Narušenie vzťahov medzi kamarátmi
Len tak by ma zaujímalo, či ste mali kamaráta, kamarátku, s ktorými ste vychádzali super...a potom sa zrazu niečo zlomilo a kamarátstvo skončilo, vzťahy sa narušili, prípadane sa neskôr obnovili....mne sa to stalo s mojom kamoškou....jeden čas sme sa hnevali....ale postupne sme si našli k sebe cestu späť...a ten čas bez nej bol strašný...máte aj vy takého skúsenosti??? 🙂
Nuz, stava sa to, jasnacka.
S jednou, co som si myslela, ze velmi velmi dobrou kamaratkou (kedze sme travili vacsinu dna spolu) sme prestali byt v kontakte. Potom, po asi 6 rokoch sme sa znova stretli. Kvalita a hlbka kamaratstva sa vsak nezmenila 😎
@seemani no my s kamoškou sme sa tiež porafali kôli jej bývalému, lebo z neho robila príšeru..ale mne sa zdal ok...no až po čase som zistila že mala tak na 50% pravdu....a tiež mi bolo zle keď sme sa s ňou v meste stretli a len tak bez pozdravu sme prešli okolo seba....a tiež som jej vypisovala, snažila som sa atď..ale v lete prišla ku mne domov, pre peniaze, lebo som jej tu predávala veci...a ked som ju už mala v byte, tak som ju už nepustila a rozprávali sme sa tak na rýchlo...a na druhý deň mi pípla smska že mam prist za nou do prace...a odvtedy sme spolu....ale je to krehké...no dávame to dokopy.....
@blue_eyes áno, na základke bola mojou najkamoškou, dospeli sme a žial každá išla svojou cestou...škola, rodina,...
@blue_eyes ano samozrejme, mala som najlepsiu kamaratku od detstva, bola viac u nas ako doma, jej rodicia na nu nemali cas - otec alkoholik, mama chora skoro stale v nemocnici, mala dalsich 6surodencov takze doma im ani nechybala.. nase priatelstvo sa obmedzilo ked sme isli kazda na inu strednu skolu, hoci v tom istom meste, ale odkedy som isla na vysoku skolu tak sa so mnou vobec nebavi... od dalsej spolocnej priatelky som sa dozvedela preco- lebo mi vraj cely zivot zavidela ako sa mam dobre, a ked som bola na vyske tak ju islo roztrhnut od zavisti.. Pricom ja si myslim ze mat vysoku skolu v dnesnej dobe uz nieje nic vynimocne.. Ale som rada ze som bez nej, lepsie sa citim bez falosnych ludi okolo seba. Aj ked mi je to luto ze dlhe roky som ju brala ako sestru a ona mna potajomky neznasala.. :(
@linda20111 tá moja bola tiež vždy u nás, a ja u nich...rovnako sme aj potratili, aj rovnaké diahnózy nám zistili.....a chýbala mi .... a stálo mi to za to, aby som zakaždým spravila ja prvý krok - lebo ona je taký maznáčik mamkin 🙂)
@blue_eyes mala som tiez najlepsiu kamaratku, pohadali sme sa samozrejme kvoli chlapom :D :D ale to este v puberte... nebavili sme sa asi 3roky a potom sme na to nejak zabudli a znova sa zacali priatelit. Teraz sme vsak daleko od seba, kazda uz mame vlastnu rodinu, ja som sa prestahovala, ona sa prestahovala este dalej opacnym smerom, takze sme v kontakte uz pomenej a iba cez telefon alebo facebook. Mrzi ma to trochu lebo mi chyba, stale spominam na zazitky a vsetky srandy co sme zazili..
takéto "kámošky" mna teda vobec nemrzia ,
ale zamrzel ma kámoš.,,,,hlavne ked som ho po rokoch minule stretla a bolo to stále také... ako keby včera
náš rovnaký zmysel pre humor ,,tam som si vedomá toho,že je to vzácnosťou 🙂 a že takých ľudí asi už ťažko v živote stretnem,boli sme na jednej vlne,
poznáte to,ked si s niekym sadnete ako riť na šerbel
,ked nemusíte nič hovoriť,pretože to navzájom viete,v akejkoľvek situácii,spoločnosti,nemusíte na seba ani mrknuť
ale ja som si naivne myslela,že máme vzťah ako brat a sestra ,kámoš čo mi bol naj kámoškou,do dažda ,..
