Našli ste si rovnakého partnera ako je váš otec?

tak ako sy synovia vraj vyberajú za manželky ženy podobné svojim mamám, tak aj ženy mužov podobné otcom.
ale počula som už aj také, že žena si vyberie bud takého ako otec alebo uplný opak.záleží aký otec bol.
no ten môj mi dosť často pripomína môjho otca, ale našťastie nie je zaťažený na alkohol a neklame o peniazoch.
skôr tým, že fajčí tak kašle tak strašne ako môj otec 🙄 😀
ale zas ked som bola malá,dosť sa mi venoval, škoda, že potom zabudol, že má jedno jediné dieťa.......

TIez si myslim, ze vztah otca s dcerou a vztah syna s matkou dost ovplyvnuje dalsi zivot v partnerstve a manzelstve ... myslim, ze ak je v tychto vztahoch deti s rodicmi vsetko OK, tak potom clovek akosi podvedome hlada svojho buduceho partnera podobneho svojmu rodicovi...
Zo svojej skusenosti mozem povedat to, ze v niektorych situaciach rozmyslam, ze ako asi by ju riesil moj otec a ako ju riesi moj manzel a uvazujem, co je asi lepsie... ale takisto to plati aj o mame a svokre ...

Este si myslim aj to, ze rola otca je v zivote dcery velmi dolezita, prave vdaka otcovi sa dievca uci mat spravny vztah k muzom a takisto aj chlapec sa moze cez vztah k matke naucit sa vazit si zeny ...

ja si myslím, že ma to dosť ovplyvnilo.mne najviac vyhovovali partneri, ktorí ma ,,vychovávali" alebo ako by som to nazvala.preto som vždy chcela o dosť staršieho manžela.ale nevyšlo 😅

Ja mám muža, ktorý je takmer čistá kópia môjho otca 😀 Našťastie, ja som mala vzor pozitívny, otec bol starostlivý, zodpovedný, rozumný a mamu velmi ľúbil až do konca. A taký je aj môj muž. Podobá sa na neho ešte aj fyzicky. Akurát aj ja sa niekedy citim, ako písala Dahlia, ako dcérenka 😀 Sem tam ho za to zbuzerujem 😀 , ale na druhej strane je to aj príjemné, že má takú starosť o mňa. Keď som bola mladá a hľadala si toho pravého, mala som pár vzťahov, no keď som stretla MM, výzorovo nebol taký krásavec akého som mala vysnívaného, ale hneď som sa cítila v jeho prítomnosti "ako doma", cítila som že môžem byť sama sebou v akejkoľvek situácii a jemu sa to páči, neposudzuje, proste totálne prijatie. A myslím že to bolo tým, že som bola na takéto niečo zvyknutá od otca. Neviem či mi rozumiete, jednoducho po pár stretnutiach nebolo o čom, za 10 mesiacov sme sa už aj brali. A to som mala zásadu, že až po dvojročnom vzťahu pojdem do vydávania sa 😀 😀

uplne ti halienka rozumiem, ja som sice vyrastala bez otca, ale vychoval ma dedko, lebo mam isla od roka do roboty a babka este pracovala a byvali sme u nich. v postate cele detstvo som prezila s nim a bol to pozitivny vzor, uplne ma zboznoval. a to iste moj manzel. pretym som mala viac ako trojrocny vztahale tam som bola casto dzubana a necitila som sa samam sebou. ale MM ma od zaciatku zboznoval a ked ma prvy krat objal mala som pocil ze mi vonia tak domacky, 😅 /dedko zomrel dva roky predtym/ a je oproti mne velky a ten pocit bezpecia je super. a obcas ma tak dcerenku. sme rovnako stari. no predtym som inklinovala k o dost starsim. 😀 ale to uz ma preslo

Dani, tak to je super, môžme si poklopkať na drevo, ťuk, ťuk, ťuk, že nám to vyšlo. Mali sme šťastie v živote, že sme mali také dobré vzory. Ale poznám aj tie opačné prípady, kamarátkyni rodičia sa rozviedli, keď ona bola v tom najcitlivejšom veku začínajúcej puberty. Celú dobu sa s ňou teraz nesie nedôvera k mužom, a vďaka tomu ani nie je schopná mať poriadny vzťah, každý jej skončí fiaskom, lebo permanentne každého podozrieva, kontroluje, snaží sa prerobiť na obraz svoj. Je mi to ľúto, lebo je vlastne strašne pre to nešťastná. Takže verím, že niečo na tom bude s tými vzormi. Ale to ako sa hlavne s tým negatívnym vzorom človek vysporiada asi záleží aj od jeho povahy, osobnosti.

