne ked varím keby mi náhodou niečo spadlo čo treba hned zožrať 😀. Že som si zas po dlhšej dobe našla reč s mojim pubertálnym synom , že má ku mne dôveru v otázkach sexu , že prijíma to čo mu vravím ........
Tak ako pre mňa Vianoce kedysi stávali nočnou morou , teraz sa na ne veľmi teším na to že spravím šalát a rybu , kapustnicu a aj rybiu polievku ..
krásné téma,taky mi začíná vadit věčný stres a honění za něčím víceméně imaginárním,my bydlíme na malém městečku,ale vyrostla jem ve velkém městě-naštěstí teda v rodinném domě,a jezdili jsme k příbuzným opět na dědinu,nebo s babi a dědou na víkendové houbové výlety-byli vášniví houbaři,takže o ně nebyla nouze,ale co jsem se vdala tak nějak cítím,jako by se život zrychloval-ale nejen život,naše děcka si už ani nedovedou představit,že by měli čekat na nějakou odpověď pomalu týden-mám na mysli psaní dopisů versus dnešní sms,telefon taky neměl doma každý,takže to bylo vždycky domlouvání ke komu a v kolik zajít-prostě bylo i víc obyčejné mezilidské komunikace o obyejných věcech,dneska už bohužel i na malých městech je pomalu paneláková imunita,kam se ztratili ti strýčkové a tetičky ze sousedství,dnes nejen děti mezi sebou soutěží kdo má lepší mibil,sousedi zase kdo má lepší auto,kdo má větší bazén-stal se z nás konzumní národ plný závistivců
já se snažím děti vést k tomu,že prostě na co nemáme tak to není,hlavní je se najíst,mít poplacené co je potřeba a pak teprve přichází na řadu požitky a pokud chceš nový mobil tak si na něj ušetři-u těch větších je to v tomto už jednoduché a s malým nás takovéto dohady zatím čekají,a myslím,že to bude o něco těžší,protože už bude mít velkýho brášku a k tomu dvě velký chůvy který už teď přemýšlí čím mu osladit život
Som sa vrátila z bežiek, nádherný výhľad je dnes na Tatry, všetko bielučké a čisté, skvelý vzduch. Veľmi sa teším, že ste sa ozvali...(spriaznené duše). Asi to tak je, že ešte pred 30-20 rokmi boli životy našich rodín oveľa bližšie k prírode a práve teraz ako sa vzďaľujeme to začína chýbať. Za rok môjho života som si založila záhradku, začala kompostovať, látkovať, maľovať, začala som triediť odpad, uvedomovať si začiatok a koniec, opäť si užívame bežné radosti ako kŕmenie kačičiek na našom potoku, alebo dlhé prechádzky. Pred pár rokmi mi umrela mama a začala som "pátrať" po tom čo môžem v svojom živote zlepšiť a zmeniť, tak aby moje dieťa nezažilo zbytočne skoro takúto bolesť, začala som si uvedomovať hodnotu zdravia a toho čo skutočne preň robíme.. Priložím tu aj link na výborný film, na zamyslenie. Zrazu som uvidela, že tieto filmové príbehy fungujú aj v mojom okolí a niečo natom bude. Často rozmýšľam, či je to možné v takomto svete, vychovať dieťa, ktoré by bolo "iné". Obyčajné šťastné dieťa z prírody, zo zvieratiek, zo starých rodičov, z lezenia po stromoch, z hry v potoku, tak ako som bola ja. Mám našťastie skvelého manžela, ktorý to so mňou cíti. Som šťastná, že ste sa pripojili a budem rada ak prispejete aj dobrými "osvedčenými" radami a názormi.
Predsviatočný film 🙂 Krásnu nedeľu želám
@marinka krásne krásne si to napísala, tak trošku Vám v dobrom závidím (myslím v Českej republike). Snažím sa kupovať slovenské produkty a preto vidím v koľkých oblastiach, sa rozvíjajú moderné a trendové firmy u vás. Koľko ekologických prostriedkov, zdravej výživy, látkových plienok (toto je len môj súčasný smer 🙂). Veľmi fandím, každému kto v podnikaní prihliada aj na iné hodnoty ako zisk.
@gia111 ja som tu kedysi založila tému o tom , čo všetko sme si ochotné a schopné urobit doma sami a to hlavne čo sa týka potravín , zavárania, pestovania na záhradke .... nuž ale odozva nulová ,aj mi to ľuto bolo . Ale nie všetci su tak naladení , tak som to rešpektovala.