no čo s tým? džbán sa rozbil ,ideme dalej,mám aspon krásne,veselé zážitky 😀 a to je niekedy viac a šťastie mám možno v tom,že s mojim vychádzame podobne 🙂
@blue_eyes ahoj, aj ja som sa kamošila s kamoškou na život a na smrť, pracovali sme spolu na oddelení , proste všetko sme si hovorili a boli sme ako sestry. Problém nastal vtedy, keď ja som bola na materskej s dcérkou, odišla som od dcérkinho bio otca, proste som malú vychovávala sama. Kamoška je vydatá , v tom čase tiež mala dcérku a muža čo zarábal. Jej návštevy sa zrazu otočili na vetu typu "nemáš požičať peniaze"? Pritom jej manžel chodil do roboty, plat mal každý mesiac a odomňa chodila pýtať. Požičala som jej dosť peňazí a zrazu keď prišiel čas nato, aby mala vrátiť peniaze, zrazu prestali návštevy, prestali telefonáty, proste sa zmenila, nechápala som jej správaniu a odmietala mi vrátiť peniaze a nastali výhovorky len , aby ich nemusela vrátiť. Po čase som zistila, že jej manžel ju podvádza, peniaze jej nedával, jej jediný príjem bola jej materská a z toho mala zaplatiť šeky, malej šatstvo, plienky, lieky keďže bola dosť často chorá a riešila svoju situáciu tým, že brala všetky možné pôžičky. Až jej to prerástlo cez hlavu a v slabej chvílke mi povedala, že mesačne má platiť dvadsať tisíc v korunách a jej príjem bol 4500korún, no ja som skoro odpadla. Stále mi v tom čase trvala na tom, že mi žiadne peniaze nevráti a dva roky sme spolu neprehovorili. No a po dvoch rokoch nastal zlom a sama od seba prišla zamnou a doniesla mi peniaze a vysvetlili sme si to všetko. Navrhla som, že aby sme ostali kamarátky s tým, že si nikdy nebudeme požičiavať peniaze , zatiaľ to takto funguje. Obe sme rady , že sme jedna druhú nestratili,
mna s kamoskami, hlavne s jednou rozhodilo, ked som sa vydala, tiez sme sa kamaratili od skolky, stale spolu, jedna krv... no a ked som sa vydala, akoby utal, velakrat som jej, aj inym kamoskam hovorila, ked si chcu ist sadnut, staci mi zavolat, MM voci tomu nema ziadne vyhrady, no je to take ... ine... divne... ked nechcu "otravovat", ved co na tom je, ze by ma obcas niekam vytiahli, stale cakaju iniciativu len odo mna, to sa po 8 rokoch prezerie...
no a ta kamoska, mali sme teraz take obdobie, par krat do fitka, obcas na dlhe ukecane prechadzky, a raz z nej vypadlo, ze "ved ty uz mas vsetko, dom, manzela, deti, ktora z nas to ma?" prislo mi to ako vycitka, na dome sme sa nadreli (cele tehotenstvo som behala okolo stavby od rana do vecera, 6 dni v tyzdni), ked sme chceli dieta, bavili sme sa o tom s MM, tiez nam nic z neba nespadlo, obidve tehu som mala s problemami, hypoteka na dom nam kazdy mesiac vyfukne polovicu prijmu z uctu, to nikto nevidi, ci mas detom co obliect, alebo dat jest, kazdy ta vidi len okolo domu, na (starom, ale predsa) aute, a teda kto ti nedozici, ti zavidi...
bohuzial, na kamaratky som asi nemala nos, z hufu ostali len 1 ci 2, na ktore sa mozem obratit kedykolvek.
Ajaaaaj,takých by bolo😃podľa mna keď dá menia životne etapy menia sa aj priatelia a je fakt malo takých čo pretrvajú… napríklad… moj brat mal frajerku čo sa schádzali rozchádzali… my sme boli super kamosky,chodila za mnou ku nám aj keď boli s bratom rozideni,ja som bola za nou v zahraničí,veľa dme o sebe vedeli… potom zase s bratom bola a celé sa to pokazilo na dôvere a na tom že moja rodina mi vždy bude najviac ,ak by bola akákoľvek 🤷♀️Sem tam má to zamrzí,povedala som aj ja škaredé veci ale na rodinu si ozaj nedam kydať tobôž nie keď pre nu dokázali spravit všetko. Takze tu neviem či by sme sa vôbec pozdravili keby sme sa stretli.