halinka, ved to. ja sa nad tym pravidelne zamyslam, ked tu citam tolko pribehov ako si baby skomplikovali zivot, chlap ich opustil, ostali same s dietatom, prip. im robi zle. tak sa pytam, ze co videli doma. lebo podla mna baba co mala doma super otca si problematickeho len tazko zavesi na krk, spozna ho zdaleka sa mu vyhne, alebo to rychlo skonci lebo to odhali, ze to jej chybne. kdezto baby co boli doma zneuzivane, alebo nevideli vela dobreho to casto beru ako nieco co tak jednoducho je. mala som spoluziacku chalan je doslova nicil, psychicky ju totalne sliapal. no a doma otec mame robil to iste. takze ona bola na toho chalana chorobne zafixovana a neskoncila by to za nic, ked jej vrazil, tak povedala ze si to zasluzila ☹ a nepresvedcila by si ju ze je to chore, ona to nevidela a zboznovala ho

Fú, tak to je už čo povedať, keď si sama žena povie že si to zaslúžila, fyzické násilie si predsa nezaslúži nikto kto ho sám nepácha. No máš pravdu, ak to ona zažívala doma, asi nejak vnútorne mala pocit, že je to normálne, že to tak má byť. A preto ani nemá v sebe ten obranný mechanizmus, ktorý by jej spustil v hlave červenú kontrolku pri takých náznakoch už na začiatku. Darmo jej ty vravíš, že to nie je normálne, pre ňu to totiž normálne je. Sú aj také, čo si myslia, že pokiaľ nie sú bité, tak nie sú milované.
Minule v telke bol prípad, že našli zabitého chlapa, zabil ho asi nejaký kumpán, to je jedno, ale ako to už v telke vedia, idú za manželkou aby mali v zábere aj nešťastných pozostalých ako plaču. A tá žena ozaj plakala, a pomedzi to rozprávala: "Bol to dobrý chlap, velice dobrý, aj ma lúbil, velmi lúbil, semtam ma síce zbil, aj rebro som mala zlomené, ale bol to dobrý chlap, škoda ho, čo si ja počnem teraz..." No ja som žasla. Normálne to vravela akoby to bol prejav jeho lásky k nej, že jej zlomil rebro, vôbec to nepodávala ako niečo za čo je na neho nahnevaná, alebo čo je vlastné zlé.
No mám aj kámošku, ktorej otec bol alkoholik, a ona teraz má takú averziu voči alkoholu, že tým naopak týra svojho muža, lebo mu robí scény aj za jedno pivko v lete s kamarátmi. To je zas to, že ona to spracovala práve takto, nenašla si chlapa, ktorý pije, no nedovolí mu ani príležitostne si dať, hneď mu robí strašné peklo, aj dva týždne sa s ním potom nerozpráva.

😀 😀 😀 boze to mam byt ako " svokra?" no ale som dopadla 😕 😝 😀

no bibula neviem neviem 😀 mne MM casto povie, ked na nieco zareagujem, no ty si uplne ako moja mama. haha ale lepsie ako by ma mal prenasledovat s tym, ze moja mama to robi takto a takto a ty to preco tak nerobis ako niektori zvyknu 😀

Bibula 😀 😀 kdežééé, my sme ešte "lepšie" 😀

my sme uzasne. neviem ja som so svokrou bola tak malo v zivote, ze to prirovnavanie beriem ako srandu. aj ked nejake jej extra negativa som neobjavila, mozem sa z toho akurat zasmiat 😀

No ja svokru poznám vcelku dobre a musím povedať, že myslím že som iná ako ona (ale možno to len neviem objektívne zhodnotiť). Moja svokra je typický generál, ja som mäkkýš, ťažko si presadzujem svoju vôľu. a to je asi zásadný rozdiel medzi nami. A po druhé moja svokra je ťažká žgrloška a ja túto "úžasnú" vlastnosť nejak postrádam - keď raz má byť v haluškách bryndza, tak tam bude, a nie len štipka bryndze zmiešaná z vyvarenou vodou z halušiek. No na druhej strane si to MM našťastie vie oceniť, asi ako jeden z mála chlapov mi vie povedať, že varím lepšie ako jeho mama. 😀 Takže MM si nevybral asi takú ženu ako je jeho mama, ale to je ten druhý prípad, že zvolil práve protiklad, lebo videl čo to znamená žiť s takou ženou. Asi je to tak že tie silnejšie osobnosti sa vedia vzoprieť aj negatívnemu vzoru, tie slabšie podľahnú a nájdu si podobného. Z toho vyplýva, že ja som tá slabšia 😀 ešte šťastie, že som mala pozitívny vzor 😝 😀