Ja dnes idem piecť, ale už to nebude 14 druhov ale tolko kolko stihnem 🙂 v pohode s tým že sa mi v tom bude hrabat aj najmenšia, syna som vypravila do kina a ja večer vybehnem so psami .
Hodnotu zdravia si ja osobne jasne uvedomujem , pretože mám postihnutu staršiu dcéru a jediné čo si želám aby nemala záchvaty a bola v pohode. To je moje najväčšie želanie a všetko ostatné príde potom samo.
Vz´tahy v mojej rodine nie su najideálnejšie , no niekedy je dobré sa odosobniť od ľudí čo z teba len cicaju enrgiu a obklopit sa ľudmi ktorí su tvoja krvná skupiny , máš ich rada.
Manžel je tvrdý biznisman, ale vďaka mne sa naučil odpočívať, vypínať telefon cez víkendy ( to mu trvalo ), neriešit emaily. Veľmi ma hnevá súčasná technika typu blacbery, preto že sa človek len viaže na prácu a nikdy
nie je dosť, stále je možné dosiahnut vyššie méty, stále je možnosť tvrdšie pracovat , ale dokedy ? Dovtedy ked sa človeku rozpadne rodina alebo skolabuje.
@gia111 ahoj, pekna tema a ja chcem prispiet svojou troskou
tak ako si to opisala, som ja nepotrebovala mat spomienky starych rodicov, ale stacia mi tie moje, mala som krasne detstvo na dedine spate s prirodou a aj ked som to vtedy brala ako samozrejmost, vstat skoro rano a ist cez prazdniny past kravy, hrabat seno a ine prace, dnes na to velmi casto spominam a aj ked viem ze nie v takej miere ale velmi rada by som podobne detstvo dopriala aj svojim detom, zatial dcerke..-prve kroky sme uz ucinili kupou domceka v dedine so 150 obyvatelmi na konci nicoho🙂
nikdy som nemala rada mesky zivot a aj ked som si odzila niekolko rokov v rozne velkych mestach, milujem klud a pokoj a zivot v panelaku je jedna z veci,ktoru len trpim...
budem rada citat tuto temu a mozno sa rozbehne a bude sa dat aj prispievat, pridam si do oblubenych
@gia111 aj ja sa chystam zalozit si zahradku 😎 nikdy by som nebola povedala ze ja budem nieco pestovat ale tuto jar sa chcem o to aj s mojou babulkou pokusit.A este k tym hodnotam v zivote....mne sa asi najviac zmenil zivot ked sa mi narodilo druhe dieta-syncek s vaznou chorobou.Od jeho narodenia som presla trnistou cestou a vela som hladala,hlavne sama v sebe a tam sa mi ukazalo co je naozaj v zivote dolezite.Moj syn bude navzdy chory a bude musiet v zivote zdolavat vela prekazok,zatial kym je maly bojujem zanho a za jeho lepsi zivot ja.Zvlasne ze prave on mi otvara oci dokoran a ja som zacala vidiet veci ktore premna predtym neexistovali.
@maminuska Tak to mě mrzí, že jsem to téma tenkrát nezaregistrovala, určitě bych ráda přispěla 🙂
Manžílek nám letos udělal zahrádku u tchánovců, na jaře si tam zasadíme zeleninku a už se moc těším, že budeme mít něco svého vypěstovaného 🙂
Mrzí mě ta nemoc tvého chlapečka, ale jak píšeš, někdy je taková těžká životní zkouška zároveň i veliký dar, protože nám ukáže věci, které jsme předtím neviděli. Víš, že právě proto se nemocné dětičky většinou rodí? Aby nám pomohly uvědomit si to, na co bychom bez nich a jejich nemoci nikdy nepřišli..Jsi moc šikovná a silná dušička 😵
@gia111 ahoooj, tak moj maly tiež miluje zvieratka, sice ešte nebyvame na dedine ale ku babke chodi velmi rad. len čo ju uvidi už kriči VAJO VAJO, to aby išli zobrať vajo do hniezdočka, potom hned musia pasť kurky a pozreť zajkov a kozičky. NAš sen je mať domček a kozičky chovať sliepky pestovať si zeleninku a ovocie. Velmi sa na to tešim ale ešte na domček niesu korunky tak musime našetriť.