Ďalšia,boli sme od útleho detstva kamosky skrz rodicov a cez pubertu sme sa veľmi zblížili,chodila ku nám na vikendy keď sme sa presťahovali na dedinu,dennodenným kontakt a veľa spoločných zážitkov… potom nastal zlom keď začala chodit s frajerom a to už prespavali u ďalšej kamosky ktorá mala v tom case už dom s jej muzom,takze bez rodicov🤷♀️Ale sme dtale v kontakte,ja si vravím že každý sa zariadi tak ako mu vyhovuje a ja ju mam rada,vyčítať jej nemám čo,keď jej už nebol dobre u našich🤷♀️Ale teraz sa karty zase trochu obrátili aj u mna a som “besnejsie” na zabavu ako som bola “zamlada” q teda na chatách s partiou… teraz keď mam rodinu a deti na chatách ponocujem a zabavam sa kedy sa len dá😃
A posledný prípad… nase kamarátstvo trvalo dlhoooo,skoro 2 rokov a teda boli obdobia že “nie si moja kamoska” a “tá povedala toto” a podobne ale vždy sme nejak cestu spat nasli… vyrástli sme,vydali sa,založili si rodiny a za posledné dva roky sa povadili toľkokrát pre úplne diametrálne odlišne názory,že posledná zvada už pre mna bola že “no načo?” Takze momentálne sme v stave ahoj,caw,ako sa máš… chyba mi to lebo donedávna bol dennodenný kontakt ale keď si vezmem aké životy zijeme a čo je pre nás prioritou s aké názory zastávame tak sa čudujem že sme toľko vydrzali… akoze narážame na seba takze určite to bude niekedy zase lepsie a inokedy horsie ale tak čo už🤷♀️
Ja som rada že mam veľkú rodinu,za naj kamosa mam muza a mam jednu úžasnú kamosku už 10 rokov kde si sedíme komplet rodiny a ja ich za našu rodinu aj považujem a trávime spolu veľa casu,viem že na nu sa môžem spolahnut v hocijakom prípade a cokolvek by som potrebovala,snažila by sa mi vyhovieť 🤷♀️😃tak isto ja jej a tam si sedíme či už s výchovou deti,s názormi na manželov,v chuti zabavat sa,vo vsetkom skratka😃
V zhrnutí,sú kamarátstva ktoré banujem,sú kamarátstva ktoré ochladli situáciou a sú nove kamarátstva a jedno pevne 😃
@blue_eyes áno, ja mám, 5 rokov som mala najlepšiu kamarátku, bola mi ako sestra, fakt sme sa zbožňovali, nikdy sme sa nepohádali, nikdy, ani len malý konflikt, proste ukážkové kamarátstvo. Boli sme spolu denno denne, obe študentky, takže času habadeeej. Stalo sa však, že si dievčina našla priateľa a priviedla ho do našej partie. Chlapec najprv tichý, utiahnutý, nepoznal nás. No po čase sa z nás stali kamaráti, a po roku sme si ho tak obľúbili, že sa stal stálym členom našej partie. Avšak, kamarátka sa sním rozišla, začala na nás tlačiť, aký je zlý, že ju napádal, nútil k sexu a že teraz po rozchode ju aj prenasleduje, vyhráža sa jej v sms, atď... Ona mala takú zvláštnu povahu, Lúbila veci veľmi prikrášlovať a zveličovať, dokonca som asi 3x postrehla, že ukradla príbeh, ktorý nám niekto rozprával a po pol roku ho použila v inej diskusii ako vlastný. No bolo mi to jedno, mala som ju rada aj cez jej chyby. Ale toto ma už dostalo a tak sa začala veľmi hnevať, že nerešpektujeme ich rozchod a bavíme sa s chalanom aj naďalej, nedokázala sa cez to preniesť. Asi čakala, že sa mu obrátime chrbtom.. ☹ A tak sa snami prestala baviť, úplne ma začala ignorovať, 4 mesiace som sa k nej snažila dostať, až ma to prestalo baviť doliezať za ňou. Dala sa dokopy s mojím dá sa povedať najlepším kamarátom, nahuckala ho proti mne a vyvrcholilo to tým, keď ma pred mojím mužom nazval kur*ou. Tam sa naše cesty skončili, definitívne sme sa prestali baviť, ani na ulici sme sa nepozdravili.. dodnes ma to trápi, prvé dva roky boli najhoršie, nie raz som si aj poplakala, ale stalo sa.. Už to neriešim, len keď ju niekedy uvidím, stiahne mi žalúdok....