Inak neviem či sa da povedať že žijem naturalne, ale v niečom isto ano. Maleho dojčim na požadanie a budem dojčiť dokedy sam neprestane javiť zaujem, spinka medzi nami v manželskej posteli. Doma mame psika ktoreho ma velmi rad, su riadni parťaci. Tak asi tolko o mne
@vejula vyrástla som v bytovke, ale moji rodičia vo mne vždy pestovali úctu a ohľaduplnosť a lásku k prírode a k zvieratkám. Naturalne sa dá v istom zmysle žiť aj v paneláku. Počuli ste napríklad o návrate k látkovým plienočkam?Idem dnes na nákup do zdravej výživy, lebo tento rok idem pár fajnotiek pripraviť v zdravom štýle (zdravšom štýle). Keď sa mi to podarí napíšem recepty. Jeden parádny makoš od mojej maminy tu tiež potom vložím.
S tými chorobami je to tak v mnohom nám ukážu, že sú v živote veci, ktoré neovplyvníme, ale zároveň nám dajú silu vidieť mnoho vecí, ktoré ovplyvniť môžeme. Keď nám ochorela mamina, čo trvalo 8 rokov až do konca, začal otec dovtedy PC analfabet, po anglicky ani slovo, čítať všetky možné zahraničné štúdie z výskumných ústavov, keďže je biológ tak prišiel na niekoľko veľmi zaujímavých prípravkov, ktoré je predĺžili a skvalitnili život. Je smutné ako to naše zdravotníctvo ide väčšinou po peniazoch a po zahasení požiaru, po odstránení príznakov a nie po príčine. Iná kapitola u vrodených disfunkcií, alebo úrazov. Musí to byť náročné, vedieť že svojmu dieťatku nepomôžeš, asi sa to ani predstaviť nedá. Veď najlepšie si predstavíš keď to sama cítiť. Je ale veľká škoda, ako si my ostatní škodíme a rozmýšľame jazykom a nie rozumom. V mnohých prípadoch vidíte okolo seba ľudí, čo budú nadávať, vzdychať, ochkať, pchať sa liekmi, keby len seba ale aj svoje deti a pritom pomoc je tak jednoduchá. Štúdiu o výžive sa už venujem pár rokov, ale taký fílm ako som tu vložila, keď si to pozriem mám novú silu. 😅
ved prave...ludia nepremyslaju lebo lahsie je si dat napr.tabletku ako patrat po korenoch problemu.Lenze lekari su taky isty....zo zaciatku ked sa mi maly narodil som ich naslovo posluchala...dopadlo to tak ze som mala doma dieta ktore neustale revalo-nie plakalo ale revalo!!!!-a to nonstop rok a pol.Vazne kozne infekcie nevedeli nicim vyliecit,len donho pchali ATB a kortikoidy ☹ ....vtedy mi svitlo a docvaklo ze fakt tade cesta nevedie,vzala som maleho na liecenie,prestahovali sme sa a ja uz niesom taka poslusna mamina ktora robi vsetko co jej lekari povedia 😀 No a maly prestal revat,koza cista ako este nikdy,a co bol asi najvecsi uspech ze sa zacal po roku a pol usmievat-to dovtedy nevedel.A co dostanu vase deticky-ake darceky? my sme detom zaobstarali zajacika 😉
@mummy01 ahoj, my sme tento rok prvy krat mali zahradku tam na tej dedine ako som pisala, moc sme toho nedopestovali lebo sme skor "pestovali" slimakov ale aspon zemiaky sa nam urodili a este mame jednu bednicku, tak sme si nachystali na buduci rok tych zemiakov raz tolko nasadit bo uz aj dcerka bude papat.
kapustu napr. uz druhy rok si tlacime sami a nekupujeme z obchodu, aj jablcka a hrusky a slivky..uplna mnamka ako ked som bola decko🙂))
@gia111 ja plienkujem dcerku hned od prichodu z porodnice, ja som planovala plienkovat este sme sa len snazili o babo a zaujimave bolo to ze sme sa o malu snazili dva a pol roka a jeden mesiac ked som ja uz mala v plienkach jasno som to oznamila aj manzelovi, ze az raz bude dieta ze nebudme kupovat hnusky(to som mu musela aj prelozit ze to su pampersky) ale chce budeme latkovat a on na pocudovanie povedal, ze on na to uz tiez dlhsie myslel ale bal sa navrhnut lebo aby som si nemyslela ze chce aby som mala este vaic roboty pri malej. Ale nie je to dajako moc roboty navyse a hlavne teraz to velmi ocenujem, lebo dcerka cika a kaka na striedacku skoro kazdu hodku a to si neviem predstavit tolko odpadkov..
naša záhradka sa celkom podarila, dopestovala som malej zemiaky a super peknú mrkvu, ešte ma na príkrmy tak na 2-3 mesiace, mali sme prvých 27 jabĺčiek tie už zjedla, ale je to nádherný pocit vedieť čo dieťatku dávam jesť. Teším sa na malinky, máme také dvakrát rodiace to bude papaničko.
Ja som až po mesiaci Ivankinom, prišla nato že tie igelitky použitých plienok, je katastrofa. A v látkovaní som si našla takú záľubu, nežehlím, iba pekne vytrepem a vyvesím, väčšinou používam štvorce. Minule som zabudla tašku doma keď sme šli na výlet, za 4 hodiny bola malá taká červená, že som ju musela kortikoidami liečiť ešte 3 dni. Tak som si opäť potvrdila, že je to super rozhodnutie. Nehovoriac o peniažkoch.
Pozvala som k nám na Vianoce priateľku z Uzbekistanu (aby nebola sama), a nie len preto, ale aj som chcela do našich Vianoc pridať viac tradícií. Posledné roky sa to nejako odbilo, mám taký pocit. A ako tu krásne niektorá z Vás písala, chcela by som aspoň z tohto jedného dňa urobiť taký deň zázrakov 😉 , niečo milé a úprimné. Máte nejaké typy, ako drobnosťami pripraviť pekné vianoce? 🙂
@gia111 nam mrkvu zozrali slimaky a to som ju siala dva krat☹ takze nabuduci rok uz mrkvu nedasim, kym sanezbavime tych slizniakov...a vianocny den urcite drobnostami ako pises spravis krasny, spolocne ranajky, potom ak ste veriaci spolocna navsteva omse a ak nie ste tak trebars nejaka pekna spolocna hra alebo prechadzka, keby bol sneh nic viac dietatu netreba ale iste sa da aj bez snehu zajist do prirody...taki vyzimeni botom budete riadne hladni ale samozrejme v prvom rade treba mat radost a pokoj v dusi, vtedy kazdu cinnost ktoru budes robit budes robit so slastnym pocitom vianoc 😵
pekná téma, krásne zastavenie sa... 🙂
@anaxamon my mame zasa na pozemku krtka a nevieme ho vystahovat tak sa bojim ze tiez z tej urody nic nebude a slimakov mame tiez hrozne vela,tych bezulitovych 🤐
@gia111 ja sa snazim nezneprijemnovat vianoce zbytocnym nahananim sa,vela veci sa snazim vybavit a urobit hodne dopredu lebo zhon je fajnovy zabijak vianoc 😖 -to moja svokra je na to expert,uplne zabija ten krasny cas prehnanym upratovanin,lestenim a pecenim.Ja peciem pre radost a tolko kolko stihnem lebo radsej mat len jeden zakusok a pohodove vianoce ako 14 druhov napecene a zaludocne vredy 😀.Ja hodlam az tento rok zaviest nejake male vianocne zazraky ako napr.krmenie zvieratiek v lese...minuly rok som chcela nahovorit dcerku aby nejake svoje hracky darovala detickam co hracky nemaju ale to som uspech nemala ale napr.dnes odniesla jednu svoju babiku do skolky aby sa s nou mohli hrat vsetky deti 🙂
@petja po tom čo som na pár hodín dala pampersku, mala takú ranku, ktorú som nemohla po 10 dňoch doliečiť žiadnym zo známych prostriedkov, skúšala som aj sudocrem a stále do sucha som ju prezliekala, ale nešlo to doliečiť. Velmi dobre viem čo sú to kortikoidy, u nás v rodine sú lieky iba nutným zlom a ak viem o dostupnej naturálnej metóde a spôsobe rada použijem. 🙂
tie vianočné zvyky som tak myslela, reťaz okolo stola, peniažtek pod taniere, cesnak do každého rohu. Viete nejaké pekné vianočné tradičné vinšovačky?
Jeden rok sme strávili na chate v lese a rozdávali sme si darčeky so zaviazanými očami, a obdarovaný hádal čo to je, bolo to veľmi milé 🙂 😎
Po iné roky sme chodili na Vianoce na Lomnický štít, lanovka bola za 1Euro, tam sme si dali prípitok, vymenili sme si želania, prípadne drobné darčeky, veľmi pekná tradícia, a nemusí to byť práve Lomničák, ale nejaké rodinné, vianočné miesto.
@gia111 odvar z dubovej kory-priam zazracny na choru kozu 🙂 kupat treba kazdy den,15minutovy kupel.
my take zvyky moc nerobime,teda aspon zatial.Jedine co robim odkedy som sa vydala ze prestierame jedno miesto pri sviatocnom stole navyse-pre nasich milovanych ktori uz niesu medzi nami.
páči sa mi táto téma, som podobne naladená 🙂 na záhradku sa u nás zatiaľ nedozrel čas, ale veľmi ma chytilo šitie...z rôznych starých látok recyklujem "nové" veci. Takmer nič nevyhodím a keď už tak, odpad triedim. Žijeme v byte, ale "bio" odpad z domácnosti nosím vtáčikom a iným zverom do kríkov pri bytovke, alebo psom starým rodičom. Čo sa medicíny týka, taktiež hľadáme alternatívnu náhradu ku klasickým farmaceutic. liekom, lebo posledný rok sme sa točili v kolobehu chorôb. Jedného dňa som si tiež povedala dosť, pretože u nás sa to len gradovalo a posledné mesiace hľadáme, skúšame. Dieťa mi rovnako v mnohom rozšírilo obzory. Malú sa snažím vychovávať v láske k prírode, k životu, aj keď teraz má obdobie, že všetko radšej zničiť a všetko moje a nikto a nič ostatné na svete nie je 🙂 Milujem pocit, keď si človek v lete môže ľahnúť na rozohriatu zem, splynúť s ňou, s jej vôňou, hlasom... Ale aj tieto zimné ranné opary vedia byť balzamom na dušu 🙂
Rozmýšľala som aké vianočné potešenie pripravím pre moje kolegyne. Chcela som, aby to bolo originálne, potešilo, aby to bolo "niečo z tradícií" a ekologické, aby to dalo prácu ľudom v mojom okolí. Vymyslela som to takto, poukážka na príjemnú masáž, venček so sviečkou z prírodných materiálov a skvelú trnavácku medovinku 🙂 . Ak už utratiť peniažky, tak rozumne a nech to ostane doma. Dúfam, že to poteší.
Taky musím přidat k tématu. Bydleli jsme několik let ve velkoměstě, ale pro založení rodiny jsme z něj utekli. Sice mi všichni říkali, jak toho budu litovat, ale zatím jsem tento pocit neměla. Nevadí mi, že netrávím12 hodin denně v práci, že nemám za rohem obchodní centrum se značkovým oblečením a že tu není na výběr desítky kin a divadel. Zase tu máme plno cyklostezek, kousek je ranč s koňmi a les.
@marecek4 Jsem skoro sousedka, bydlím v Holešově 🙂
@gia111 hej o latkovkach som počula moja kamaratka ich použiva, ale pravdupovediac v našom jednoizbovom byte bez balkonu nemam poriadne kde veci sušiť už tak.... mame jeden maly sušiačik a tam to musim striedať, kebyže mame latkovky, tak to asi nedam 😅
čo sa tyka prevencie zdravia tiež sa snažim malemu dať dobrý zaklad. Verim že dlhodobým dočenim davam drobcovi to najlepšie. Taktiež nechodíme s každym soplikom ku doktorke po lieky, i ked niektore dobre duše ma potom pomenuju ako nezodpovednu matku ked necham dieťa trapiť sa tyžden so soplikom 😖 Ale ked vidim že sa to pomaly zlepšuje neviem prečo by som nemohla nechať jeho telo vytvarať protilatky. Navyše z mojho mlieča tie protilatky tiež dostava, kedže sme väčšinou nachladení obaja naraz.
Pri druhom (ak boh da) tak by som chcela kupiť šatku a nosiť ho, aby som sa mohla popri tom venovať aj dominkovi.
Prichádza obdobie Vianoc, navzájom si želáme všetko najlepšie. Ešte žiaden rok som si tak veľmi neuvedomovala, že mať krásnu veľkú rodinu s prarodičmi je tak nenahraditeľné. Prvý rok s mojim dieťatkom zisťujem ako túžim po návrate k tradíciám a k jednoduchým ale úprimným Vianociam 😵 . V čom vidíte odkaz Vianoc, ako vnímate tradície?